Nevedno prečo sa premiér Robert Fico v prvom povolebnom interview vracia späť k svojej predvolebnej rétorike a vstupuje do otvoreného sporu s moslimskou komunitou na Slovensku. Kým pred voľbami existovalo vysvetlenie, podľa ktorého sa SMER-SD usiloval získať do svojho tábora voličov radikálnej pravice, konkrétne Ľudovej strany Naše Slovensko, teraz sa takýto účelový dôvod hľadá podstatne ťažšie.
„Povedal som, že nechcem, aby na Slovensku vznikla ucelená moslimská komunita a hovorím to znovu,“ uviedol predseda vlády v rozhovore pre TASR. Pripomeňme si, že na Slovensku žije okolo päťtisíc moslimov, pričom oficiálny počet príslušníkov islamu je nižší: v roku 2011 sa pri poslednom sčítaní obyvateľstva k islamu prihlásilo necelých dvetisíc obyvateľov.
Pracujú tu ako lekári, právnici, podnikatelia, početné sú rodiny kuchárov, pracujúcich v prevádzkach rýchleho občerstvenia, ale nájdeme tiež zmrzlinárov, čašníkov, no predovšetkým študentov. Mimochodom, riaditeľom Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb je Mongi Msolly. Ktovie ako si pripúšťa slová svojho bývalého pacienta úspešný lekár, imigrant z Tuniska, skrz-naskrz moslimskej krajiny.
Iný slovenský lekár, takisto moslim z juhovýchodnej Ázie, pri stretnutí so mnou v súkromnom rozhovore, tesne po parlamentných voľbách, povedal, že za ten čas, čo on žije na Slovensku, tu menej priateľská atmosféra voči moslimskej menšine zatiaľ nebola. Za šikanovanie jeho syna spolužiakmi v škole viní priamo predvolebnú rétoriku slovenského premiéra.
Osobité kresťanstvo
To, prečo na Slovensku nemôžu moslimovia fungovať oficiálne ako náboženská organizácia, je kvôli tomu, že je potrebných 20-tisíc podpisov veriacich. Do roku 2007 stačilo, ak náboženská komunita zozbierala tento počet podpisov, no mohli byť podpísaní nie len veriaci daného vierovyznania, ale aj sympatizanti. Návrh, ktorý príslušníkom neregistrovaných náboženských spoločenstiev sťažil podmienky, podporila vtedy vládna strana SMER-SD.
Okrem odmietania moslimov je problematické aj zneužívanie historicky nejasných udalostí z ďalekej minulosti: „My nechceme meniť charakter krajiny, ktorá je postavená na cyrilometodských tradíciách,“ pokračuje Fico. Na Slovensku takmer nikto nevie vysvetliť, čo má znamenať v preambule našej Ústavy zmienka o cyrilometodskej tradícii. Možno práve preto je táto zmienka otvorená všemožným interpretácám vrátane tej, podľa ktorej na Slovensku môžu vedľa seba bezproblémovo existovať iba príslušníci kresťanských cirkví, tak, ako si to vykladá predseda vlády.
Spôsobom svojho súkromného života inak agnostický premiér nemá problém zahrešiť s použitím Božieho mena (Robert Fico v relácii televízie TA3 dňa 14. 02. 2016 utrúsil: „Na kýho boha musí niekto protestovať teraz.“). Ktovie, možno myslel iného boha, než je ten, ku ktorému sa hlási cyrilometodská tradícia.
Fico má ďaleko aj od toho, ako chápu kresťanstvo slovenskí biskupi, ktorí sa po voľbách viackrát ohradili voči extrémistickej rétorike a hodnotám strany Mariana Kotlebu. Ľudová strana Naše Slovensko by vo veci ochrany cyrilometodskej tradície so SMER-SD našla spoločnú reč určite skôr, ako ich koaličný partner Most-Híd. Táto strana sa ako jedna z mála nebála počas horúcej protiutečenecky ladenej predvolebnej kampane postaviť na stranu ľudí v núdzi.
Pri hľadaní vhodného vysvetlenia by sme mohli použiť Occamovu britvu a povedať, že Robert Fico skrýva svoju osobnú islamofóbiu za svoju povinnosť chrániť štátne záujmy Slovenska a jej občanov. No bez ohľadu na to, či je premiérova islamofóbia autentická alebo predstieraná, medzi občanov Slovenskej republiky sa radia aj príslušníci moslimskej náboženskej menšiny, ktorí tu žijú nepretržite niekoľko desaťročí.
„Je to iná kultúra…“
Robert Fico sa v rozhovore zdôveruje: „Možnože to bude vyzerať čudne, ale ako prepáčte, islam nemá priestor na Slovensku. Snáď sme krajina, ktorá nejako vznikla. Veď zasa nerobme zo seba úplných idiotov. Ak mi tu niekto chce povedať, že Slovensko môže byť multikultúrne, že tu si každý bude robiť čo chce, že sa budú meniť tradície, že Slovensko sa zmení, pretože ľudia nebudú chodiť v nedeľu do kostola, ako chodievajú každé ráno, tak potom ide proti podstate tejto krajiny.“
Áno, snáď táto krajina nejako vznikla. O podstate štátu nechajme opäť prehovoriť našu Ústavu, čl. 1: „Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.“ Univerzálne hodnoty, ktorými sa riadi naša spoločnosť (nezabíjať, nekradnúť, neklamať, byť solidárny, všímavý voči druhým, láska voči blížnemu), sú často považované za hodnoty kresťanského sveta a dedičstvo kresťanských koreňov Európy, bez ohľadu na to, že sa nimi riadia aj vyznávači iných náboženstiev. Pre niektorých je dokonca zadosťučinením a úspechom civilizačnej indoktrinácie kresťanstvom, že aj európski ateisti vyznávajú tieto hodnoty. O to jednoduchšie je v ďalšom kroku démonizovať moslimov: „Keďže nie sú kresťania, nemôžu zdieľať ani naše hodnoty, lebo naše hodnoty majú predsa kresťanský pôvod. Je to iná kultúra…“
Ťažko možno čakať, že Robert Fico bude mať ako absolvent právnickej fakulty a kariérny právnik bohaté teoretické vedomosti o tom, čo je to multikulturalizmus. Používať pojem multikulturalizmus ako nadávku alebo synonymum nihilizmu, svojvôle, života bez pravidiel alebo ako proces rušenia tradícií, je nielen neznalosť, ale aj rétorický nástroj extrémnej pravice. Multikulturalizmus práve kultúrne odlišnosti zdôrazňuje a vníma ich ako cenné. Platí to obojstranne. Tak pre moslimskú vieru ako aj kresťanské tradície. Multikulturalizmus nemôže za to, že ľudia niekde chodia v nedeľu do kostola viac alebo menej. Dôležité je, že im v tom nikto nebráni ani im to nikto neprikazuje.
Stále tie isté chyby
Robert Fico by ako predseda vlády Slovenskej republiky nemal zabúdať na to, že je premiérom všetkých občanov, aj tých, ktorí sa hlásia k islamu a majú rovnaké práva ako ostatní občania. Ktovie, či si premiér uvedomuje, že týmito vyjadreniami legitimizuje diskurz strany Borisa Kollára Sme rodina i ĽSNS a jej košatého nacionalistického subkultúrneho prostredia.
Potrebuje Robert Fico politicky živiť nepriateľa politického establišmentu, etnických a kultúrnych menšín, len preto, aby mohol žiť on sám? V parlamentných voľbách sa mal možnosť presvedčiť, že to nefunguje. Nezíska na tom preferencie ani neporazí fašizmus. Ako politik sa dopúšťa stále tých istých chýb. Premieňa sociálnu demokraciu na národný socializmus, rozkladá politickú kultúru, rozmazáva svoj obraz štátnika a napokon – narúša mierové spolužitie občanov v krajine.
Vie líder SMER-SD ako deklarovaný ľavičiar, že islamská etika má podstatne bližšie ku kolektivizmu, etatizmu a v konečnom dôsledku k socializmu? Podľa všetkého, Robert Fico nestojí o hlasy ľavicových voličov a demonštruje, že sa bez nich dokáže zaobísť naďalej.
Foto: Na snímke predseda vlády Robert Fico. Zdroj: government.ru