Na príklade chvály kolonializmu ukazuje Nathan J. Robinson z Current Affairs komunikačnú stratégiu z konzervatívneho tábora. Konzervatívec publikuje niečo, čo je fakticky nepresné a zároveň morálne zavrhnutiahodné. Liberálna reakcia sa týka morálky a konzervatívna odpoveď poukáže na to, že liberálom nezáleží na faktoch. Liberáli by preto mali brať vážne aj hanebné argumenty konzervatívcov a poctivo proti nim argumentovať. A Robinson preto nepodpísal petíciu za stiahnutie problematického článku o kolonializme v renomovanom vedeckom časopise Štvrťročník Tretieho sveta.
Slávny indický politik a spisovateľ Shashi Tharoor prehlásil, že Winston Churchill má na rukách rovnako veľa krvi ako najhorší diktátori dvadsiateho storočia, ktorí sa dopustili genocíd – Hitler, Mao, Stalin. Kritizoval Churchillov podiel na hladomore v Bengálsku v roku 1943 a zmienil Churchillov výrok, že nenávidí Indov a že je ich chyba, že umierajú, keď sa aj tak iba rozmnožujú ako králiky.
V denníku SME Václav Štetka z Univerzity v Loughborough poukázal na známu skutočnosť, že dnes médiá skupujú oligarchovia, čím sa snažia získať vplyv. Denník SME považuje za výnimočný v tom, že sa mu darí udržiavať si odstup od svojich majiteľov. Vstup oligarchov do médií má súvislosť s nedôverou v tradičné médiá a dopytom po alternatívnych médiách.
Morálka má svoj význam aj v kapitalizme. To tvrdí Peter Turchin v emailovej výmene so slávnymi ekonómami Brankom Milanovicom, Herbertom Gintisom a Bobom Frankom. Gordon Gekko z filmu Wall Street je výnimkou a bez etického správania sa väčšiny obyvateľstva by naše ekonomické inštitúcie nemohli fungovať.
Spôsob akým sa Applu darí zarábať na nezaplatených daniach mierne Turchinovi protirečí. Hoci zarobené peniaze nezdanené v USA nemôže použiť v Spojených štátoch, nakupuje za ne štátne dlhopisy vlády USA. To znamená, že Apple najprv obíde platenie daní, aby mu potom z týchto peňazí americký daňoví poplatníci zaplatili úroky. Hoci informácia neprináša zásadne nové zistenie a iba ukazuje ako sporné je odlíšenie peňazí použitých v USA a mimo USA, zvrátenosť týchto zárobkov je vskutku neobvyklá. Ale slovami Richarda Lanea z Moody’s: „Nie som si istý, či tu ide o nemorálnosť.“
Linsey McGoey v evonomics ukazuje, že súčasný filantrokapitalizmus nie je ničím novým rovnako ako ním nie je filozofia filantrokapitalistov, že práve prostredníctvom trhu sa dá robiť dobro, trh jednoducho nie je protikladom sociálnej zodpovednosti. Filantropia však môže zachovávať nerovnosť, pretože štáty oberá o daňové príjmy, ktoré by ju mohli znižovať. Často nesmeruje k najchudobnejším, ale ide o dary napríklad bohatým univerzitám. Takisto otvára trhy bohatým donorom ako je Bill Gates, čím ešte viac zvyšuje ich bohatstvo. Kým v minulosti sa o filantrokapitalizme písali satiry dnešné stredoprúdové médiá filantropov omnoho častejšie ospevujú.
A napokon, v USA sa diskutuje o znižovaní daní. Výskum ukazuje, že znižovanie daní nevedie k tvorbe pracovných príležitostí, ako to tvrdí Donald Trump. Vedie ale k nárastu príjmov pre riaditeľov korporácií.
Foto: ilustračné. Zdroj: flickr.
