Kým elity a médiá na Západe ešte stále hovoria o Izraeli ako o demokracii, milióny ľudí na okupovaných palestínskych územiach pod jeho vládou celé desaťročia žijú diametrálne odlišnú realitu. Od prvých dní okupácie v roku 1967 sa vládcami dobytých území a jeho palestínskych obyvateľov stali predstavitelia izraelskej armády. Šesťdňová vojna ešte ani neskončila a jej velitelia už začali vydávať vojenské rozkazy. Prvým armáda vyhlásila Pásmo Gazy a Západný breh s jeden a pol miliónmi obyvateľov (odvtedy počet Palestínčanov na okupovaných územiach narástol na 4,5 milióna) za uzavreté vojenské zóny.
Vojenské rozkazy
Rozkazom číslo 2 zakázali pod hrozbou až trojročného väzenia presunúť akékoľvek zviera či rastlinu mimo Západný breh. Rozkaz číslo 50 zakázal dovoz alebo publikovanie novín bez povolenia úradníka určeného miestnym veliteľom. Rozkaz 101 zakázal zhromaždenia viac ako desiatich ľudí bez armádou povolenej žiadosti s menným zoznamom účastníkov. Zavádzal tiež inštitút „cenzora“ a na jeho základe bolo zakazované aj mávanie palestínskou vlajkou. Rozkaz 158 stanovuje, že každá studňa, postavená bez povolenia miestneho veliteľa, bude skonfiškovaná. Rozkazy 818, 1015 a 1039 regulujú pestovanie okrasných rastlín Palestínčanmi, zakazujú sadenie ovocných stromov a niektorých druhov zeleniny bez izraelského povolenia.
Samostatnou kapitolou sú vojenské rozkazy týkajúce sa vyvlastňovania a zoštátňovania pôdy. Rozkaz 58 oprávňoval štát konfiškovať pôdu a domy Palestínčanov, ktorí pred jeho armádou utiekli. Rozkazy 59, 364 a 1091 zoštátnili v prospech Izraela jordánsku štátnu pôdu ako aj pôdu, ktorú jej majitelia nestihli zapísať do jordánskeho katastra. Rozkaz 378 Izraelu dovoľuje zabrať ďalšiu pôdu pod zámienkou jej vyhlásenia za uzavretú vojenskú zónu. Je používaný aj na vyhnanie Palestínčanov z ich domovov. Rozkazmi 321 a 363 zasa Izrael zaberá pôdu či obmedzuje vlastnícke práva k nej pod zámienkou „verejného blaha“, čo v jeho podaní znamená budovanie infraštruktúry (najmä ciest) pre osady, a vytvárania „prírodných rezervácií“.
To sú len niektoré z približne 2500 vojenských rozkazov doposiaľ vydaných veliteľmi okupačnej armády, bez prechádzajúcej konzultácie s okupovanými obyvateľmi, bez schválenia či pripomienkovania parlamentom (ani izraelským) – chýba im akýkoľvek demokratický mandát. Dodnes udržiavajú Palestínčanov v stave bez základných občianskych a ľudských práv – nie sú občanmi Izraela, nemajú v ňom ani volebné právo, podliehajú vojenskému právu a sú súdení izraelskými vojenskými súdmi; pre palestínske deti Izrael zriadil špeciálny vojenský súd – jediný vojenský súd pre deti na svete. Z mučenia palestínskych detí Izrael obvinila aj organizácia Amnesty International.
Osadníci, kolonizujúci okupované palestínske územia, sú oproti tomu občanmi Izraela so všetkými právami vrátane práva volebného, hoci sa nachádzajú mimo jeho hraníc. Vojenským rozkazom číslo 783 udelila armáda osadám status enkláv s izraelským právom; na izraelských kolonistov sa teda vzťahujú izraelské civilné zákony a podliehajú izraelským civilným súdom. Tento dvojaký právny systém, vojenský pre Palestínčanov a civilný pre izraelských osadníkov, je jedným zo základných stavebných kameňov izraelského apartheidu. (Plné znenie vybraných vojenských rozkazov).
Izrael teda medzinárodné právo porušuje nielen budovaním osád, ale aj uplatňovaním izraelského práva na okupovaných územiach. Ženevské konvencie totiž zakazujú jedno aj druhé. Stanovujú, že okupačná moc musí nechať v platnosť zákony existujúce pred začiatkom okupácie. Meniť ich môže len v nevyhnutnej miere v záujme bezpečnosti a verejného poriadku. Množstvom vojenských rozkazov ako aj uplatňovaním izraelského civilného práva v osadách tieto mantinely dané medzinárodným právom neustále prekračuje.
Okupačná správa
Forma vlády, ktorú Izrael na Západnom brehu začal v roku 1967 uplatňovať, sa bežne označuje termínom „vojenská vláda“ (military government). Keďže jej chýba akákoľvek demokratická legitimita, pokojne ju možno označiť za vojenskú diktatúru. V roku 1981 v dôsledku dohody s Egyptom z Camp Davidu vyčlenil Izrael civilné záležitosti vlády nad Palestínčanmi do novovytvorenej tzv. Civilnej správy. Táto civilná vetva vojenského režimu je napriek svojmu „nevojenskému“ názvu súčasťou izraelskej armády a je podriadená ministerstvu obrany. Kompetenčne spadá pod štátneho tajomníka ministerstva. V súčasnosti je ním Eli Ben-Dahan, nacionálno-náboženský fanatik, ktorý o Palestínčanoch povedal, že „sú beštiami, nie sú ľuďmi“, a podľa ktorého „Židia majú vyššiu dušu ako nežidia“.
Eli Ben-Dahan, štátny tajomník ministerstva obrany Izraela. (Foto: MathKnight/Wikimedia)
Prvý minister obrany súčasnej vlády, Moše Jaalon, koaličnú dohodu v tomto bode odmietol rešpektovať a Ben-Dahanovi kompetencie nad Civilnou správou odobral. V roku 2016 však Jaalona na ministerskom poste vystriedal Avigdor Lieberman. Ten sa pred dvomi rokmi o palestínskych občanoch, ktorí sú podľa neho neloajálni, vyjadril, že im treba odťať hlavu. Pred pár dňami ich vyzval, aby opustili Izrael a šli bývať na Západný breh, aby bol štát čo najviac čisto židovský. V tom istom rozhovore sa vyslovil za spoluprácu s Trumpom na rozšírení izraelskej suverenity nad ďalšími časťami palestínskych území. Zodpovedný za okupačnú správu nad stovkami tisíc palestínskych civilistov je v súčasnosti jeden z týchto dvoch humanistov.
Po mierových dohodách z Osla síce množstvo civilných právomocí prevzala Palestínska samospráva, avšak len na obmedzenom území. Iba oblasť A, ktorá tvorí 18 percent Západného brehu (na mape vyznačená šikmými hnedými pruhmi), je pod „úplnou“ palestínskou civilnou aj bezpečnostnou kontrolou. V oblasti B (22 percent územia) má Izrael vojenskú kontrolu a Palestínska samospráva riadi civilné záležitosti. Najväčšia časť Západného brehu, až 60 percent, je pod úplnou izraelskou vojenskou aj civilnou kontrolou (tzv. oblasť C).
Oblasť A je tvorená smiešnymi malými ostrovčekmi odrezanými okolitou vojenskou kontrolou nielen od vonkajšieho sveta, ale aj od seba navzájom. Izraelské úrady a armáda kontrolujú ich hranice, vzdušný priestor, prídel vody a rozhodujú aj o tom, či sa palestínsky prezident smie presunúť z jedného ostrovčeka do druhého. Izraelská armáda do týchto oblastí navyše rutinne podniká vojenské razie kedy chce, čím údajne úplnú palestínsku kontrolu nad nimi narúša ešte viac. Tento systém nadvlády pripomína odsudzované bantustany v rasistickej Juhoafrickej republike, ktoré bývalý premiér Ariel Šaron považoval za najvhodnejšie riešenie aj pre Palestínčanov v tomto regióne.
Život pod vojenskou diktatúrou
Hoci celý Západný breh je efektívne pod okupáciou, tá je zvlášť bolestivá pre obyvateľov oblasti C, kde okupačný režim zneužíva svoju moc voči najbezbrannejším obyvateľom. V rozpore so Ženevskými konvenciami, prikazujúcimi okupačnej moci spravovať územie v prospech miestnych obyvateľov, im Izrael znemožňuje realizovať aj najzákladnejšie potreby, akými sú bývanie, vzdelanie či prístup k pitnej vode.
Jednou z lokalít, kde Izrael zaviedol vojenskú zónu, je oblasť Masafer Jatta na úplnom juhu Západného brehu. Vo vyše desiatich beduínskych komunitách tu žije okolo 1300 ľudí. Izrael po okupácii územie vyhlásil za Výcvikovú zónu 918 (Firing Zone 918). Tortúra obyvateľov začala v roku 1999, kedy vojenský režim označil ich domovy za ilegálne a väčšine doručil búracie príkazy. Následne armáda vyhnala okolo 700 obyvateľov. Zbúrali im domy, vodné nádrže a skonfiškovali majetok. Po obrátení na najvyšší súd obyvatelia získali predbežné opatrenie, ktoré niektorým do ukončenia sporu dovolilo vrátiť sa do svojich (v mnohých prípadoch zničených) domovov. Obyvatelia Masafer Jatta od vtedy žijú v permanentnom strachu, že o svoj domov prídu definitívne, ak súd, ktorý stále prebieha, prehrajú. Armáda trvá na ich vyhnaní, hoci minimálne od roku 2005 túto výcvikovú zónu aktívne nevyužíva.
Vo februári 2016 do dvoch dedín v lokalite nabehla okupačná armáda s buldozérmi a zničila 24 obytných budov. 78 ľudí, z toho 60 detí, nechali v zime bez strechy nad hlavou. Obyvatelia lokality sa obávajú, že úrady zbúrajú aj ich základnú školu, financovanú darcami z EÚ, pretože aj na ňu izraelské úrady vydali búrací príkaz.
Chán Al-Ahmar neďaleko Jeruzalema je ďalšou ťažko skúšanou beduínskou komunitou. Minulý rok tam izraelské buldozéry zbúrali 12 obydlí obývaných 60 ľuďmi, vrátane 35 detí. Pred týždňom izraelské úrady doručili 39 tzv. rozkazov zastavenia prác, ktoré sú predzvesťou búracích príkazov, do všetkých budov v dedine, vrátane základnej školy. Izrael plánuje túto komunitu zničiť a jej obyvateľov vyhnať kvôli rozširovaniu neďalekej izraelskej osady. O deň neskôr v neďalekej komunite Al-Mehtewiš palestínskej starenke zbúrali maringotku, darovanú humanitárnou organizáciou a v dvoch komunitách v Údolí Jordánu zničili vodovodné potrubie, takisto darované humanitárnymi organizáciami.
Deťom z komunity Abu Nuwar pri Jeruzaleme minulý rok zničili základnú školu, darovanú francúzskou humanitárnou organizáciou krátko po tom, čo bola postavená. Všetky spomenuté prípady boli riadené Civilnou správou. Rok 2016 bol v počte zničených budov za posledné desaťročie rekordný. Odstránením 1089 budov (vrátane prístreškov pre dobytok či vodných nádrží) zničili domov 1593 ľuďom a poškodili živobytie 7101 ľudí.
Keď sa okupovaní obyvatelia odvážia protestovať proti tvrdému zaobchádzaniu zo strany okupantov, výsledkom je ešte tvrdšia odozva, ako to na vlastnej koži pocítil muž pred necelými dvomi rokmi, keď sa odvážil žiadať vojakov, aby prestali strieľať (hlavne slzný plyn) na utečenecký tábor, v ktorom so svojou rodinou býva. Vojaci sa do neho pustili kopancami, bitkou, úderom zbrane do hlavy a napokon ho spútaného odvliekli do väzby. V predvádzaní svojej surovosti im nezabránili ani prítomné kamery novinárov.
V polovici januára tohto roka zas v okupovanej dedine pri Betleheme zastrelili 17 ročného tínedžera (niekoľko nábojov do hrude a niekoľko do nôh). Následne sa na neho vrhli a niesli ako korisť zatiaľ čo hlava na umierajúcom tele narážala na kamenistú zem. Matky, ktoré sa k zastrelenému a odvlečenému Palestínčanovi chceli priblížiť, odohnali streľbou na nohy.
Áno, pravdepodobne hádzal kamene, ale jednak to robia aj osadnícki tínedžeri a tých vojaci nestrieľajú, za druhé, legitimita obranného násilia okupovaných civilistov proti ozbrojeným vojakom sa nedá porovnať ani len s prítomnosťou vojakov na okupovanom území, nieto ešte so zastrelením civilistu za to, že mal kameň v ruke. Obrana vlasti pred okupačnými vojakmi, hoc aj kameňmi, je prirodzená reakcia na vojenskú inváziu, ako to dokladajú aj zábery z Košíc roku 1968, kde sovietski vojaci zastrelili deväť protestujúcich ľudí.
Prvotná príčina
Každodenná násilná realita života pod izraelskou okupáciou, z ktorej sme videli iba nepatrný zlomok, je v našich médiách takmer neprítomná a častokrát aj ľuďom na vysokých politických pozíciach neznáma. Ak im však taká zásadná časť príbehu chýba, stávajú sa obeťou mýtu o násilných Palestínčanoch hnaných čírou nenávisťou a demokratickom brániacom sa Izraeli, ktorý následne ďalej živia.
Tieto fakty a zábery z reálnej podoby okupácie však stavajú situáciu do úplne iného svetla. Sú to izraelskí vojaci, ktorí okupujú Palestínu a páchajú násilie na civilistoch. Búrajú im domy, vyháňajú ich z ich pôdy, konfiškujú im ju a stavajú na nej kolónie plné násilných osadníkov. Tváriť sa, že štát, uplatňujúci režim vojenskej diktatúry, kolonizácie a apartheidu, ktorý tento rok dovŕši neuveriteľných 50 rokov a ktorého koniec je v nedohľadne, je demokraciou len preto, že formálne demokratické práva udeľuje privilegovanej časti populácie, je nepoctivé.
Zobrazovanie Izraela ako demokracie zneviditeľňuje vojenskú diktatúru, oslabuje oprávnenú kritiku voči nemu a uľahčuje mu pokračovať v uplatňovaní represívneho režimu, ktorý je príčinou kolobehu zabíjania. Ak západnej spoločnosti skutočne záleží na zastavení násilia, musí prestať odvracať zrak od reality, ktorá ho vyvoláva, jasne ju pomenovať a prijať účinné opatrenia na jej zmenu. Všetko ostatné iba pomáha udržiavať súčasné nerovné a zo svojej podstaty násilné status-quo.
Súvisiace linky:
Keď okupácia mizne v prejavoch, nie v realite
OSN zakazuje, Izrael ignoruje
Izraelskí vojaci útočia
Nenásilný odpor – nočná mora izraelskej armády
Poznáme problémy palestínskych kresťanov?
Demokraciou proti deťom
Foto: CPT Palestine, zdroj: Flickr.com
