Upozornenie: Článok prezrádza časti deja vo filmoch Captain America: Občianska vojna a Boj.
Slovenské kiná nedávno uviedli dva nové filmy, venujúce sa problematike tzv. vedľajších škôd. Kým hollywoodsky Captain America: Občianska vojna je postavený na probléme vytvárania si nepriateľov spomedzi pozostalých nevinných obetí, civilnejší dánsky Boj sa venuje morálnej otázke tých, ktorí vedľajšie škody spôsobujú. Hoci oba filmy rozhodne ponúkajú vo svojich žánroch to lepšie, na čo sa dá ísť do kina, je otázne, aké dojmy napokon v mysliach divákov a diváčok zanechajú.
Dobro plodí teror – Captain America
Captain America začína kritickou reflexiou doterajších aktivít Avengers. Tí, hoc aj uspeli vo svojich misiách a zachránili ľudstvo pred apokalypsami najrôznejšieho druhu, zároveň za sebou zanechali množstvo nevinných obetí. Poslednou „vedľajšou škodou“ je viac ako desať mŕtvych v nigérijskom Lagose. Dôsledkom je dohoda v OSN, že Avengers budú podliehať tejto organizácii. To medzi „pomstiteľmi“ vedie k rozkolu – začnú bojovať proti sebe namiesto toho, aby sa spojili a zlikvidovali nepriateľa. Hoci sa najprv zdá, že je ním Hydrou ovládaný Buck, nakoniec sa ukáže, že za všetkým stojí po pomste túžiaci Helmut Zemo. Viní Avengers zo smrti svojej rodiny pochádzajúcej z mesta Sokovia, ktoré bolo dejiskom jednej z operácií. Politické poučenie sa zdá byť zrejmé – nekonečný počet hláv Hydry nie je daný len nejakým vnútorným zlom tejto organizácie alebo jej fašistickou ideológiou. Naopak, prispievajú k nemu samotní konatelia dobra, keď zabíjajú nevinné obete. Vedľajšie škody tak vytvárajú nekonečný kolobeh boja dobra so zlom. V ňom dobro plodí stále ďalších a ďalších nepriateľov tým, že proti nim bojuje.
Ďalšou paralelou so súčasnosťou sú samotní Avengers. Akoby reprezentovali americké drony zabíjajúce ľudí podozrivých z terorizmu. Rovnako ako v prípade rozhodnutí prezidenta Spojených štátov o využití dronov, ani v prípade Avengers neexistuje medzinárodný mechanizmus, ktorý by dohliadal na zákonnosť použitého násilia. Avengers konajú iba podľa vlastného uváženia. Sami priznávajú, že nie sú objektívni a ich rozhodnutia môžu byť mylné, čo ukáže aj samotný film. Captain America tak pomedzi akčné scény nastoľuje otázky, ktoré by nás, ako spojencov Spojených štátov, mali trápiť viac, než si v súčasnosti pripúšťame. Kde sa berú teroristi? Ako samozvaní ochrancovia slobody a demokracie prispievajú k atraktivite terorizmu a prečo sa mladí ľudia pridávajú k teroristickým skupinám? Otázkou tiež ostáva, či samotný film skutočne aj vedie k zamysleniu u svojich divákov a diváčok, alebo je len odreagovaním sa pre preťažené hlavy, či telá študujúcich a pracujúcich.
Vojaci ako ľudia – Boj
Film Boj sa nevenuje vzniku terorizmu, ale detailne a prakticky sa zaoberá morálnou dilemou zabíjania nevinných v boji. Claus, veliteľ dánskej roty v Afganistane, ktorá sa dostane pod silnú paľbu nepriateľa, vydá rozhodnutie o vybombardovaní civilného priestoru, bez toho, aby videl, kto presne sa v tomto priestore nachádza. Hoci si je istý, že sú tam vojaci Talibanu, podľa humanitárneho práva musí byť schopný identifikovať nepriateľa predtým, než vydá rozkaz o bombardovaní. Ako veliteľ je však pod tlakom, pretože práve umiera jeden z jeho vojakov a bez zastavenia paľby nemôže pristáť vrtuľník, ktorý by mu zachránil život. Rozhodne sa zaklamať a bombardovanie vedie k následnému ukončeniu boja a záchrane raneného vojaka. V druhej časti filmu prebieha súdne konanie, v ktorom je Claus obžalovaný zo zavraždenia jedenástich afganských civilistov. Boj sa tak presúva do súdnej siene a Claus sa rozhoduje (aj pod nátlakom manželky), ako bude vypovedať – či zvolí pravdu, ktorá ho pravdepodobne pošle do väzenia alebo „pravdu“, ktorá ho formálne oslobodí a bude môcť ostať s rodinou.
Problémom inak skvele spracovaného príbehu, je nejasný výklad humanitárneho práva a spôsob, akým humanizuje samotných vojakov a ich veliteľa. Vidíme, ako čata smúti nad stratou jedného z dánskych vojakov, ale vzápätí sa teší, keď zabije nepriateľa na motorke. Hoci sa nám môže zdať radosť zo smrti na prvý pohľad neprijateľná, tu je skôr vyústením námahy a stresu, v ktorom vojaci žijú. Ako emotívny človek je vykreslený aj Claus. Divák s ním prežíva krušné chvíle najprv v poli a neskôr na súde. Je však otázne, či autor filmu nemal príbeh vystavať inak, pretože kľúčové Clausovo rozhodnutie o bombardovaní je na prvý pohľad logické a zavraždenie jedenástich afganských civilistov sa zdá byť dôsledkom rozmiestnenia vojakov Talibanu v civilnom sektore. Ak by aj videl civilistov, prečo by mal pod paľbou konať inak? V sebaobrane predsa nemôžeme očakávať, že bude najprv myslieť na afganské „živé štíty“ a až potom na seba. Navyše, ešte aj zachránil jedného z vlastných. Princíp proporcionality, teda nemožnosť na „púhu“ streľbu reagovať v prítomnosti civilistov bombardovaním, vo filme zmienený nie je. A ktorý z divákov by myslel na nejakých civilistov, ak by bol sám pod ostrou nepriateľskou paľbou? S takto vystavaným príbehom len ťažko bude divák dúfať v iný ako oslobodzujúci súdny rozsudok.
Hoci Boj na začiatku spochybňuje zmysluplnosť pôsobenia dánskeho kontingentu v Afganistane, keď samotní vojaci vlastne nevedia prečo každý deň patrolujú okolie, tým, ako z vojakov robí ľudí, ktorí sa snažia robiť si svoju prácu čo najlepšie a ktorí zabíjajú nevinných len v sebaobrane (hoci raz kvôli splneniu vojenských nariadení), zasadzuje ich samotné pôsobenie do racionálneho rámca výkonu služby. V tom samozrejme tkvie kvalita recenzovaného filmu. Z vojakov nie sú nemysliaci zabijaci bojujúci proti zlu, ale ľudia, ktorí sa snažia v Afganistane pomáhať a ktorí trpia, keď urobia chybu a spôsobia smrť nevinných. Vo filme síce vidíme usmrtenie afganskej rodiny, ale príbeh nám neumožňuje takú identifikáciu s obeťami, ako s hlavným hrdinom a jeho problémami.
Čo si teda o filme myslieť? Azda mi len chýbalo jednoznačnejšie spochybnenie prítomnosti dánskych vojakov v Afganistane a možno si diváci a diváčky odnesú omnoho viac zo záverečného „tak už spi USA“. Alebo takýto prístup len legitimizuje pätnásť rokov trvajúcu vojnu? V konečnom dôsledku sú predsa na vine Talibanci, nemali čo strieľať z priestoru, v ktorom boli civilisti.
Foto: Ilustračné foto. Autor: Andy Roth, zdroj: Flickr.
