V spleti rôznych politických aj nepolitických tém, ktoré hýbu súčasnou spoločnosťou, je otázka legalizácie marihuany (na počudovanie) stále jednou z ošemetných oblastí. V súvislosti s marihuanou mi vždy ako prvá napadne otázka slobodnej voľby. Nechcem sa púšťať do ekonomického pozadia legalizácie marihuany – o tom sa už popísalo mnoho – zaujíma ma najmä politizácia odmietnutia. Politizácia v tomto prípade znamená, že určitý spoločenský jav sa dostane pod politický tlak, pričom daná situácia za nastolených okolností vždy nejakej skupine vyhovuje viac ako inej. K liberálnym témam (a taktiež k liberálnej ľavici) neodmysliteľne patrí, okrem iného, aj otázka slobodnej voľby v užívaní marihuany. Zaoberať sa touto otázkou na konzervatívnom Slovensku sa môže rovnať, to platí pre väčšinu stabilných politických strán, politickej samovražde. Prečo sa téma drog stala pre množstvo politikov tabu?
Politizácia odmietnutia
Odmietnutie často pramení z nedostatočnej informovanosti a rovnako z mytológie, ktorá sa okolo odmietaného javu vytvorila. Vyviera tiež z nepomenovateľného strachu z neznámeho. Praktická politika sa mytológii neraz bez okolkov prispôsobuje – odmietanie sa preto stáva súčasťou pritakania (zdanlivo) väčšinovému názoru. Samozrejme platí, že ak chce strana vo voľbách uspieť, potrebuje vyjsť s takými témami, ktoré oslovia čo najväčšie spektrum voličov. Zväčša ide o ekonomické témy, ktoré sú naozaj otázkou číslo jeden. Netvrdím, že ekonomické alebo triedne otázky by mali ísť bokom – práve naopak, no mali by byť posilnené aj o otázku slobodného rozhodnutia. Preto sa chcem s plnou vážnosťou zaoberať slobodnou voľbou, ktorá sa taktiež v istom zmysle dostáva pod politický tlak. Žiaľ, je stále platný stav, v ktorom je prejav slobodnej voľby v užívaní marihuany legislatívne trestaný.
Zdanie spoločenského odmietnutia (čohokoľvek) je možné vytvoriť až príliš jednoducho. Filozofia odmietnutia spočíva v „davovom šialenstve“, ktoré je možné produkovať v mediálnych arénach, za pomoci skreslených alebo neúplných informácií. Ak sa takéto informácie rozširujú, je samozrejmé, že spoločnosť ostáva na svojich konzervatívnych pozíciách. Verejnosť je jednoduchšie mobilizovateľná pri témach, v ktorých cíti určitú krivdu (napríklad korupčné škandály a podobne). Ak „vo vzduchu“ cítiť nespravodlivosť, ktorá sa dotýka každého, potom sa aj záujem jednotlivca upriami smerom k snahe o jej odstránenie. Nespravodlivosť má však vždy širšie korene – v konečnom dôsledku sa dotýka rovnako aj nemožnosti rozhodnúť sa.
Otázka slobodnej voľby
Ak politický a legislatívny tlak zasahuje do oblasti slobodnej voľby jednotlivca, pričom tento svojím konaním priamo neohrozuje ostatných, je na mieste otázka ochrany takejto voľby. Môžeme sa však pýtať, či je na prvom mieste voľba jednotlivca, alebo väčšinovo politicky akceptovaný názor. Legalizácia marihuany by si pritom v byrokratickom aparáte vyžadovala značné množstvo politických a ekonomických analýz. To ale platí iba v spoločnosti, ktorá sa chce skutočne zaoberať nastolenými problémami – ak sa len zmieta v kruhu analýz a názorov, pričom je takmer úplne marginalizovaný názor dotknutej skupiny, problém sa nevyrieši nikdy.
Otázne zostáva, či má byť slobodná voľba predmetom akejkoľvek verejnej debaty. Psychiater Lester Grinspoon, ktorý sa dlhoročne zaoberá otázkou legalizácie marihuany ako z lekárskeho tak aj z kultúrneho hľadiska, tvrdí, že marihuana sa jednoducho vymyká z konceptuálneho rámca inštitúcií a byrokratického systému súčasnosti. Jednoducho to znamená, že byrokratický systém nie je schopný pracovať s dimenziou slobodnej voľby. To však nie je žiadna novinka – pokiaľ ide o efektívnosť riadenia spoločnosti, filozofia byrokracie spočíva v snahe o unifikáciu a kalkuláciu s využívaním prostriedkov. Politický tlak len málokedy stojí na vedeckých výsledkoch – a už vôbec sa nesnaží o reflexiu slobodnej vôle. Ide o komplexný problém, dotýkajúci sa nielen užívania marihuany.
Tráva ako liek
Tak ako sa nesnažím hovoriť o ekonomických výhodách a nevýhodách legalizácie marihuany, nechcem sa dotknúť ani oblasti jej škodlivosti, respektíve liečebných účinkov. Ostanem pri tom, že legalizácia marihuany by mohla predstavovať jeden z „liekov“, ktorý môže dopomôcť k oživeniu chladného byrokratického systému, postavenom na analýze ekonomických výhod a nevýhod jednotlivých krokov. Súčasná neoliberálna spoločnosť si fetišizuje čísla a dáta – pričom málokto zdôrazňuje osobný rozmer. Na prvý pohľad je úplne zrejmé, že predstavy jednotlivcov a politickej vôle sa budú rozchádzať – no vec sa o to viac komplikuje. Systém si pomerne často vyžaduje obete – tieto pochádzajú z rád najslabších. V tomto prípade sú najslabšími tí, ktorých vôľa je obmedzovaná – a zároveň tí, ktorých hlasy kvôli politizácii odmietnutia zostávajú nevypočuté.
Môžeme len predpokladať, ako si budú ďalšie generácie vysvetľovať náš súčasný postoj k prohibícii marihuany. Nevôľa alebo lepšie povedané politická neschopnosť – uzatváranie sa v kruhu mytológie, s čím súvisí diskriminácia v oblasti slobodnej vôle – to všetko má za následok skostnatenosť a konzervatívny pohľad na drogovú politiku. Uvoľnenie a legalizácia sa pritom môžu stať účinnými prostriedkami smerujúcimi k preferovaniu vôle dotknutej skupiny pred racionálnym kalkulom – ktorý je vo svojej podstate iba utláčateľským obrazom minulosti a výrazným krokom späť.
Foto: Ilustračné. Zdroj: aimg.sk
