Film z prostredia súčasného Anglicka nás privádza do života starnúceho vdovca Daniela. Kvôli prekonanému infarktu nemôže pracovať a uchádza sa o sociálne dávky, na ktorých je vo svojom stave existenčne závislý.
Recenzia obsahuje spoilery.
Sympatickému šesťdesiatnikovi, hrdému na svoje celoživotné povolanie stolára, mašinéria sociálneho systému na každom kroku kladie odpor. Nekonečné rozhovory, formuláre a práca s počítačom sú pre zručného remeselníka veľkou prekážkou v prístupe k sociálnej podpore. Napriek tomu, že jeho stav je spôsobený zdravotnými dôvodmi, úrad ho klasifikuje do kategórie práceschopných. Deindividualizovaný a chladný prístup pracovníkov úradu, v očiach ktorých je človek redukovaný na číslo a položkou v kategóriách, je mraziaci. Keď sa jedna z pracovníčok zľutuje nad Danielom a pokúsi sa mu poradiť, ako zvládnuť nezrozumiteľné procedúry úradu, končí na koberci u svojej nadriadenej.
Počas svojich útrap Daniel spoznáva slobodnú matku dvoch detí, nezamestnanú Katie. Vo svojej neľahkej situácii sa napriek vekovému rozdielu vzájomne solidarizujú. Daniel ako zručný remeselník pomáha s úpravami bytu a starostlivosťou o deti, ktoré museli opustiť svoju pôvodnú školu, čo ich spolu s celkovou situáciou rodiny traumatizuje.
Sociálna a ekonomická núdza privádza občianku vyspelého západného štátu k návšteve potravinovej banky, kde už nedokáže ovládnuť svoj dlhodobý hlad a vrhá sa pred očami detí na jedlo. Núdza, postupná strata dôstojnosti a sebaúcty ju privádza až ku krádeži a prostitúcii.
Naopak, Daniel sa v boji s úradmi uchyľuje k zúfalému pokusu o revoltu. Posprejuje úradnú budovu a zastrája sa, že tam bude protestovať a hladovať každý deň, až kým mu nebude umožnené, odvolať sa proti rozhodnutiu, ktoré ho klasifikuje ako práceschopného. Príchod polície a uložený trest revoltu veľmi skoro ukončujú.
Vo filme je viacero aj menších, no veľmi cenných scén. Keďže Daniel nemá vytvorené CV, úradníci ho posielajú na školenie. Slizký školiteľ, využívajúci atribúty ilúzie experta, predvádza naučený prejav a evidentne si užíva svoj motivačný výstup pre skupinou nezamestnaných. Mladíci z Danielovho susedstva rýchlo pochopia, že sa im viac oplatí kšeftovať s teniskami na ulici, než pracovať v prekérnych podmienkach.
Tragický koniec, ktorý divák postupne začne očakávať, sa napokon dostaví. David zomiera tesne predtým, ako malo dôjsť k revízii rozhodnutia úradu. Prejav Katie na pohrebe možno čítať ako zhustený ľudový manifest porazených: ľudí, obyvateľov západného sveta, ktorí sa v dôsledku série náhod, osobných, ale aj štrukturálnych a systémových zlyhaní, ocitajú zo dňa na deň na okraji spoločnosti. Sociálna sieť totiž nie je natoľko hustá, aby ich ochránila pred sociálnou patológiu a postupnou stratou akéhokoľvek statusu a sebaúcty.
Napriek niekoľkým nie celkom dôveryhodným scénam možno sociálnu drámu z dielne režiséra Kena Loacha, ocenenú Zlatou palmou v Cannes a Cenou BAFTA pre najlepší britský film, jednoznačne odporučiť.
Ja, Daniel Blake
Dráma
(Veľká Británia / Francúzsko / Belgicko, 2016, 101 min.)
Réžia:
Ken Loach
Scenár:
Paul Laverty
Kamera:
Robbie Ryan
Hudba:
George Fenton
Hrajú:
Dave Johns, Hayley Squires, Micky McGregor, Briana Shann, Dylan McKiernan
Fotografie: Film Europe SK
