Internet mal byť výkladnou skriňou kapitalizmu – pomerne malé zásahy zo strany štátu, všadeprítomné zosieťovanie ideí, nápadov a myšlienok a predovšetkým šíry panenský kyberpriestor. Niečo na štýl divokého západu, kde si každý mohol ukrojiť kúsok z koláča. To všetko sa malo stať ukážkou absolútnej slobody a fungovania voľného trhu. Po desiatkach rokoch môžeme vidieť výsledok.
Združenie amerických novinárov sa obrátilo na kongres, pretože Google a Facebook duopolizovali trh s internetovou reklamou. Monopolné praktiky spoločnosti Google rieši aj Európska komisia, kvôli zneužitiu svojho dominantného postavenia na trhu. Najnovšie by sa k tomu mal pridať aj “prípad Android”, ktorý by mohol Google stáť ďalšiu stratu renomé a niekoľkých miliard dolárov. Zabúdať netreba ani na to, že viacerí veľkí giganti ako Google, Amazon, Apple či Facebook, si “optimalizujú” dane. V praxi to znamená, že v Európe väčšinou dane neplatia a svoje zisky presúvajú do daňových rajov, prostredníctvom mechanizmov nazývaných Double Irish, Dutch Sandwich alebo Luxembourg Sandwich. Aj toto sa pomaly stáva tŕňom v oku Európskej komisie.
Poďme ďalej. Viacerí ľudia s obavami sledovali, ako Google kupuje Youtube, ako zakladá najväčšiu knižnicu sveta, pri ktorej, ako inak, porušoval autorské práva, ako zakladá vlastnú sociálnu sieť, ako sa dostáva aj do mobilného biznisu a ako pod hlavičku jednej firmy schováva vyhľadávač, prekladač, e-mail, mapy, Streetview, Google News, blogové služby, WIMM, Waze, Google glass, Google Shopping Express… A je to práve táto spoločnosť, ktorá systematicky pracuje na vývoji umelej inteligencie. Osobne si ju predstavujem ako Davida zo Scottovho Covenanta.
Najnovšie Google (Youtube Red) začína produkovať aj vlastné filmy a seriály, rovnako ako (fanfáry) Facebook a Amazon. To by na druhú stranu mohlo byť fajn, keďže medzinárodný streamovací trh sa snaží pre seba uzurpovať iný, šialeným tempom rastúci gigant – Netflix. Ten si popritom stíha „vytierať zadok“ nielen s klasickými televíziami, ale aj s kinami a festivalmi, čo sa pekne ukázalo napríklad pri kauze v Cannes. Éra niekoľkých gigantických medzinárodných streamovacích platforiem je tu.
A čo napríklad taký Facebook? Nuž, najväčšia sociálna sieť na svete len pred pár rokmi čelila sérii žalôb kvôli zneužívaniu osobných údajov. Spoločnosť bola už niekoľkokrát pristihnutá pri prehľadávaní súkromných správ svojich užívateľov. Podobné aférky si niekoľkokrát užila aj spoločnosť Google. Fascinujúce je aj to, že dosah na normy na Facebooku dlho nemali užívatelia, ani štáty. Facebookom sa tak voľne šírili rôzne extrémistické myšlienky, hoaxy a klamstvá, ktoré výraznou mierou vplývali na radikalizáciu mládeže a zásadne ovplyvnili priebeh volieb v USA. Až po viacerých hrozbách zo strany národných štátov s tým začala spoločnosť niečo robiť. A opätovne tu máme skupovanie offline dát o svojich užívateľoch a iných menších spoločností ako Instagram, Msqrd, Snapchat, Oculus Rift, Gowalla, Whatsapp…
O Amazone sa pre zmenu hovorí v súvislosti s likvidáciou odborov a krutými pracovnými podmienkami pre skladníkov. Bezos je známy svojimi technikami uhnania konkurencie extrémnymi zníženiami cien, kedy síce aj jeho firma končí v strate, ale potopí svojich konkurentov, ako napríklad e-shopy Quidsi alebo Zappos (tu sa zrejme inšpiroval u Gatesa). Aj dodávatelia a vydavatelia sa pri spolupráci s Bezosom viackrát popálili. Slávnym sa stal predovšetkým boj medzi Amazonom a piatimi najväčšími americkými knižnými vydavateľmi, ktorým sa nepáčilo extrémne znižovanie cien. Tí však zo súdneho sporu vyšli ako porazení, pretože sa spojili s Applom a vytvorili tak trust.
Doba sa zmenila. Ropné spoločnosti nahrádzajú v praktikách IT giganti. Snaha o ovládnutie kyberpriestoru niekoľkými firmami sa už o pár rokov môže stať skutočnosťou. To závisí od toho, ako sa k tomu postavia jednotlivci (tu môžeme spomenúť free programy ako Linux alebo Mozilla) jednotlivé národné štáty či EÚ. Na internete však môžeme v priamom prenose sledovať, že menej štátu nutne neznamená čarovnú krajinku s dúhami, poníkmi a jednorožcami. Výsledkom je to, že sa firmy budú zväčšovať, snažiť sa upevňovať si svoje postavenie na trhu, skupovať či zastrašovať konkurenciu, znižovať náklady (napr. prostredníctvom neplatenia daní) a monopolizovať svoje postavenie. A s čím to tie firmy vlastne obchodujú? Napríklad aj so súkromím ľudí a informáciami ako takými. Zostať v tomto prípade pasívnym a ľahostajným nemôže znamenať nič dobré.
Autor je študentom Audiovizuálnych štúdií VŠMU a recenzentom magazínu kinema.sk.
Ilustračné fotografie: Zdroj – Internet
