O vzťahoch medzi Európskou úniou a Izraelom sa na webovej stránke EÚ píše, že “EÚ a Izrael zdieľajú rovnaké hodnoty demokracie, úcty k slobode a zákonnosti.” Promotér veľvyslanectva EÚ v Izraeli však navrhuje: “Vyhlaďte Gazu”.
Jednou z úloh zastúpenia Európskej únie v Izraeli je aj zvyšovanie pozitívneho povedomia izraelskej verejnosti o EÚ. Novou tvárou jej videokampane sa v poslednom júlovom týždni stal Avishai Ivri – muž, ktorý nepokryte volá po diskriminácii aj masovom vyvraždení miliónov nežidovských obyvateľov v ich domovine.
V propagačnom videoklipe, umiestnenom na oficiálnej facebookovej stránke veľvyslanectva EÚ, Ivri ubezpečoval divákov, že navzdory rozšírenej domnienke, že Európska únia je nepriateľská voči Izraelu, opak je pravdou. Entuziasticky vymenúval mnohoraké väzby v oblastiach ako turizmus, vývoj technológií, či obchod so zbraňami. “EÚ miluje izraelský export – a my milujeme ten ich,” kázal charizmatický spíker.
V minulosti však pôsobil ako spolutvorca tvrdo rasistickej komediálnej show Latma, a nikdy sa nestránil verejne vyjadrovať svoje extrémistické postoje. Ku jednej z najškandalóznejších izraelských káuz tohoto roka – v súvislosti s vlažným trestom za popravu Palestínčana vojakom Elorom Azariom v okupovanom Hebrone – sa Ivri v televíznej diskusii vyjadril, že problémom nie je čin, za ktorý “by mali páchateľovi udeliť medailu,” ale akurát to, že jeho “guľky nesmerovali aj na kameru,” ktorou aktivista izraelskej ľudskoprávnej mimovládky B’tselem zločin zaznamenal. Moderátorka sa zasmiala, a onedlho sa dobre pobavili ďalší účastníci debaty na tom, čo Ivri odpovedal ľavicovejšiemu účastníkovi: “Stále sa pýtate, čo navrhujeme, aké riešenie navrhujeme. Dobré ráno! Neskandujeme ‘Smrť Arabom!’ len tak, pretože sa to rýmuje. Skandujeme to preto, lebo to považujeme za riešenie! Doriti, veď to sprejujeme na múry! Zdá sa vám, že to tajíme?” (zdroj – video v hebrejčine alebo anglický prepis).
Pozrime si ďalšie ukážky z jeho vyjadrení na Twitteri (zdroj – skrínšoty v hebrejčine):
“Vyhlaďte Gazu,” navrhol na začiatku týždňovej vojenskej operácie v Gaze v r. 2012. V deň jej ukončenia prišiel s o čosi “humánnejším” návrhom: “Jednu stratégiu sme ešte nevyskúšali: 1000 zabitých Arabov za každého jedného nášho zabitého [Žida]. Myslím, že z minulého týždňa máme podlžnosť 5000.” V tomto bode by sme si mohli pripomenúť, čo je pásmo Gazy, ktoré navrhuje vyhladiť: ide o približne dva milióny obyvateľov, koncentrovaných pod ekonomickou aj pozemnou, námornou a vzdušnou blokádou na území, kam Palestínčanov nežidovského pôvodu nahnali vo veľkom etnické čistky tzv. Izraelskej vojny o nezávislosť v r. 1948.
V máji tohto roka Ivri prognózoval: „O 500 rokov si nikto v štáte Izrael nespomenie, že existovalo niečo ako Palestínčania.” Keby hovoril o ľuďoch, ťažko by sme si dokázali predstaviť, ako by to mohol myslieť. Ako nám objasní jeho vyjadrenie z r. 2012, on však vychádza z toho, že: “Palestínčania sú hovno.” Oplatí sa nám uvedomiť si, že referuje o celej polovici z približne 12,8 miliónov obyvateľov historickej Palestíny (dnes štát Izrael plus ne/štát Palestína) a ďalších miliónoch utečencov a ich potomkov v diaspóre, ktorí podľa neho upadnú do zabudnutia.
O stále viac oklieštenom palestínskom území Západného brehu sa Ivri pred pár rokmi vyjadril, že “vždy ho možno anektovať, a bodka.” A ak budú Palestínčania proti, vraj “Vždy je tu možnosť použitia sily. Uprednostníme, ak odídu dobrovoľne, ale ak nie, odpraceme ich v nákladiakoch.”
“O 10 rokov, keď Gaza aj Judea a Samária [Západný breh] budú zvrchovanou súčasťou Izraela, budeme sa sami seba pýtať, o čom sme premýšľali tridsať (alebo šesťdesiat) rokov, a prečo sme to neurobili už dávno,” napísal potom Ivri počas 51-dňového devastačného izraelského útoku na Gazu v r. 2014. OSN následne varovala, že Gaza sa stane neobývateľnou v r. 2020, a desaťročie trvajúca blokáda brániaca rekonštrukcii spôsobila, že medzinárodní pozorovatelia hlásia neobývateľnosť niektorých jej častí už dnes.
Bez ohľadu na to, že uplatňovaná politika štátu Izrael, vychádzajúca z doktríny “demografickej čistoty” expandujúceho koloniálneho projektu vykazuje do istej miery súlad s Ivriho návrhmi na páchanie násilia a vojnových zločinov, Európska únia sa prezentovať zástancom takýchto rasistických “riešení” nemusí, a azda ani nesmie.
O vzťahoch medzi Európskou úniou a Izraelom sa na webovej stránke EÚ píše, že “Európska únia a Izrael zdieľajú rovnaké hodnoty demokracie, úcty k slobode a zákonnosti.”
Popri tom je predstaviteľom EÚ známe, že Izrael uplatňuje politiky, ktoré sú s uvedenými hodnotami v rozpore. Dokladuje to napríklad aj ostatné vyhlásenie, ktorým EÚ 7. júla 2017 reagovala na správu o udelení ďalších stavebných povolení na rozšírenie izraelských okupačných sídiel: “EÚ očakáva, že zodpovedné izraelské úrady prehodnotia toto rozhodnutie, nakoľko uplatňované osadnícke praktiky sú ilegálne podľa medzinárodného práva.”
Spolu s OSN teda aj EÚ od Izraela už tradične očakáva prehodnotenie páchania zločinov. No v prípade, že sa nedočká, rovnako tradične nepodniká žiadne praktické kroky, ktoré by mohli viesť k zastaveniu nezákonných politík. Hoci nástroje na to má. Asociačná dohoda medzi EÚ a Izraelom obsahuje v čl. 2 klauzulu o podmienení platnosti tejto dohody o zvýhodnenej spolupráci dodržiavaním ľudských práv a demokratických princípov. Napriek sústavným porušeniam týchto zmluvných podmienok EÚ nikdy spoluprácu definovanú dohodou nepozastavila. Zásadovejšou sa Európska únia ukázala v prípade podobnej dohody o zvýhodnenej spolupráci so Srí Lankou, ktorej platnosť v r. 2010 pre nerešpektovanie ľudských práv pozastavila na pol roka, alebo v prípade reštriktívnych opatrení uvalených na Rusko v súvislosti s anexiou ukrajinského územia.
Júlová európska návšteva izraelského premiéra Netanjahua ukázala predovšetkým veľký “pragmatický” súlad s viac či menej xenofóbne naladenými premiérmi krajín V4, pred ktorými si žoviálne ťažkal na ”šibnutú EÚ, otravne sa dožadujúcu dodržiavania ľudských práv” (zdroj – uniknutá nahrávka zo stretnutia za zatvorenými dverami). Odpoveďou nášho premiéra Fica mu bolo srdečné pozvanie na štátnu návštevu Slovenska – ponúkol mu neďaleký septembrový termín, pri príležitosti Pamätného dňa obetí rasového násilia. Aj neprehliadnuteľný anticiganizmus či antisemitizmus predstaviteľov V4 môže do istej miery nabádať k strate morálnych zábran, ktoré by inak viedli k opatrnejšej ponuke kandidátov na obsadenie pozície promotéra EÚ v Izraeli. Nie je pravdepodobné, že by toto angažmá prebehlo bez elementárneho preverenia, kto je Avishai Ivri (ktorý sa s tým vôbec netají – ako sám zdôrazňuje, vypisuje svoje volanie po vyvraždení Arabov na múry, či na svoje steny na sociálnych sieťach).
Nevšímavosť pri výbere tváre na šírenie popularity EÚ by neuveriteľne ostro kontrastovala s lustrovaním sympatizantov hnutia za bojkot Izraela (BDS), ktorých oprávnené požiadavky legislatíva Izraela klasifikuje ako antisemitské. Či je v požiadavkach BDS zahrnutá nenávisť k Židom, môžete posúdiť sami: 1. ukončiť okupáciu a prestať s kolonizáciou palestínskych území, odstrániť segregačný múr; 2. zrovnoprávniť obyvateľov bez ohľadu na rasový pôvod; 3. priznať palestínskym utečencom právo na návrat alebo odškodnenie za skonfiškovaný majetok, ako k tomu Izrael alarmovala už rezolúcia OSN 194 bezprostredne po tom, ako vyhlásenie štátu doprevádzali etnické čistky.
Práve názor, že tlak na ukončenie izraelského apartheidu je totožný s antisemitizmom, sa podieľa na preferencii krajne pravicových vlád židovskou populáciou Izraela, ktorá tvorí približne tri štvrtiny všetkých jeho obyvateľov. Sám veľvyslanec EÚ v Izraeli Lars Faaborg-Andersen, ktorý sa počas svojho funkčného obdobia prejavuje ako podporovateľ sionistického naratívu zamlčiavajúceho Nakbu (masovú katastrofu, ktorej obeťou sa stali nevinní blízkovýchodní obyvatelia Palestíny kvôli založeniu štátu Izrael pre presídlencov z Európy), sa minulý rok zúčastnil na anti-BDS konferencii v Jeruzaleme, kde účastníkov ubezpečil, že všetky krajiny EÚ stoja svorne proti hnutiu BDS. Je teda pravdepodobné, že napriek tomu, že žiaden zo štátov EÚ by si (ešte stále) netrúfol zavádzať do praxe nedemokratické opatrenia v škále uplatňovanej v Izraeli, kancelária veľvyslanectva EÚ v Izraeli sa strategicky rozhodla zvýšiť úspešnosť svojej promo kampane tým, že sa zvezie na popularite rasovej neznášanlivosti, ktorou je známy aj Avishai Ivri.
Stalo sa však niečo, s čím marketéri európskeho veľvyslanectva v Tel Avive buď nerátali, alebo, v horšom prípade, iba to nepovažovali za “nevyžehliteľné”. Vo štvrtok 3. augusta bolo škandalózne obsadenie promokampane veľvyslanectva medializované. Na druhý deň popoludní video z internetu zmizlo a veľvyslanectvo EU na Twitteri vysvetlilo tento krok nasledovne: “Rozhodli sme sa ukončiť uvádzanie videa o obchodnej spolupráci medzi EÚ a Izraelom, aby nedošlo k spochybňovaniu toho, že propagujeme výhradne hodnoty EÚ. Video malo slúžiť na predstavenie spolupráce medzi EÚ a Izraelom, a nechceme, aby čokoľvek odvádzalo pozornosť od tohto dôležitého posolstva.” Podobne odpísali aj novinárovi spravodajského webu Electronic Intifada, bez toho, aby mu odpovedali, ako tento desivý prešľap vôbec mohol nastať, bez prijatia zodpovednosti a bez ospravedlnenia sa zaň.
Aké posolstvo vyslalo Palestínčanom, Izraelčanom, Európanom a celému svetu veľvyslanectvo EÚ v Izraeli, keď na prezentáciu spriaznenosti s toľko omieľanými “európskymi hodnotami” angažovalo otvoreného zástancu genocídneho násilia?
Reakcia zastúpenia EÚ v Izraeli na medializáciu a rozhorčenie užívateľov sociálnych sietí naznačuje, že byrokracia EÚ nie je celkom hluchá k reakciám verejnosti. Jedno video zmizlo, no mali by sme byť citliví a citlivé na ďalšie prejavy, ktoré nie sú zlučiteľné s beztrestnosťou, tým menej s reprezentovaním Európskej únie. V našej moci občanov a občianok EÚ je pripomínať svojim poslancom európskeho parlamentu, že “demokracia a úcta k slobode a zákonnosti” sú viac, ako len ošúchané frázy webových stránok, a ľudské práva znamenajú čosi iné, než branding v twitterovej kampani #EU4humanrights.
Foto: ilustračné, zdroj: pixabay