Jeremy Corbyn v sobotných voľbách obhájil líderstvo v Labouristickej strane. 67-ročný veterán britských labouristov sa do čela strany postavil pred rokom v septembri. Z dnešných volieb vyšiel ešte so silnejším mandátom než pred rokom.
Corbyn de facto položil protivníka Owena Smitha na lopatky. S valcujúcou prevahou získal 61,8 % hlasov, kým Smith obdržal iba 38,2 %. Keď sa pozrieme na konkrétne čísla, rozdiel v rámci členskej základne Labouristickej strany, ktorá sa zúčastnila volieb, nie je taký veľký.
Kým za Corbyna hlasovalo 168 216 členov strany (približne 59 %), Smith dostal 116 960 hlasov (41 %). No keď vezmeme do úvahy hlasy registrovaných podporovateľov, ktorí hlasovali, Corbyn získal 84 918 hlasov proti 36 599 hlasom Owena Smitha. Tu Corbyn získal prevahu až necelých 70 %. Za súčasného lídra labouristov hlasovalo ďalej 60 075 (60,2 %) pridružených podporovateľov a za jeho vyzývateľa iba 39 670 voličov z tejto kategórie hlasujúcich.
Výsledky vnútrostraníckych volieb v Labouristickej strane. Zdroj: The Guardian/Labour Party
Po britskom referende o vystúpení z EÚ vyslovilo Corbynovi nedôveru viac než 170 z 230 labouristických poslancov, ktorí požadovali zmenu vo vedení. Corbyn stále vo svojej strane čelí veľkej nepriazni popredných labouristov. Členská základňa a podporovatelia však hovoria iným hlasom, o čom svedčia aj výsledky dnešných vnútrostraníckych volieb. Tohto roku za Corbyna hlasovalo viac registrovaných delegátov než vlani. Kým v septembri minulého roka získal 251 417 hlasov, túto sobotu ho podržalo až vyše 313-tisíc hlasujúcich delegátov Labouristickej strany, registrovaných a pridružených podporovateľov.
Corbyn aj v dnešnom prejave ostro útočil do radov vládnucej Konzervatívnej strany. Povedal, že vláda Theresy Mayovej nie je nová vláda, je to iba nová verzia vlády Davida Camerona. Kritizoval program toryovcov v oblasti školstva, školskú segregáciu a mieru chudoby v Británii označil za neakceptovateľnú. Myslí si, že labouristi sú schopní sformovať vládu.
Ako sa z enfant terrible strany stal populárny líder
V roku 2015 vo funkcii nahradil Eda Milibanda, ktorý rezignoval po prehratých všeobecných voľbách. Už vtedy to Corbyn nemal jednoduché. Pripomeňme si v krátkosti vtedajšiu situáciu.
V poslednej chvíli pred uzavretím kandidatúr v roku 2015 sa objavil adept na predsedu strany, inak dlhoročný poslanec a veterán britských labouristov. Keď jeho poslaneckí kolegovia čelili v r. 2009 veľkej kauze ohľadom výdavkov na chod svojich poslaneckých kancelárií (niektorí si z verejných peňazí hradili účty za elektrinu pre svoje konské stajne, iní vykazovali tisícky libier na účty za telefón a kancelárske potreby), za najšetrnejšieho poslanca bol vyhlásený práve on, dnes 66-ročný Jeremy Corbyn, ktorý o sebe vyhlasoval, že minie 8,95 libier na náplň do tlačiarne.
Staré kádre (Gordon Brown i Tony Blair) ho vzápätí označili za politické riziko pre stranu. Podľa Davida Milibanda to bol vraj len ďalší politik, ktorý zaujme tým, že ponúka iba hnev a vzdor a pritiahnuť môže len protestných voličov. Gordon Brown naliehal na stranu, aby sa nestala protestnou stranou. Tony Blair varoval labouristov, aby neopakovali chyby z 80. rokov a nevracali sa k tradičnému ľavicovému programu. Vraj aby si dali pozor a nenechali sa „zabaliť do pohodlnej deky“ Jeremyho Corbyna a že ľudia, ktorých srdcia sympatizujú s týmto ľavicovým kandidátom, by „mali dostať transplantáciu“.
Izolácia a dištancovanie sa od spolupráce neprichádzalo iba od starých špičiek strany. Viacerí donori Labouristickej strany avizovali, že ak sa Corbyn stane novým predsedom, odmietnu ďalej finančne stranu podporovať. Multimilionár Assem Allam sa vyjadril, že „nikdy nevsádza na mŕtveho koňa“. Richard Brindle, ktorý za Eda Milibanda dal strane 100-tisíc libier, povedal, že nebude podporovať stranu, ak Corbyn vyhrá vďaka svojim „ekonomicky negramotným“ politikám. Veľa iných odmietlo sľúbiť podporu, ak Corbyn vyhrá a otvorene kritizovalo jeho ľavicový ekonomický program.
Corbyn veľakrát nehlasoval so svojou materskou stranou a vždy kritizoval Tonyho Blaira za vojnu v Iraku a Afganistane.Karla Marxa nevníma ako jazvu na tele európskeho myslenia, ani ako prežitok, ale konštatuje, že Británia sa má od neho čo učiť: „Marx brilantným spôsobom analyzoval to, čo sa deje. Filozofia okolo Marxa je úplne fascinujúca.“ Dával červenú „austerity“ politikám, popisoval seba ako demokratického socialistu, zastával znárodnenie železníc, verejných služieb, bojoval proti korporátnym daňovým únikom, obhajoval jadrové odzbrojenie, argumentoval pre radikálne odlišnú zahraničnú politiku, otvorene hovoril o tom, že aj v takej veľkej krajine, ako je Veľká Británia, existuje koncentrovaná chudoba. Dokonca sa ospravedlnil univerzitným študentom za zavedenie školného labouristami v r. 1998. Boli to práve mladí ľudia, ktorých srdcia si Corbyn získal ešte v prvej kampani pred prvými vnútrostraníckymi voľbami na predsedu strany na jeseň 2015.
Foto: Na snímke Jeremy Corbyn. Autor: Garry Knight, zdroj: flickr.com
