Čoho sa bojíš? Veď to všetci vedia.
Útok na gay klub v Orlande odhalil nielen hnisajúcu nenávisť k inakosti, ktorú by sme najradšej lokalizovali do zločinných myslí teroristov (rozumej imigrantov), ale aj tých gayov, ktorí sa necítili natoľko slobodne, aby o svojej orientácii hovorili otvorene. Art Caplan (bioetik) a Kelly McBride (etička médií) spolu s niektorými účastníkmi tragédie diskutujú o právnych aj etických výzvach pre médiá, legislatívu a rodiny tých, ktorí prežili, ako aj tých, ktorí sa stali obeťami útoku. Jednou z praktických výziev je zabezpečenie toho, aby ľudia neboli vďaka neželanému „coming-outu“ diskriminovaní na pracovisku. A spätnou väzbou pre spoločnosť, ktorá sa na zábery z miesta útoku pozerala z „obývačky“ je otázka: „Nie je absurdné aby sa tí, čo prežijú noc, kedy im blázon mohol vystreliť mozog z hlavy, obávali toho, čo ich čaká najbližšie dni?“
Spomienková akcia. Autor: Miguel Discart. Zdroj: flickr
Zamraz vajíčka a pracuj!
Už pred dvoma rokmi rozšírili spoločnosti Facebook a Apple zamestnanecké benefity (pre zamestnankyne v US) o možnosť zmrazenia vajíčok a uloženia do kryobanky. Vo februári 2016 sa k progresívnym spoločnostiam pridal aj Pentagon, ktorý chce týmto spôsobom znížiť odchod žien z ozbrojených jednotiek na materskú dovolenku či zo služby. Spoločným argumentom v rozhodnutí uvedených zamestnávateľov je podpora kariérneho rastu „svojich“ žien, poskytnutie možnosti plánovať rodinu v súlade s pracovnými povinnosťami a finančnou či zdravotnou situáciou. Jednými dverami sme síce vyprevadili „tikanie biologických hodín“, no nevkráda sa zadnými tikanie tých pracovných? Bez úmyslu analyzovať či spochybňovať pôvodný zámer spoločností, je lepšie postupovať opatrne ako prudko oslavovať napredovanie v oslobodení žien od dvojitej smeny (v práci a doma).
Sympatickým prvkom pilotného sociálneho programu Pentagonu je jeho komplexnosť, keďže ide o balík služieb orientovaných na rodičovstvo, v rámci ktorých ponúkajú zmrazenie vajíčok/spermií, dlhšiu materskú dovolenku, podporu kojenia na pracovisku a rozšírené služby detskej zdravotnej starostlivosti. Na druhej strane, ako už poznamenali viacerí etici a etičky, programy kontroly reprodukcie podporujú predstavu o nezlúčiteľnosti práce a rodiny a podporujú odkladanie založenia rodín bez toho, aby zdôraznili, že samotná procedúra nemusí byť v budúcnosti vôbec úspešná.
Materstvo. Autor: Pedro Ribeiro Simões. Zdroj: flickr
V prípade spoločnosti Apple bolo zavedenie služieb kryobánk a reprodukčného zdravia medzi zamestnanecké benefity súčasťou firemnej politiky rodovej rovnosti s mottom „dať ženám väčšiu kontrolu“. Je však otázne, do akej miery je táto kontrola nad vlastnou reprodukciou reálna, vzhľadom na nízku úspešnosť umelého oplodnenia a vplyv rôznych premenných (napríklad vek a zdravotný stav ženy) na kvalitu zmrazených vajíčok. Služby spojené s umelou reprodukciou sú finančne zaujímavé komerčné produkty (bez medicínskej indikácie) a ženy medzi 20 a 40 rokom sú výhradnou cieľovou skupinou. Práve preto sú ponúkané ženám bez toho, aby boli zohľadnené práve tieto faktory. Pohľad bioetiky a obchodnej etiky je pritom (výnimočne) jednoznačný – prijímať od klientky, ktorá má viac ako 40 rokov veľké peniaze za to, že si dá zmraziť pre istou viac cyklov vajíčok, je jednoducho nesprávne. Nielen preto, že tak ovplyvňujeme rozhodnutie ženy, ktoré by mohlo byť iné (napríklad otehotnieť už teraz, alebo vôbec), ale aj preto, že ide o produkt s klamlivou informáciou (reklamou?).
Viac informácií o kryoprezervácii nájdete napríklad v súvislosti s konferenciou v Edinburgu „Môžu dať ženy materstvo k ľadu?“
Migranti bez pochopenia európskej tragédie
Bez sentimentu reagujú na odchod Británie z EU migranti v záchytnom tábore s príznačným názvom Jungle, ktorý žiadajú obyvatelia Calais presunúť na druhú stranu Eurotunelu do Doveru, ako trest za výsledky referenda o Brexite. Tábor bol vybudovaný na francúzskej strane na základe dohody Le Touquet, ktorá upravuje kontrolu vstupu do UK cez Channel Tunnel. Nákupné návštevy Britov zamerané na lacný alkohol sú vraj naďalej vítané, znie jeden z hlasov obyvateliek Calais, no musia niesť následky svojho rozhodnutia, znejú zas ďalšie vo vzťahu k táboru. Vyjadreniu „Migranti nám spôsobili veľké problémy“ rozumej tak, že narástli obavy o bezpečnosť a pokles návštevníkov mesta. O konkrétnych incidentoch sa síce článok nezmieňuje, no podčiarkuje indiferentný postoj migrantov a migrantiek k poslednej politickej udalosti a ich pretrvávajúci cieľ dostať sa do Británie. Európske hodnoty nehodno len tak opustiť!!
Autorka je filozofka a pedagogička.
