Minulotýždňový Bratislavský Dúhový Pride sa dočkal, okrem podpory, aj rôznych negatívnych reakcií – a to najmä zo strany „ochrancov kultúry“, či už z tábora radikálnej pravice alebo fundamentálnych katolíkov z Aliancie za rodinu. Jedno však majú oba tábory spoločné, snahu o ochranu pomyselnej morálky a akéhosi druhu čistoty. V konečnom dôsledku ale ide o obsesiu, spojenú s ospravedlňovaním nenávisti. Aký postoj by však v k tejto problematike mali prezentovať moderní kresťania?
Mnohí kresťania zvádzajú doslova metafyzický súboj s LGBTI komunitou, akoby išlo o „démonického“ protivníka, ktorého je potrebné poraziť za každú cenu. Nemá to byť naopak? Jednoducho, ako kresťan by som mal prijať a akceptovať inakosť svojho blížneho – prijať ho takého, aký je. Nielen to, mojou prvoradou úlohou by mala byť snaha o vyrovnávanie pozícií (keď niektorí z „ochrancov kultúry“ hovoria o akýchsi nadprávach pre LGBTI komunitu, ide o očividnú fabuláciu). Z akého dôvodu sa tento kolotoč nenávisti neustále roztáča?
Čistota a náboženská morálka
Kresťanstvo tvorí jeden zo základných prameňov morálneho uvažovania v Západnom svete. Hoci v súčasnosti ešte stále hovoríme v Európskom kontexte o sekularizačných trendoch, náboženstvo a náboženská identita zohrávajú v životoch mnohých Európanov a Európaniek významnú úlohu. Aj keď si to možno do dôsledkov neuvedomujeme, naša kultúra a spoločnosť (hoci aj sekularizovaná), je do výraznej miery ovplyvnená náboženstvom. Zvyky, normy, tradície, naše premýšľanie o sociálnej realite – systémy abstraktných zákazov a príkazov – to všetko sa odvíja od množiny tradičného náboženského myslenia a morálky. Špecificky náboženského myslenia kresťanstva.
Pokiaľ sa snažíme analyzovať premisu „nečistoty“, vychádza nám z náboženského spôsobu myslenia, že čokoľvek, čo nie je možné odvodiť z akéhosi pomyselného bodu prirodzenosti je automaticky nečisté. Záštitou sa častokrát stáva predstava Božej prirodzenosti, ktorú kresťania odvodzujú zo špecifickej interpretácie Biblie (táto môže podliehať buď jej doslovnému alebo historicko-kritickému výkladu). Problém s doslovným výkladom Biblie je, že akýkoľvek vedecký alebo iný poznatok kresťania „skúmajú“ optikou zhody medzi textom Biblie a daným poznatkom. Z takéhoto „skúmania“ neskôr vzniká náboženský fundamentalizmus, ktorý ospravedlnenie svojich krokov (často aj politických), kladie na vrub mytológii a náboženskej morálke.
Kultúra, náboženstvo a mytológia
Významný nemecký evanjelický teológ Rudolf Bultmann, v snahe o zdôraznenie potreby demytologizácie kresťanstva napísal, že celé chápanie sveta, ktoré stojí na Ježišovom kázaní a rovnako na perspektíve Nového zákona, je mytologické. Čo to však v konečnom dôsledku pre kresťanov znamená? Ak je úsilie o udržanie „čistoty“ v sexuálnej oblasti postavené na mytológii, môže mať snaha o potláčanie vyrovnávania pozícií LGBTI komunity v spoločnosti zo strany kresťanov iný ako obsesívny rozmer? Takáto utkvelá predstava, zdôrazňujúca akúsi formu „nečistoty“, potom vrcholí v spájaní LGBTI komunity s pedofíliou a zoofíliou – neskôr vo vyvolávaní strachu z možnosti adopcie detí pármi rovnakého pohlavia. To všetko sa deje pod heslami: „Ak im umožníme registrované partnerstvá, neskôr prídu na rad manželstvá spolu s možnosťou adopcie detí. Adopcie potom prispejú k výraznej možnosti zneužívania detí, atď.“ Takéto uvažovanie je však už z princípu nezmyselné, pretože pre tieto tvrdenia neexistujú relevantné dáta ani fakty, ktoré by ich akýmkoľvek spôsobom potvrdzovali.
Nie je to však inak ani pri „náboženstve národa a kultúry“. Inak povedané, pri zbožštení konkrétnej kultúry alebo národa. Prvok čistoty slúži ako vymedzovací bod prijateľného a neprijateľného – nášho a cudzieho. Cudzie alebo iné sa v zreteli národa a kultúry stáva potenciálne nebezpečným. Práve z tohto dôvodu je LGBTI komunita pre národných, kultúrnych a náboženským fundamentalistov niečím cudzím, nebezpečným a nečistým. Jedným z možných východísk pritom zostávajú informovanosť a vzdelanie, ktoré sú prepojené s prekonávaním mýtického sveta symbolov, povier a tradícií.
Moderné kresťanstvo…
Moderné kresťanstvo, ktorého cieľom je prekonanie dogmatického a prísne štrukturalizovaného tradičného kresťanského myslenia, sa snaží transformovať svet mytológie a konzervatívnych predstáv do sveta súčasného vedeckého poznania. K tomuto nekonečnému „boju“ dopomáha taktiež historicko-kritický výklad Biblie, ktorý sa snaží zasadiť jej jednotlivé texty do konkrétneho dobového a kultúrneho kontextu. Tento výklad redukuje prvky, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom nezlučiteľné so súčasnou spoločnosťou. V súčasnosti už nie je priestor na ospravedlňovanie si svojej nenávisti k LGBTI komunite mytológiou ani rôznorodým tradično-kultúrnym balastom.
Kresťanské cirkvi po celom svete si uvedomujú naliehavosť riešenia problému neprijímania a marginalizácie LGBTI komunity, spolu so všetkými negatívnymi aspektmi, ktoré tento fundamentalistický prístup so sebou prináša. Jedným z dobrých príkladov napredovania v smere akceptácie a porozumenia zo strany kresťanských cirkví, je v našom prostredí Starokatolícka komunita v Bratislave, ktorá verejne proklamovala svoju podporu nielen tohtoročnému Dúhovému Pride-u, ale taktiež sa systematicky snaží túto otázku otvárať na pôde kresťanského dialógu. Boj s náboženskou a kultúrnou mytológiou je však stále iba vo svojich počiatkoch – preto nám zostáva len v tomto úsilí vytrvať a podporovať každú podobnú snahu.
Foto zdroj: eewc.com