Kto sa pozrie von, vidí, že sú ďalšie Vianoce a s nimi celý december neprišiel sneh. Pomôže v boji proti klimatickým zmenám a vráti sa nám sneh, ak prestaneme kupovať plastové slamky?
Samozrejme, že obmedziť osobnú nadspotrebu, radšej kúpiť jeden kvalitný a ideálne vyrobený na Slovensku alebo v okolí namiesto štyroch nekvalitných kusov dovezených z druhej strany zemegule, je dobrým a uvedomelým krokom, ako osobne prispieť k boju proti klimatickým zmenám. Každé jedno zmysluplné gesto sa ráta. Ale dobrý pocit, že pre klímu prestaneme kupovať plastové slamky, je falošné zadosťučinenie. Priemerná osobná spotreba bežného Slováka totiž nie je najväčší klimatický problém. Nepomerne najviac emisií, ktoré otepľujú planétu, produkuje svojou spotrebou predovšetkým bohatá elita.
Vyplýva to zo správy OSN. Desať percent najbohatších obyvateľov planéty spotrebuje 45 % všetkej energie a 75 % energie v leteckej doprave. Sedliacky rozum by teda navrával, že treba začať tam, kde je problém najvypuklejší, či nie? Tak ako nie je najzávažnejšia kriminalita, keď nejaký človek v zime ukradne pár rukavíc alebo od hladu zopár rožkov – a dostane za vyhláseného mimoriadneho stavu sprísnený trest desať rokov.
Tak je to aj s bojom s klimatickými zmenami. Niežeby sme sa doň nemali zapojiť všetci, kým nebude neskoro a každý nemohol prispieť svojou troškou. Ale keď príde reč na osobnú spotrebu, nie je každý rovnako vinný. V situácii, keď sa usilujeme udržať nárast priemernej globálnej teploty, nie je v poriadku poletovať si súkromnými lietadlami, spaľovať hektolitre benzínu v súkromnej megalomanskej jachte, nakupovať bezpočet výrobkov, handier, vecí, ktoré cestujú z druhej strany sveta. Životný štýl, ktorý vytvára závisť v lokálnych variáciách Smotánky v každej krajine, najviac ničí našu planétu.
Najväčšia tragédia klimatických zmien je tá, že nimi netrpia tí, ktorí ju najviac spôsobujú. Nedopadá na majiteľov korporácií, čo masívne špinia planétu, alebo na zbohatlíkov, ktorí sa môžu kedykoľvek presťahovať do inej vily. Najviac sa týka chudákov v iných častiach sveta, odkiaľ ich o chvíľu vyženú neznesiteľné suchá alebo stúpajúca hladina morí. Nepomôže, ak sa my menej majetní – oproti ľuďom ako Jeff Bezos alebo Elon Musk – presťahujeme naspäť do zemľaniek. Musíme žiadať, aby najväčší diel niesli tí, ktorí sú za klimatické zmeny v skutočnosti aj najviac zodpovední.
Keď pominie hrozba súčasnej pandémie a začneme sa zamýšľať nad iným, lepším manažmentom spoločnosti, aby sme predchádzali podobným krízam, mala by konečne aj naša vláda investovať aj do zmysluplných zelených opatrení. Treba okrem iného zaviesť vysoké dane za externality, ak výroba alebo služba zároveň zaťažuje životné prostredie a podstatne spravodlivejšie zvýšiť daň bohatým. Nech je nový rok nielen rokom, keď porazíme „koronu“, ale keď začneme brať boj proti klimatickým zmenám vážne. Nielen ako marketingové cvičenie.
Článok vyšiel v denníku Pravda.
Prebraté so súhlasom autorky.
Zdroj obrázku: Pixabay.