Poznámka redakcie: Nakoľko FB iba selektívne vyberá, o ktorých našich článkoch informuje, privítame vás aj na našom Telegrame – t.me/polemag
Ekológia sa nám častokrát spája hlavne s recyklovaním, zbieraním odpadu, či jazdením na bicykli. Aj keď sú všetky tieto veci dôležité, čísla nám hovoria, že napriek tomu množstvo CO2, ktoré vypúšťame do ovzdušia, a ktoré je hlavnou príčinou klimatických zmien, stále stúpa.
Ak chceme túto produkciu znížiť, musíme sa zamyslieť nad tým, ako je naša ekonomika previazaná so spaľovaním fosílnych palív, ktoré produkujú skleníkové plyny a zamerať sa na riešenia, ktoré naozaj produkciu CO2 znížia.
Často počujeme, že ľudia sami musia znížiť svoju spotrebu, aby sme znížili našu závislosť na fosílnych palivách. Aj keď by to bola v ideálnom prípade pravda, skutočnosť je taká, že oveľa efektívnejšie ako po jednom (často neúspešne) presviedčať ostatných, aby spotrebovávali menej, je tlačiť na veľké firmy, ktoré pri svojej činnosti spaľujú fosílne palivá. Štáty na to majú dostatok legislatívnych nástrojov, chýba len tlak verejnosti. Politici častejšie chodia na večere so zástupcami priemyslu ako s bežnými občanmi.
Ďalšia obava u ľudí je, že ak prinútime firmy zvyšovať ekologické štandardy, zvýši sa cena ich tovarov pre občana. Nie je to celkom pravda. Firmy si nemôžu do ľubovôle zvyšovať ceny, pretože by ich produkty ľudia jednoducho prestali kupovať. Podobne je to s mýtom, že firmy odídu tam, kde sú ekologické normy nižšie. Ak by to tak bolo, už dávno by v Európe nezostala jediná energeticky náročná firma. V skutočnosti, ak by nejaká firma odišla, nahradí ju iná, s lepším ekonomickým modelom.
Asi najdôležitejšou je otázka, odkiaľ zobrať peniaze na zelenú transformáciu. Pokusy dodatočne zdaniť široké vrstvy obyvateľov regresívnou ekologickou daňou, ako to bolo vo Francúzsku, zlyhali. Vyvolali len obrovský odpor a naštartovali hnutie žltých viest. Oveľa efektívnejšie je zvýšiť progresivitu daní a viac zaťažiť tých, ktorí k produkcii CO2 najviac prispievajú. Veď iba 10% najbohatších ľudí je zodpovedných za 46% celkových emisií.
Že nie je spravodlivé zdaňovať najbohatších? Že ich „trestáme za úspech“? V skutočnosti málokto zbohatol iba svojim vlastným pričinením. Ak niekoho firma zarába milióny, nie je to len zásluha majiteľa. Je to spoločná práca všetkých jeho zamestnancov, investície štátu do ich vzdelávania, či investície štátu do ciest, ktorými zamestnanci chodia do zamestnania. Preto by tí, ktorí zarábajú viac, mali vyšším podielom prispievať do štátnej pokladnice, aby bolo možné aj v budúcnosti investovať do vecí, ktoré sú dôležité pre celú spoločnosť. A klimatická zmena je jednou z najväčších výziev.
