Pamätník východoslovenského roľníckeho povstania nad obcou Haniska pri Prešove (postavený v roku 1938)
Z klamstva a neschopnosti komunikovať ich usvedčujú nielen argumenty vedcov a lekárov, ale aj skutočne dobrovoľné testovanie v Trenčíne
Hovorí sa, že ak chceme pochopiť súčasnosť, treba sa obzrieť do minulosti. Možno to znie paradoxne, no na aktuálnu situáciu sa veľmi podobá spoločenská situácia pred východoslovenským roľníckym povstaním z roku 1831. V tej dobe na území dnešného východného Slovenska zúrila pandémia cholery, ktorá si vyžiadala stovky obetí.
Vtedajšie feudálne panstvo robilo čo mohlo, aby šírenie choroby spomalilo a zastavilo. V rámci svojho boja s chorobou používali opatrenia ako zákaz cestovania, aplikovanie chlórového vápna na dezinfekciu studní, potokov a hrobov aj bizmutový prášok na liečenie chorých. Ten nebol najlepším liekom, no vtedajšia medicína nič lepšie nepoznala. Jeho negatívom bol problém s dávkovaním, na čo doplatilo životmi najmä množstvo detí.
Prvý hoax zo Slovenska
Zaručené chýry medzi pospolitým ľudom o tom, ako chce šľachta vyzabíjať poddaných a okradnúť ich o už i tak skromné majetky, sa dajú označiť za prvý hoax a konšpiráciu zaznamenanú na našom území. Tieto chýry boli spúšťačom povstania, ktoré vypuklo najprv na Zemplíne v okolí Vranova a Trebišova a neskôr sa rozšírilo aj na Spiš, Abov a Šariš. Samozrejme, šľachtou povolané vojsko zjednalo s povstalcami rýchlu „nápravu“, ktorá pozostávala aj z desiatok obesených vodcov povstania.
Rýchlym záverom, ktorý si vtedajšia šľachta o povstaní urobila a dostal sa aj do dobových kroník, bolo skonštatovanie, že hlúpi sedliaci nerozumeli vede, neverili lekárom a naleteli na klamstvá tých, ktorí ich do povstania nahuckali.
Realita ale vôbec nebola taká jednoduchá. Poddaní na súčasnom území východného Slovenska trpeli na veľmi zlé sociálne podmienky, boli zavalení vysokými daňami, v dôsledku šírenia cholery platil zákaz pohybu a samotnému povstaniu predchádzala aj veľmi zlá úroda v regióne, ktorá situáciu značne zhoršila.
Príčiny nespokojnosti ale boli oveľa hlbšie a systémovejšie, ako sa to zvyklo prezentovať. Dnešný historici predpokladajú, že k povstaniu by prišlo tak či tak, aj keby ho neurýchlila cholera.
Schopnosť načúvať a komunikovať
Aj súčasná „šľachta“ nedokáže pospolitému ľudu načúvať a komunikovať s ním.
Hlavnou príčinou, prečo povstanie v roku 1831 vypuklo, bolo absolútne odtrhnutie sa šľachty od poddaných a neschopnosť pospolitému ľudu načúvať a komunikovať s ním. Šľachta komunikovala s poddanými len príkazmi.
A presne ten istý problém máme prítomný aj v dnešnej situácií. Aj súčasná „šľachta“ nedokáže pospolitému ľudu načúvať a komunikovať s ním.
Súčasná vláda, nie že by to za predošlých bolo omnoho lepšie, prezentuje úspechy ako svoje a neúspechy pripisuje hlúpym občanom čo nerešpektujú pravidlá a opiciam. Tvrdí, že úspešné môže byť len povinné celoplošné testovanie, ktoré bolo na začiatku prezentované ako dobrovoľné. Najprv neschopnosť priznať, že dobrovoľné testovanie je povinné, nakoniec, namiesto toho nastúpila produkcia propagandy v zmysle, že nepovinné by bolo neúčinné. Z klamstva a neschopnosti komunikovať ich usvedčujú nielen argumenty vedcov a lekárov, ale aj skutočne dobrovoľné testovanie v Trenčíne, ktorého sa zúčastnilo viac ľudí, ako bolo očakávané.
Média za múrom
A médiá? Mainstreamové médiá, ktoré sami seba štylizujú do úlohy bojovníkov s hoaxmi, bojujú na pandemickom poli zväčša schované za paywallom a tým prenechávajú priestor alternatívnym a bulvárnym médiám. Áno, na jednej strane sa dá pochopiť, že z predplatného žijú a potrebujú tieto peniaze, pretože na voľnom trhu by neprežili, no na strane druhej, spoza múru sa len ťažko stanú strážnymi psami demokracie a pravdy.
Nehovoriac o tom, že mnohé z týchto médií, hlavne v ekonomickej oblasti, stoja pevne na strane ekonomických think-tankov financovaných oligarchami, ktorých tvrdenia si neoverujú a ani neponúkajú iné pohľady.
Zopakujeme si minulosť?
A sme znova na začiatku tohto príbehu. Pospolitý ľud trápi zlá sociálna situácia, vysoké dane, máme tu chorobu, ktorej šírenie sa nedarí dostať pod kontrolu. A súčasná „šľachta“, v podobe politikov a novinárov presadzuje moderne znejúci „lockdown“, testovanie a očkovanie. Presadzujú opatrenia, ktoré sú formálne správne, no presadzujú ich direktívne, pomocou nesprávnych postupov alebo zlou formou.
Dnes je situácia určite v mnohom iná, minimálne v informačnej oblasti, ako v roku 1831, no schopnosť diskutovať s občanmi a presviedčať ich je rovnako zlá, ako mala šľachta pred skoro dvoma storočiami. Krikľúňov nezastavíme, ale môžeme zlepšiť komunikáciu, minimálne tým, že premiér prestane používať citové vydierania, opakované klamstvá a zavádzania. Proste, mal by už konečne dospieť a začať naozaj počúvať odborníkov. A vláda by taktiež mala občanov uistiť, že ich sociálna situácia sa nebude zhoršovať. Znie to ľahko, dokážu to však súčasný politici zvládnuť? Alebo sme odsúdení na opakovanie minulosti?
Fotografia: Obec Haniska
