Oslavy SNP 29. augusta
Oslavy SNP sa v našej obci pripomínali vlajkovou výzdobou verejných a hospodárskych budov. Konkrétne politické oslavy ako také sa v obci neko- návali. Niektorí delegovaní stranícki funkcionári a predstavitelia MNV sa zúčastňovali centrálnych osláv v okresnom meste T., kde sa kládli vence k pamätníku SNP. V rámci tohto sa stranícki funkcionári, ale aj radoví občania – členovia JRD zúčastňovali zájazdov po stopách SNP. Putovali najmä po stopách tej vojenskej posádky, ktorá mala odvahu sa dať odveliť do bojov v SNP. Z našej obce sa povstania zúčastnil jeden občan.
Oslavy tohto sviatku sa v t-om okrese každoročne konali, a stále aj konajú, v am teátri bývalého povstaleckého vojenského územia v P. V období socializ- mu na ne chodievala aj delegácia z našej obce.
Po Nežnej revolúcii sa už výzdoby okien prestali robiť, ani sa neorganizujú zájazdy po stopách SNP. Deň 29. augusta, ako sviatok SNP, je dňom pracovného voľna, a každý si ho užíva vlastným programom.
Oslavy Veľkej októbrovej revolúcie
I keď udalosť nesie v názve mesiac október, oslavovala sa začiatkom novembra podľa sovietskeho kalendára. V politických referátoch bol zdôrazňovaný význam a prínos októbrovej revolúcie, ktorá začala v cárskom Rusku výstrelom z Auróry a revolučne pohla celou Európou.
Socialistické oslavy sviatku sa konávali aj v našej obci. Mávali podobný ráz a spád ako oslavy Februárového víťazstva pracujúceho ľudu. Začínali večerným ampliónovým sprievodom školských detí cez Hlavnú ulicu obce a pokračovali v sále jedálne Poľnohospodárskej školy pre pracujúci dorast (neskôr Poľnohospodárska učňovská škola) vo V. Školská jedáleň bola v obci najväčšou miestnosťou, ktorú pre dôstojné oslavy Októbrovej revolúcie dalo k dispozícii riaditeľstvo školy. Na oslavách účinkovali deti MŠ, pionieri a žiaci základnej školy, poľnohospodárskej školy, družstevníci, zväzáci, členovia KSS a ostatní občania obce.
Oslavy už klasicky začínali vystúpením dychovej hudby, ktorá odohrala štátne hymny a po nich dlhým politickým referátom, ktorý len málokto počúval. V každom politickom referáte sa vyzdvihovali úspechy a zomknutosť so Sovietskym zväzom a neodmysliteľná zomknutosť s KSČ a KSS, ako aj význam VOSR pre zbavenie sa nadvlády buržoázie. Pokračoval kultúrny program detí MŠ, pionierov ZŠ a zväzákov z učňovskej školy. Oslavy opäť končili Internacionálou, ktorú hrala buď dychová hudba alebo sa púšťala z nahrávky.
Zúčastňovala som sa jednotlivých druhov obecných politických osláv predovšetkým kvôli kultúrnemu programu a možnosti postretať sa s ľuďmi, jednoducho byť s nimi v kontakte, na čo som vo všedných i sviatočných dňoch príležitosť nemala.
Slávenie cirkevných sviatkov za socializmu
Voľnému sláveniu cirkevných sviatkov za socializmu odzvonilo už začiatkom 60. rokov 20. storočia. Cirkevné oslavy sa nesmeli konať na verejnom priestranstve obce, t. j. žiadne procesie cez dedinu pri vyzdobených poľných oltárikoch, ani okolo kostola. Aj slávnostné procesie s cirkevnými zástavami so Sviatosťou oltárnou nesenou kňazom pod baldachýnom, za zvukov dychovej hudby a spevu veriacich, sa mohli skromne odbavovať už len v priestoroch kostola, čím stratili na svojej majestátnosti. Mnoho veriacich bolo zákazom nemilo zaskočených, pretože slávnostný ráz cirkevných sviatkov bez procesií na vonkajšom priestranstve ich tak duševne nenapĺňal.
Na slávenie cirkevných sviatkov na verejnosti sa s úctou tešili všetci veriaci od detí až po najstaršiu generáciu občanov. Predovšetkým najväčšie cirkevné sviatky v roku, ako napríklad sviatky Veľkej noci mávali svoje čaro. Pri ich slávení sa do konca 40. rokov 20. storočia konávala procesia slávneho Zmŕtvychvstania Ježiša Krista putujúca cez celú hlavnú ulicu. Procesie sa zúčastňovali všetci veriaci, ktorí prišli do kostola. Cirkevné veľkonočné sviatky si v domácnostiach pripomínali aj členovia strany, ktorí ich považovali za sviatky jari. Bolo to obdobie pracovného voľna a v rodinách sa veľkonočné sviatky oslavovali podľa kresťanského alebo politického presvedčenia ich členov.
Podobný ráz procesií mali svätodušné sviatky Božieho tela a Božského srdca, na ktorých sa zúčastňovali takmer všetci veriaci, nie len z farského kostola, ale aj veriaci z liálok v P. a S. N. V. Procesií sa zúčastňovali povedľa baldachýnu so Sviatosťou oltárnou prvoprijímajúce deti i o rok staršie deti v bielych dlhých šatách. Deti z košíčkov rozsýpali kvetinové lupene pred Sviatosťou Oltárnou nesenou kňazom. Dievčatá v bielych šatách s košíčkami sprevádzali miništranti so zvoncami. Zvonili celou cestou sprievodu na oslavu Zmŕtvychvstania.
K tradičným cirkevným kresťanským oslavám patrila aj procesia k svätému Floriánovi, patrónovi hasičov. Oslavy začínali svätou omšou v kostole. Každoročne sa konali za prítomnosti celého hasičského zboru oblečeného v hasičských rovnošatách. Do sprievodu procesie, ktorý išiel cez celú obec k soche svätého Floriána, hasiči nastupovali zoradení v zástupe a na vyzdobených nosítkach niesli sochu svojho patróna. Sprevádzal ich kňaz s miništrantmi, modleníci a speváci, dychová hudba, cirkevné zástavy a nábožný spev prítomných veriacich.
K najkrajším sviatkom v roku patrili vianočné a novoročné sviatky, ktoré sa oslavovali v kostole pri slávnostne vyzdobených vianočných stromčekoch a betleheme. Rovnako sa slávili i v každej kresťanskej rodine. Oslavovali sa i v rodinách členov KSS, kedy sa v tom čase niečo roztopilo i v dušiach ateistov.
Keďže to boli dni pracovného voľna, oslavovali ich ako sviatky pokoja a mieru, a preto si nenechali ujsť krásnu atmosféru Vianoc aj s vianočným stromčekom a darčekmi pod ním.
V období uvoľnenia politického napätia, t. j. koncom 80. rokov 20. storočia, sa už veriacim tak nebránilo usporadúvať procesie na verejnom priestranstve obce. V slávení osláv všetkých kresťanských cirkevných sviatkov sa vo farnosti pokračuje už každoročne.
V spôsobe slávenia cirkevných sviatkov v minulosti a súčasnosti je citeľný i viditeľný rozdiel. Procesie v súčasnosti akoby už stratili svoj slávnostný ráz, sú bez dychovej hudby, veriaci kráčajú voľne, spievajú kresťanské piesne nesústredene, na procesiách už nebýva plnohodnotná disciplína, ako bola v minulosti, prvoprijímajúce deti v bielych šatách rozsýpajú lupene kvetov voľne, nie nacvičene, cesta už nebýva vystlaná voňavými bylinami, poľnými kvetmi a poľnou trávou.
Fotografia: Wikimedia Commons
Autor: Trasprd
