O moskovskom Poster Biennale, plnú verziu ktorého na Slovensku predstaví grafický dizajnér Peter
Javorík, sa s ním pre Pole zhovárala Ivana Komanická.
Je zaujímavé, že v čase, keď je Slovensko v zajatí liberálnych rozprávaní o roku 1968, prichádzaš s výstavou pripomínajúcou sté výročie Ruskej revolúcie.
Po celom svete sa bežne organizujú bienále plagátov pripomínajúce rôzne výročia, aktuálne napríklad v rámci Moskovského bienále pripommínajúce si 70. výročie vzniku Izraela či 40. výročie UNESCA v Krakove. Výstava k 100. výročiu Ruskej revolúcie má dlhšiu históriu. V rokoch 2014 a 2016 predstavil moskovský kurátor Sergej Sevrov výber najlepších plagátov sveta, išlo o víťazné plagáty z rôznych bienále či trienále. Následne v roku 2016 oslovil ich autorov, keďže v nasledujúcom roku bolo sté výročie Ruskej revolúcie. Výstava vznikla so zámerom, že bude putovať po celom svete a jednotliví kurátori si urobia vlastný výber. Odvtedy sa zorganizovalo už niekoľko výstav, napr. v Berlíne či v Prahe. Moja koncepcia spočívala v tom, že vystavím všetkých päťsto plagátov z užšieho výberu v presnom poradí, v akom sú zaregistrované. To je v súlade s katalógom, ktorý k výstave vznikol.
Kurátor Sergej Sevrov sa vyjadril, že aj keď mnohí slávni dizajnéri trúchlia nad nenaplnenou utópiou, väčšinu z nich nezaujala pôvodná myšlienka revolúcie a na plagátoch ju hodnotila veľmi ostro, ostrejšie ako sám očakával.
Musím povedať, že ide o výsledok práce v rámci tematického plagátu, kde je postup taký, že autori obdržia výzvu a majú relatívne málo času na tvorbu. Výzvy sa zväčša zúčastnia, aj keď im téma nemusí celkom sadnúť. Je to niečo celkom iné ako politický plagát, ktorému sa jednotliví autori venujú dlhodobo. Sergej Sevrov naznačil, že asi až 92 percent plagátov bolo ironických a veľmi kritických. Neviem presne, ktorých 8 percent mal na mysli, keď hovoril o pozitívnych plagátoch, ale pre mňa sú všetky plagáty kritické a pritom je celá výstava ľavicová.
Peter Javorík
Ak by sme sa vrátili k tým ôsmim percentám, ktoré nezneucťovali komunistické symboly alebo neboli ironické a nespájali trebárs komunizmus s fašizmom, môžeme vidieť v súčasnom plagáte nejaké ľavicové témy?
V rámci tohto bienále asi nie, ale minulý rok bol festival Pališ v Šibeniku, kde bolo predstavených 60 plagátov revolúcie. Festival pokračoval aj tento rok, organizuje ho kolektív, ktorý sa témam socializmu a komunizmu dlhodobo venuje.
Medzi plagátmi sa objavili práce, ktoré odkazujú – slovami kurátora – k „jemným spomienkam na ruskú avantgardu“, ktorá bola súčasťou ruskej revolúcie (aspoň tej kultúrnej) a novej organizácie kultúry v sovietskom Rusku. Aj tvoj návrh odkazuje k tejto tradícii. Ako vznikal?
Keď ma Sergej Sevrov oslovil k účasti, bol som v tom čase v Poľsku a sledoval, ako hodiny po vyhlásení otvorenej výzvy pribúdali na internete desiatky plagátov. Keď som do vyhľadávača zadal heslo 100 rokov Ruskej revolúcie, nevyhodilo mi nič, akoby tá tematika v Poľsku neexistovala. Keď som hovoril so staršou generáciou, bola zásadne proti. Mnohí kolegovia ma dokonca odhovárali, aby som sa projektu nezúčastnil, ale bol som jediný pozvaný dizajnér zo Slovenska, pociťoval som istú zodpovednosť. Nakoniec sa mi podarilo aspoň na slovenskej Wikipédii nájsť zopár informácií a začal som pracovať. Na začiatku sa môj návrh tak, ako návrhy mnohých iných pohrával s grafickými možnosťami slova REVOLUTION, v ktorom sa dalo pracovať s číslicou 100. Tento návrh bol čisto formálny. Nakoniec som sa rozhodol pre konštruktivisticko-minimalistický portrét Lenina, s minimálnym počtom kotevných bodov tak, aby bola tvár čitateľná.
Isztván Orosz
Červená, čierna, biela, to boli jediné podmienky, ktoré stanovil hlavný kurátor. Nie je to veľa, no ani málo, ak vezmeme do úvahy, že sa tým vlastne ustanovujú odkazy na raný revolučný plagát.
Áno, tri farby a okrem toho už len rozmery. Aj keď sa môžeme pýtať – znamená jedna farba skutočne iba jednu farbu alebo sa berie do úvahy aj gradient? Vo výbere sa ocitol aj plagát, ktorý farebnosť
nerešpektuje. Autor použil modrú s nápisom NO MORE RED.
Je na plagátoch nielen postojom, ale aj formálne vidieť, že boli vytvirené v roku 2016?
Väčšina plagátov je samozrejme robená v počítači, ale nájdu sa dizajnéri, hlavne zo staršej generácie,
ktorí takto pracovať odmietajú a všetko robia ručne, sú aj takí, práca ktorých pripomína ručne robený
plagát, aj keď je vytvorený v počítači. Má rukopis 80-tych či 90-tych rokov. A naopak, mnohé zo
súčasných plagátov by pokojne mohli byť urobené ručne, aj keď boli robené v počítači, nie je tam žiaden posun. Dokážeš síce napríklad urobiť veľmi tenkú linku, alebo rôzne druhy vrstvenia, ale to by si vedel spraviť v nejakej podobe aj ručne. Všetko by ti ale trvalo dlhší čas, musel by si urobiť viac testovaní. Ale v zásade si myslím, že v dobe keď neexistovali počítače, autori viac premýšľali nad plagátom ako takým.
1917-2017, 14. 9. – 31. 10. 2018
Bašta kultúrno-komunitné centrum Bardejov
Výstava je sprievodnou výstavou Moscow Global Biennale of Graphic Design Golden Bee 2018 a Trienále plagátu Trnava 2018.
Autor titulného plagátu: He Lijun.
