Dlh a suverenita

Sme naozaj suverénna krajina? Túto otázku si zrejme položí čitateľ alebo čitateľka po prečítaní politického memoáru Janisa Varoufakisa „Dospeláci v miestnosti“, ktorý mapuje jeho šesť mesiacov vo funkcii ministra financií Grécka. Grécko takouto krajinou nie je.

Strhujúca kniha má jednu chybu. Človek vie, ako dopadne. Miestami na to zabúda a hlavnému hrdinovi drží palce, aby zvíťazil zoči-voči európskej presile, avšak s pribúdajúcimi stranami je neodvratný koniec zrejmý stále viac.

Z akademického hľadiska je Varoufakisov príbeh zrejme najplastickejším opisom nerovných vzťahov medzi dlžníkom a veriteľom na medzinárodnej úrovni. Tento príbeh nie je pritom ničím novým. V prelomovej publikácii „Pomoc ako imperializmus“ dlžnícke puto analyzovala Theresa Hayter už v roku 1971. Pôžičky medzinárodných finančných inštitúcií majú podľa nej slúžiť záujmom vlád, ktoré ich poskytujú.

Ďalšiu slávnu knihu „Pomoc a moc“ zas pripomína tretí dodatok na konci Varoufakisovho diela. V prehľadnom grafe ukazuje možnosti, aké malo Grécko a európsky establišment. Omnoho variabilnejší graf v zmienenej knihy, ktorý vychádza z analýzy viac ako desiatky medzinárodných dlžníckych vzťahov, len potvrdzuje, že Varoufakisovo svedectvo má kam zapadnúť. Dejiny Európy sú dejinami imperializmu a dlh je ich základným nástrojom.

Boj s estabilišmentom

Konkrétne udalosti zachytené v knihe majú takmer identický charakter. Varoufakis má svoj plán, ktorý mu odsúhlasí budúci grécky premiér Tsipras a neskôr aj jeho ekonomická vojenská rada. Základom tohto plánu je usilovať o udržanie Grécka v eurozóne odpisom výraznej časti dlhu a reformami, ktoré by naštartovali rast, pričom jeho nutnou súčasťou je schopnosť z eurozóny odísť a začať využívať paralelný platobný systém.

Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond (MMF) a Európska komisia (Trojka) sa snažia Varoufakisa primäť, aby ustúpil a akceptoval dohodu prijatú predchádzajúcou vládou. Varoufakis odmieta a v talóne má hrozbu odchodu z eurozóny. Lenže premiér začne lavírovať a napokon túto hrozbu nevyužije. Hoci sa grécky ľud v referende rozhodne proti podmienkam Trojky, Tsipras tieto podmienky akceptuje a Varoufakis rezignuje.

V tomto základom rámci sa odohrá niekoľko desiatok stretnutí medzi Varoufakisom a jeho protivníkmi a podporovateľmi. Medzi prívržencov patria aj ťažšie váhy ako bývalý Obamov riaditeľ Národnej hospodárskej rady Larry Summers, alebo vtedy minister hospodárstva Emmanuel Macron, ktorí sú však do veľkej miery mimo diania. Hlavným oponentom je nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, nemilosrdne trvajúci na svojom stanovisku: Gréci musia splatiť svoje dlhy.

Christine Lagard z MMF a európski ministri financií z hospodársky problematických krajín sa zdajú byť v súkromných rozhovoroch na Varoufakisovej strane, avšak napokon (podľa autora) vždy podľahnú Nemecku, ktorému zdatne sekunduje Mario Draghi z ECB.

Vzhľadom na nepoddajnosť gréckeho ministra sa mocenský boj často vedie v rovine úskokov. Keď napríklad email s dôležitou informáciou je odoslaný všetkým hlavným gréckym aktérom okrem Varoufakisa a vinný z nepreposlania je jeho podriadený – „zradca“ medzi Grékmi. Alebo keď politici v Euroskupine neustále odkazujú na byrokratov v ECB a tí zas na potrebu politického rozhodnutia v Euroskupine. Únavný kolobeh návrhov, odmietnutí a pozmenených návrhov občas pretnú dei ex machinis – kancelárka Merkel, ktorá však podľa Varoufakisa len obalamutila gréckeho premiéra a čínsku vládu, ktorá sa po počiatočných sľuboch stiahne, zrejme po dohode s Nemeckom.

Kažimír a Syriza

V príbehu sa v malej roli „hlavného roztlieskavača“ nemeckého ministra financií párkrát mihne aj slovenský (ex)minister Peter Kažimír. Tieto krátke epizódy dobre ukazujú, kde na ľavej strane politického spektra sa pohybuje vláda Roberta Fica a tiež aký dosah majú radikálnejšie ľavicové figúry na slovenskom ministerstve financií.

Podobne je kniha prínosným vhľadom do sveta radikálnej ľavice. Členovia Syrizy sú do veľkej miery prezentovaní ako neschopní alebo až hlúpi rojkovia nerozumejúci základom ekonómie.

Širší rámec deju poskytuje pár srdcervúcich príhod s bežnými Grékmi, ktoré ukazujú, o čo v konečnom dôsledku ide – balansovanie na hranici bezdomovectva alebo hladu.

Po Varoufakisovom odchode bola Grécku odpustená časť dlhu a Grécko dokonca vydalo desaťročné dlhopisy, avšak pomer dlhu a HDP bol na konci roka 2018 viac ako 180 % (slovenský dlh bol takmer 50 % HDP). História tak zatiaľ dáva za pravdu Varoufakisovi. Syrizu vystriedala pravica, ale jeho strana – Európsky front realistickej neposlušnosti – má dnes v 300-člennom gréckom parlamente len deväť poslancov.

V roku 1882 neschopnosť splácať dlhy viedla k obsadeniu Egypta britskými a francúzskymi jednotkami. Vojská dnes nahradili byrokrati. Tí však naďalej diktujú politiku formálne suverénnych štátov. Varoufakisov príbeh by pre nás mal byť ponaučením, aby sme podobným praktikám netlieskali, ale proti nim bojovali.

Autor je výskumník pražského Ústavu medzinárodných vzťahov, učí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.

Titulný obrázok: Yanis Varoufakis na tlačovej konferencii po posledných eurovoľbách. DTRocks / CC BY-SA (https://creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0)

Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.

Ďakujeme za Vašu priazeň.