Pozrite, ak ste ani vy doteraz nevedeli ako pozdvihnúť životnú úroveň na Slovensku, ušetrím vám čas. Odpoveď nájdete v Sulíkovom videu, kde sa dozviete, že stačí zrušiť dva sviatky, možno k tomu ešte 8. máj, lebo veď to sú len oslavy konca 2. svetovej vojny a potom aj nejaký kresťanský sviatok, lebo on je ateista a Slovensko je sekulárny štát. Či by zrušil Veľkú noc, Vianoce alebo dušičky, nešpecifikoval. Rušenie kresťanských sviatkov je vraj na diskusiu.
Pomýlený Sulík sa nás snaží presvedčiť, že zrušením dvoch sviatkov stúpne naša životná úroveň. Aj bez toho, aby ste mali k dispozícii dáta, určite už len intuitívne tušíte, že je to riadna somarina. A verte, že sa nemýlite. Nie ste jediní, kto sa tomuto návrhu smeje.
Zasmiali sa tomu aj jeho fanúšikovia na facebooku a tak namiesto toho, aby sa ich snažil Sulík presvedčiť solídnymi ekonomickými argumentami, presviedča ich sugestívnym myšlienkovým experimentom: „Veď ja nevravím, že životná úroveň sa zdvojnásobí, ak zrušíme dva sviatky, ale zaručene stúpne. Lebo ak by nestúpla ani trošku, tak potom neklesne ani trošku, keď ďalší sviatok pridáme. Tak môžeme mať aj 200 štátnych sviatkov, a životná úroveň by potom vôbec neklesla.“
To vyzerá na prvý pohľad logicky, nie? Ak by sme mali 200 štátnych sviatkov a robili by sme iba 50 dní v roku, ako napríklad europoslanci, tak by naša životná úroveň zaručene klesla. No, to je pravda, klesla by. To ale neznamená, že keď dva štátne sviatky odoberiete, životná úroveň stúpne, alebo že ak dva štátne sviatky pridáte, životná úroveň klesne. To je asi taká matematická logika, ako to, že, keď jedna žena vynosí dieťa za deväť mesiacov, tak deväť žien to určite dokáže za mesiac.
V mentálnom svete matematiky to môže dávať zmysel, ale keď sa z predstáv presuniete do reality, tak vám je hneď jasné, že deväť žien dieťa za mesiac nevynosí. To preto, lebo okrem matematiky, tam vstupujú iné súvislosti. To isté platí aj pre sviatky. Ak 200 sviatkov bude znamenať pokles životnej úrovne, pridanie 2 sviatkov už také niečo znamenať nebude. Pretože v ekonomike je všetko otázka miery. To je úplne zásadná vec. Miera. Ak pridáte, či odoberiete dva sviatky, nič sa nestane. Ale ak ich pridáte 200, potom to už naozaj pocítite. Rovnako ako sa nič nestane, keď do hrnca polievky dáte 2 zrnká soli. Ale keď do nej vysypete pol kila, už sa nebude dať jesť.
Ak sa teda niekto snaží budiť dojem ekonóma, tak nestačí dobre narábať s číslami, lebo to dokáže aj táto opica, ale je treba chápať, ako funguje svet. To by ozajstný ekonóm vedieť mal – chápať častokrát aj skryté súvislosti. Ale Rišo až taký sofistikovaný nie je. A my naozaj nepotrebujeme pomýlených akožeekonómov, ktorí nás budú presviedčať, že rušením voľných dní pozdvihneme našu životnú úroveň. To už je čo za ekonomická agenda? Potrebujeme ľudí, ktorí skúmajú spletitú realitu nezaujato a pravdivo, a až potom navrhujú riešenia. Solídne a pravdivé riešenia.
Sulík totiž tvrdí, že Slovensko má v Európe najviac štátnych sviatkov, že viac od nás má už len Luxembursko, ktoré ich má 18. Podľa neho je však Luxembursko také bohaté, že si to môže dovoliť. Neviem, no. Ja som zistil, že Španielsko ich má, napríklad, vyše 20 a Luxembursko ich 18 nemá. Ale evidentne si ujo Sulík asi už môže rozprávať, čo len chce a nemusí to byť ani pravda.
My máme štátnych sviatkov pätnásť. Predstavte si, že dôjde k zrušeniu dvoch z nich. To nie je len Sulíkov mokrý ekonomický sen, dnes to navrhuje aj minister hospodárstva Žiga. Chcú zrušiť sviatok 1. a 15. septembra. Takže k zrušeniu možno aj dôjde. Myslíte si, že 1.1.2017 si vás do kancelárie zavolá šéf firmy, aby s Vami podpísal novú zmluvu? „Vieš, zrušili sa dva sviatky, takže ti chcem zvýšiť plat. Z pôvodných 800 eur hrubej mzdy, som ti pripravil dodatok na 806,4 eura. Je to 0,8-percentný nárast, pretože zrušenie dvoch sviatkov znamená 0,8-percentné zvýšenie pracovného času. V čistom ti to urobí 4,50 mesačne.“
No takýto rozhovor asi nečakajte. Zrušenie dvoch štátnych sviatkov nielenže „vašu životnú úroveň nezvýši dvojnásobne“, ako hovorí Sulík, ale zaručene ju nezvýši ani o tie 4 eurá 50 centov.
Sviatkov síce máme 15, ale každý rok niektoré z nich pripadnú na víkendy. Takže v skutočnosti máme po niektoré roky sviatkov 10, po iné 11, niekedy 13 a tak ďalej.
Dal som si za uja Sulíka tú námahu a pozrel som sa, aký vplyv mal počet štátnych sviatkov v danom roku na zvýšenie alebo zníženie životnej úrovne obyvateľov.
Aha:
Vplyv žiadny.
Súvislosť medzi počtom sviatkov v roku a zvyšovaním životnej úrovne nie je žiadna. V roku 2010 pripadlo na pracovné dni 10 štátnych sviatkov a reálne mzdy rástli rýchlosťou 2,2 percenta. V roku 2011 to bolo tiež 10 sviatkov a reálne mzdy naopak klesli o 1,6 percenta. Rovnako žiadna súvislosť v ďalších rokoch. V roku 2014 sme mali najviac sviatkov cez pracovné dni (až 13) a reálne mzdy stúpli raketovo o 4,2 percenta.
O čom tento graf hovorí? O tom, že medzi počtom sviatkov a životnou úrovňou obyvateľstva je súvislosť nula. Asi toľko k ekonómovi Sulíkovi.
Prečo potom tento návrh Sulík obhajuje? Pretože Sulík vždy bol a vždy bude hovorcom slovenského biznisu. Keby bolo po jeho, robili by sme aj v sobotu. Je, samozrejme, Rišove dobré právo zastupovať záujmy slovenských podnikateľov a na zamestnancov kašľať, to mu nikto neberie. Ale nech sa potom nehrá na ekonóma, ktorý predkladá návrhy na zlepšenie slovenskej ekonomiky. Slovenská ekonomika sme totiž my všetci. Ste to vy a ja, vaša manželka, manžel, váš otec, mama a takisto aj všetci podnikatelia. My všetci sme slovenská ekonomika. Ekonomika, to nie sú iba zamestnávatelia a HDP, ako sa to snaží prezentovať Sulík.
Paradoxne, práveže existencia štátnych sviatkov zamestnancom pomáha. Mnohí musia počas sviatkov totiž pracovať. Buď to vychádza z povahy firemnej prevádzky, alebo firma musí stíhať termíny na odovzdanie zákazky, a vtedy zamestnanci robia aj počas sviatkov. Vďaka tomu dostávajú za tento deň mzdu zvýšenú o príplatok za sviatok. A to životnú úroveň už naozaj zvyšuje.
Jeden Sulíkov volič mu na facebookovej stránke napísal, že ho nevolil preto, aby ho oberal aj o to málo voľna, čo môže aj vďaka sviatkom stráviť s rodinou a venovať sa svojmu súkromnému životu. Ak to cítite rovnako, potom vedzte, že Sulík vám odkazuje, aby ste sem toto neplietli: „Ak chcete tráviť viac s rodinou, zosúlaďte si lepšie pracovný a súkromný život. V tom Vám štát nijak nepomôže. Máme najviac štátnych sviatkov v EÚ a predstavte si, že aj inde trávia čas s rodinou.“
No vidíte, zamestnanci. Ak chcete viac času tráviť s rodinou, zosúlaďte si lepšie pracovný a súkromný život. Aké jednoduché! Zajtra okamžite mašírujte za svojim zamestnávateľom a povedzte mu, že odmietate robiť nadčasy, odmietate robiť v noci, odmietate robiť v nedeľu, odmietate robiť na zmeny, že jednoducho odmietate odrobiť všetky nariadené hodiny, lebo chcete tráviť viac času s rodinou. Evidentne máte na výber.
Áno, Sulík má pravdu, že na západe majú menej štátnych sviatkov a tiež trávia čas s rodinou. Ale ako pravý hovorca biznisu vám už nepovie, že na západe majú tých sviatkov menej niekde o dva dni, niekde o tri dni, niekde o deň. Nemajú ich menej o 10 dní.
A takisto vám ujo Sulík ako pravý hovorca biznisu už nepovie, že na západe taký Maďar, Rakúšan, Slovinec, Nemec, Hoľanďan alebo Francúz či Belgičan odpracujú ročne oveľa menej hodín ako Slovák. Takisto vám Sulík ako pravý hovorca biznisu nepovie, že Slováci vedú rebríček v práci v noci, v práci v nedeľu alebo v počte odpracovaných nadčasov. Nie, to nie. To nám ujo Sulík akosi zamlčal. Zamlčal to preto, lebo to ani nevie a takisto preto, lebo ho to ani nezaujíma. Namiesto toho vás bude presviedčať aby ste sa zriekli dvoch dní voľna a dúfali v rast životnej úrovne. Síce nie dvojnásobný, ale vraj nejaký určite. Aký, to sa už nedozviete. To chlapec nevyčíslil. Pretože ani nie je čo. Namiesto toho, o tom hovorí ako jednoduchom, ale zázračnom ekonomickom zásahu, ktorý naštartuje rast vášho bankového konta.
Príčina nízkej životnej úrovne na Slovensku je práca za neadekvátnu mzdu. Na Slovensku nie je málo peňazí. Už teraz dosahujeme takmer 80 percentný podiel HDP priemeru EÚ, produktivitu práce máme na úrovni 82 percent priemeru produktivity práce v EÚ, ale mzdy máme tretinové. Nie je to preto, že by na Slovensku nebolo dosť peňazí. Je to preto, že podnikatelia sa nedelia so zamestnancami o vyprodukovanú hodnotu spravodlivo. Kým na západe je bežné, že vyprodukovaná hodnota sa delí medzi firmy a zamestnancov v pomere 40:60, u nás sa tento koláč delí v pomere 60:40 v prospech firiem. Tam je pes zakopaný.
Ak by sme si vyprodukovaný koláč delili tak ako je to štandardnom na západe, už teraz by mohli mať Slováci v priemere o 30 % vyššie mzdy. O tomto vám však ujo Sulík, čoby hovorca slovenského biznisu, nepovie. Pretože toto je síce v záujme slovenskej ekonomiky, no nie v záujme slovenských podnikateľov.
Preto sme ako občianske združenie Pracujúca chudoba minulý týždeň odštartovali kampaň s názvom Koniec nízkym mzdám! Nepohneme sa z miesta, kým sa na túto tému u nás nerozprúdi živá, kvalitná a búrlivá verejná diskusia. Prezidenti V4 s tým, už, chvalabohu, začali. Potrebujeme začať nahlas hovoriť o tom, prečo sú mzdy u nás nízke, prečo zamestnávatelia neplatia dosť, aj keby mohli.
Musíme začať hovoriť o tom, aké je to žiť zo 400, zo 600 alebo z 800 eur. Či sa dá takto plnohodnote starať sám o seba, o rodinu a šetriť si na dôchodok. Musíme zbúrať tabu o tom, odkiaľ a kam tečú peniaze, musíme si uvedomiť, že ekonomika je tu pre všetkých a všetci musíme profitovať z ekonomického rastu, nielen úzka skupina ľudí. Musíme zmeniť preferencie toho, kto, koľko a za čo dostáva peniaze. Nie je a nikdy nebude v poriadku, že slovenskí zamestnanci, ktorí sú strojcom ekonomického úspechu Slovenska, pociťujú krivdu, keď sa pozrú na svoju výplatnú pásku.
Preto šírte povedomie o tejto kampani, zdieľajte zverejnené ekonomické štatistiky, pýtajte politikov, novinárov a ekonómov na príčiny tohto stavu. Prestaňte sa hanbiť za to, koľko zarábate. Nie je to vaša vina! Je to systémový problém.
Nech sa páči, dole na stránke www.koniecnizkymmzdam.sk sa zaregistrujte do nášho newslettera na odber noviniek, a my vás budeme priebežne informovať o tom, ako sa kampaň vyvíja a ako sa do nej môžete zapojiť.
Paralelne vyšlo aj na blog.sme.sk.
Foto: Ilustračné foto. Zdroj: istockphoto.com
