Ekonomika a spoločnosť

  Ekológia sa nám častokrát spája hlavne s recyklovaním, zbieraním odpadu, či jazdením na bicykli. Aj…

Čo si popriať k dnešnému Sviatku práce?   Aby nás práca tešila a nikto nás nenútil…

Grace Livingstonová a Matheus Faustino píšu pre Guardian o zneužívaní otrockej práce korporáciami. Verejní prokurátori v…

Tím výskumníkov za podpory Rosa Luxemburg Stiftung vydal publikáciu „Klimavize: Šest oblastí, kterým se musíme věnovat…

Súčasný stav ženy núti vybrať si medzi deťmi a kariérou. Okliešťuje tak ženy o niektoré z ich práv – právo mať a starať sa o svoje deti alebo právo mať zodpovedajúcu prácu.

Všeobecný základný príjem znižuje moc, ktorú má jedna skupina ľudí nad druhou – ženy od príjmov manžela, zamestnanci na podmienkach zamestnávateľa.

Cez zmluvy o investíciách sa investori dostávajú do pozície legislatívne vplyvných subjektov a vlády často prijímajú právne predpisy v súlade s ich vôľou.

Žiadny „nízkoproduktívny zamestnanec“ v skutočnosti neexistuje. Nízkoproduktívne môžu byť technológie, procesy, prípadne podnikateľské zámery.

Pokiaľ sa znížia sociálne výdavky a výdavky do zdravia a vzdelania, nebudú dôsledky na spoločnosť horšie ako v čase kovidovej krízy?

Úloha odborov na všetkých úrovniach, podnikovej, národnej, európskej i medzinárodnej, bude aj v tomto transformačnom procese ekonomiky nezastupiteľná.

Vlády môžu stimulovať proces automatizácie práce s nízkou produktivitou vyššou minimálnou mzdou. Základom sociálnej transformácie však musí byť fungujúci sociálny štát.

Úlohou lobistov je dobre zorganizované dodávanie informácií médiám s cieľom ovplyvnenia verejnej mienky v prospech záujmovej skupiny, ktorú zastupujú.

Vláda využívala obdobie mimoriadnej situácie a núdzového stavu na obchádzanie štandardného legislatívneho procesu.

Prečo sa biznis rozhodne financovať think-tank? A prečo je biznis veľmi zriedkavo sponzorom mysliacich tankov s progresívnou agendou?

Slovensko aktuálne stojí na rázcestí a musí si vybrať, ako naložiť s celým daňovým a odvodovým systémom. Na zmeny však treba mať nejakú víziu. Ako celý systém nastaviť tak, aby naň nedoplácali chudobní?

Je potrebné si uvedomiť, že kapitál a práca, čiže zamestnávatelia a zamestnanci, sú v prirodzenom konflikte a antagonistickom vzťahu, keďže primárne záujmy oboch skupín sú odlišné, sú nimi zisk vs. mzda. Sociálny dialóg je kultiváciou tohto konfliktu a ponecháva ho v latentnom stave so snahou vyhnúť sa jeho priamej demonštrácii. Pre to, aby sa tento konflikt nestal pre spoločnosť deštruktívny, a teda pomyselný zápas bol vyrovnaný, potrebujeme silné organizácie pracujúcich.

Investície do vzdelávania napríklad zlepšujú zdravotné vyhliadky ľudí, schopnosť získať lepšiu prácu či zvýšenú mieru inovácií a následne vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, no nemajú taký populistický náboj ako nákup stíhačiek či zníženie daní.

Vážení čitatelia, prinášame vám rubriku „Ekonomika a spoločnosť”, v ktorej vám každý piatok ponúkneme články, zaoberajúce…

V 11. časti rubriky Ekonomika a spoločnosť sa viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová prihovára čitateľom Poľa so samotnou podstatou existencie minimálnej mzdy a potrieb jej rastu.

Zatiaľ čo súkromné firmy čerpajú know-how zo štátom dotovaných univerzít a štátnych výskumných inštitúcií napríklad pri medicínskom výskume, patenty na lieky, ktoré vznikli aj na základe tohto výskumu už ostávajú v súkromných rukách a sú často umelo predlžované.