Ruský prezident Vladimir Putin a americký president George Bush počas bilaterálnych rozhovorov. (Foto ITAR-TASS/Vladimir Rodionov, Sergei Velichkin)
„Chcete znížiť šance na jadrovú vojnu?“ Za predpokladu, že odpoveď bude áno, akýkoľvek odpor proti takémuto summitu je v najlepšom prípade nelogický. Preklad článku z Common Dreams PT.
Slovná nevraživosť, ktorá prepukla minulý mesiac medzi Bielym domom a Kremľom zvýšila naliehavosť potreby summitu medzi Joeom Bidenom a Vladimirom Putinom. Séria vzájomného odsudzovania sa je lákadlom pre masmédiá a palivom pre zástancov tvrdej línie oboch krajín. Ale pre celý svet, v tieni súdneho dňa vyplývajúceho z jadrového arzenálu, ktorým sa oháňajú USA s Ruskom, je najnovší vývoj veľmi desivý.
Nech si o Bidenovom tvrdení počas rozhovoru pre ABC News, že ruský prezident Putin je „vrah“, myslíte hocičo – a bez ohľadu na to, či si myslíte, že by sa toto označenie mohlo vzhľadom na jeho minulé činy v prospech vojny vzťahovať na Bidena – základným existenčným imperatívom americko-ruských vzťahov je odvrátenie jadrovej vojny. Bidenovo tvrdenie z rovnakého rozhovoru, že Putin nemá „dušu“, naznačuje, že veľká časť zahraničnopolitického myslenia nového prezidenta je uviaznutá v studenej vojne.
Mnoho Američanov bezpochyby privítalo Bidenov najsvätejší postoj k Putinovi. Skutočnosť, ktorou by sme preklenuli túto situáciu však máme priamo pred očami: Prežitie každého na tejto planéte závisí od toho, aby sa konflikt medzi Washingtonom a Moskvou nevymkol spod kontroly.
Zmierme sa s tým, že Biden hrá doma v amerických mediálnych a „obranných“ kruhoch na protiruskú strunu, čím nebezpečným spôsobom zosmiešňuje svoje vlastné tvrdenia, že je preborníkom diplomatického prístupu k zahraničným veciam.
„Diplomacia je opäť v centre našej zahraničnej politiky,“ uviedol Biden, keď mal začiatkom februára prejav na ministerstve zahraničia. Tí, ktorých takéto vyhlásenia počas prvých dvoch mesiacov Bidena v úrade potešili, by mali trvať na tom, aby svoj sľub splnil tým, že sa stretne s hlavou ruskej vlády.
Teraz je však zrejmé, že od Bidena je potrebné oveľa viac ako len ochota sadnúť si s Putinom za jeden stôl. Biden tiež potrebuje zásadným spôsobom zmeniť svoj postoj. Veľmi by mu prospelo pouvažovať o tom, čo sa udialo začiatkom leta 1967 po dobu niekoľkých dní v malom meste New Jersey.
Majte na pamäti, že v tom čase bol Sovietsky zväz v železnom zovretí lídra komunistickej strany Leonida Brežneva a premiéra Alexeja Kosygina, ktorí sa postarali o to, aby v ich krajine neexistovala sloboda tlače alebo právo na verejný odpor. V porovnaní s dnešnou dobou má Rusko za vlády Vladimira Putina v roku 2021 oveľa väčšiu slobodu, pokiaľ ide o médiá, politiku a spoločnosť ako celok.
Sovietske represie a porušovanie ľudských práv nezabránili prezidentovi Lyndonovi B. Johnsonovi v snahe znížiť šance vyhodenia sveta do vzduchu. Zapojil sa do skutočných politických rokovaní s Kosyginom. Ich rozsiahle rozhovory v kampuse Glassboro State College vyústili do toho, čo sa stalo známym ako „Duch Glassboro“.
Tento duch predstavoval iba limitovaný zlom. Nepredišiel invázii Sovietov do Československa v nasledujúcom roku ani pokračujúcej hrôzostrašnej americkej eskalácii vojny vo Vietname. Bol to však skutočný diplomatický dialóg – na najvyšších úrovniach vlády – a znížil šance nukleárnej anihilácie.
V tomto procese by prezident LBJ ani nesníval o tom, že by svojho sovietskeho partnera označil za „vraha“ alebo vyhlásil, že je bez duše. Po viac ako tucte hodín priamych rozhovorov stál Johnson vedľa Kosygina a fakticky prosil o zabezpečenie prežitia ľudstva. „Urobili sme ďalší pokrok v snahe ako v mnohých otázkach lepšie pochopiť myslenie toho druhého,“ uviedol Johnson.
O 54 rokov neskôr, keď je vzájomná nevraživosť medzi Washingtonom a Moskvou na horúcom vrchole, je také porozumenie nevyhnutné. Avšak, prezident Biden nedáva najavo, že disponuje rozvahou na jeho hľadanie.
Bývalý veľvyslanec USA v Sovietskom zväze Jack F. Matlock minulý mesiac napísal, že „sú ohrozené životne dôležité záujmy oboch krajín, keď ich vlády považujú druhú stranu skôr za hrozbu, alebo ešte horšie, za nepriateľa, ako za potenciálneho a potrebného partnera.“ Poznamenal, že spoločné výzvy sa týkajú zvládania hrozieb predstavovaných „jadrovými zbraňami, pandémiou, globálnym otepľovaním a stále ničivejšími technológiami, ktoré sa dajú použiť vo vojne“.
Matlock, ktorý v rokoch 1987 až 1991 pôsobil ako najvyšší americký vyslanec v Moskve, dodal: „Prezidenti Biden a Putin majú teraz príležitosť nájsť spôsoby, ako spolupracovať pri riešení globálnych hrozieb, a povzbudiť k tomu aj ostatných. To by predstavovalo nový operatívny systém, uspôsobený na riešenie súčasných a budúcich hrozieb, ako na opakovanie vrtochov minulosti.“
Bez ohľadu na to, ako veľmi by sme si to želali zabudnúť alebo poprieť, v otázke prežitia sme k sebe pripútaní trhajúcou sa niťou vzťahov medzi USA a Ruskom.
Pre tých vo vláde, médiách a verejnosti Spojených štátov, ktorí nechcú, aby sa udial summit Bidena a Putina, mám jednoduchú otázku: „Chcete znížiť šance na jadrovú vojnu?“ Za predpokladu, že odpoveď bude áno, akýkoľvek odpor proti takémuto summitu je v najlepšom prípade nelogický.
Ak sa vodcovia týchto dvoch krajín, ktoré majú viac ako 90 percent svetových jadrových hlavíc, nemôžu stretnúť a rokovať medzi sebou, potom máme problém. Skutočný problém.
Zdroj foto: Wikimedia.
