Medzi váženými partnermi ľudskoprávneho festivalu hrdo svieti logo kotlebovcov. Alebo Severnej Kórei. Alebo Saudskej Arábie. Nepredstaviteľné. A predsa, na snáď najznámejšom ľudskoprávnom festivale na Slovensku sa udialo niečo presne v tomto duchu. Organizácia Človek v ohrození (ČvO) spravila sponzorom a partnerom festivalu Jeden svet izraelskú vládu a myslí si, že je to úplne v poriadku.
Izrael je štát založený pri páchaní etnických čistiek, ktorý celkom evidentne voči palestínskym civilistom uplatňuje režim apartheidu, vojenskej diktatúry a kolonizácie. Neúplný zoznam príkorí, ktorým milióny Palestínčanov pod izraelskou vojenskou okupáciou čelia, zahŕňa:
- odopieranie občianstva či volebného práva;
- uplatňovanie vojenských súdov voči civilistom, dokonca deťom;
- oddeľovanie obyvateľov do gét obohnaných betónovými múrmi či ostnatými drôtmi;
- oddelené cesty pre Židov/Izraelčanov a ostatných;
- experimentovanie s oddelenými autobusmi;
- uplatňovanie neľudskej blokády, ktorej následkom zomierajú ľudia na liečiteľné choroby;
- odopieranie prístupu k pitnej vode;
- vyháňanie palestínskych civilistov z ich pôdy, ničenie ich domov a stavanie izraelských osád na kradnutých pozemkoch;
- dennodenná vojenská šikana, vrátane svojvoľného väznenia aktivistov a detí či streľby do demonštrantov s následkom smrti;
- opakujúce sa veľké masakre civilného obyvateľstva.
Že takýto režim nemá nič spoločné s demokraciou, dokáže vidieť každý, čo len trochu nezaujatý pozorovateľ. Napriek tomu má na Západe tento štát podporovateľov, ktorí ho vykresľujú ako demokraciu, ako súčasť európskej alebo západnej civilizácie, ktorá sa iba bráni pred terorizmom, čim miernia kritiku smerovanú voči nemu a chránia ho pred negatívnymi následkami vlastných činov. Že to robia jednostranní politici alebo propagandisti neprekvapuje. Ale aby takýto režim podporila ľudskoprávna organizácia, je neslýchané.
Ako pred rokom, tak aj teraz
Na tento závažný prešľap boli organizátori z ČvO upozornení už pri minulom ročníku. Na následnom stretnutí vysoký predstaviteľ tejto organizácie vysvetlil, že zamestnanci netušili, že partnerstvo s Izraelom môže byť problematické, ale že po škandále mali na túto tému stretnutie. Väčšina síce stále nepochopila dôvod neprizvať izraelskú vládu na partnerstvo, a hlavne nebrať od nej peniaze – že sú s tým spojené etické problémy, to však už vedia.
Predstaviteľ ČvO prisľúbil, že kým bude na svojej pozícii, využije svoj vplyv, aby sa to už nezopakovalo. Predbežne sme sa dohodli na možnej spolupráci na téme prečo ľudskoprávna organizácia nemôže byť partnerom izraelskej vlády. Mali sme túto možnosť prediskutovať s našimi spolupracovníkmi a potvrdiť spoluprácu, pripadne dohodnúť podrobnosti. Ja som v priebehu niekoľkých dní odpovedal, že z mojej/našej strany platí. Odpoveď od ČvO ešte stále (po takmer roku) neprišla. Respektívne, prišla v podobe partnerstva s Izraelom aj v aktuálnom ročníku. Minulý rok to mohla byť nedbalosť, tento rok to už bol vyslovene zámer. Napriek prísľubom.
Hľadanie dôvery
Veľvyslanectvo je vysunuté pracovisko ministerstva zahraničia, teda vlády daného štátu. Ministrom zahraničia Izraela je((Článok bol upravený 11.10.2017 o 17:18. Ministrom zahraničia bol Lieberman len do roku 2015, od roku 2016 je ministrom obrany.)) bol do roku 2015 známy rasista Avigdor Lieberman, ktorý vlastným palestínskym občanom navrhol odseknúť hlavy za nelojálnosť. Ideálny partner pre ľudskoprávny festival.
Chceli sme sa tento rok stretnúť priamo s riaditeľkou festivalu, porozprávať sa na túto tému, vysvetliť, prečo je partnerstvo s Izraelom neprijateľné, a vypočuť si, prečo ČvO trvá na partnerstve práve s ním. Nora Beňáková stretnutie a dialóg odmietla.
Aby toho nebolo málo, slušne formulované kritické komenty na facebookovej stránke festivalu admini mazali a kritikov, medzi ktorými boli aj ľudskoprávni aktivisti, zablokovali.
Vo svetle týchto skutočností znie motto festivalu “hľadanie dôvery” ako nepodarený vtip, podobne ako výzvy od vysokého predstaviteľa ČvO na diskusiu. Dialóg a dôvera voči rasistickému režimu, nie však voči jeho obetiam? Je to skutočne zvláštny prístup k ľudským právam.
Prečo vôbec mať Izrael za partnera?
Riaditeľka Beňáková minulý rok na facebooku informovala, že partnerom sa izraelská vláda stala, pretože sponzorovala festival sumou 200 eur. Taká nízka je cena reklamy pre rasistický režim na ľudskoprávnom podujatí na Slovensku. Predstavitelia ČvO ďalej vysvetlili, že je ich zaužívanou praxou so žiadosťou o preplatenie ceny za práva na premietanie osloviť veľvyslanectvá tých štátov, z ktorých filmy pochádzajú. Ak teda premietajú izraelský film, oslovia izraelské veľvyslanectvo. Toto vysvetlenie však vyvoláva pochybnosti a otázky.
Vyplýva z neho totiž, že ak by premietli film zo Severnej Kórey či Saudskej Arábie, bez okolkov by oslovili veľvyslanectvá týchto štátov so žiadosťou o preplatenie nákladov spojených s premietaním filmu a logá ich vlád by umiestnili medzi partnerov festivalu. Skutočne by to urobili? Naozaj nemajú hranice a dali by sa kúpiť hoci kým? Zobrali by aj peniaze od mafie či od Rogela a na oplátku by hrdo vystavili ich logá na svojom podujatí? Verme, že hororový scenár z úvodu článku by nedopustili a dobrú a dôležitú akciu by takto neboli ochotní pošpiniť a zdiskreditovať. Prečo to však robia v prípade Izraela, nie je známe.
Nejasná hranica a whitewashing
Pohľad na partnerov z minulých rokov naznačuje, že istá hranica v uzatváraní partnerstiev, nejasne definovaná a neoficiálna, tu predsa len existuje. Medzi partnermi v rokoch 2013 až 2017 nenájdeme ani jedno veľvyslanectvo štátu z Afriky, Južnej Ameriky či Ázie. Jedinou výnimkou je Izrael. Táto ázijská krajina s dlhou históriou krutého zaobchádzania s pôvodným obyvateľstvom bola za ostatných 5 rokov partnerom Jedného sveta až trikrát – vo vyberanej spoločnosti veľvyslanectiev štátov ako je Švajčiarsko, Švédsko, Fínsko, Spojené kráľovstvo, Nórsko, Kanada, Nemecko, Holandsko či USA.
Ak ste doteraz celkom nerozumeli pojmu whitewashing, toto je ukážkový príklad. Ide o cynické zneužívanie bohumilých aktivít na vylepšenie imidžu organizácií, inštitúcií či štátov so zlou povesťou. Izrael túto techniku na vylepšenie svojho PR využíva cielene. V roku 2005 izraelská vláda spustila kampaň Brand Israel, ktorej cieľom je zmeniť vnímanie verejnosti na Západe, najmä jej liberálnej časti, tak aby si krajinu nespájali s konfliktom a náboženstvom, ako to bolo dovtedy (a stále je), ale aby ju vnímali ako modernú a zaujímavú. V tejto kampani teda nejde o to, viesť politickú diskusiu s oponentami, naopak, snahou je politiku úplne vynechať a sústrediť sa na umenie, zábavu, vedu, pláže, start-upy, atď. Ide o to, aby prijímatelia zabudli na konflikt a na existenciu Palestíny, a aby si Izrael spájali s cool, fun a sexy obrazmi.
Tento odlišný prístup k propagande výborne vystihol predstaviteľ izraelského ministerstva zahraničia Arye Mekel, podľa ktorého “pošleme známych spisovateľov, divadelné predstavenia či výstavy do zahraničia. Týmto spôsobom ukážeme krajšiu tvár Izraela, aby o nás ľudia nepremýšľali iba v kontexte vojny.” Gideon Meir z tej istej inštitúcie ďalej objasňuje: “Radšej by som prijal priestor v sekcii Štýl než článok na titulnej strane.” Ministertvo zahraničia na podobné whitewashingové aktivity v zahraničí vynakladá milióny eur.
Používanie propagandy v rôznych podobách nie je nič nové. Robili to a robia všetky diktatúry a tyranie. No štandardom je, najmä v mimovládnom sektore, a obzvlášť v ľudskoprávnych kruhoch, takúto propagandu odmietnuť. Celý svet jasne odmietol tragikomický reklamný klip sýrskej vlády, ktorým občianskou vojnou zničenú krajinu prezentovala ako idilickú turistickú destináciu.
Niet dôvodu pristupovať odlišne k štátu, ktorý svoju rasistickú vládu nad iným národom skrášľuje videami, v ktorých je všetko ideálne.
Je priam tragédiou, keď sa doslova za pár eur nechá nalákať na takúto špinavú hru humanitárna a rozvojová organizácia pri organizácii ľudskoprávneho festivalu.
Izraelské PR začína narážať na opozíciu
Kým v strednej a východnej Európe má Izrael dvere doširoka otvorené takmer všade, v západnej Európe už naráža na opozíciu. Len pred pár týždňami umelci kvôli izraelskému 500-eurovému sponzoringu rušili svoju účasť na hudobnom festivale Pop-Kultur v Berlíne.
Jeden z umelcov svoje rozhodnutie vysvetlil: “Netrvalo nám ani minútu, aby sme prišli nato, čo musíme urobiť. Nebudeme sa zúčastňovať festivalu, ktorý akceptuje partnerstvo s veľvyslanectvom reprezentujúcim štát a vládu, ktoré otvorene pri mnohých príležitostiach deklarovali postoje proti Arabom, Muslimom a Afričanom.”
Ďalej objasňuje: “Neonacistické, rasistické alebo homofóbne kapely by nemali dostať platformu na propagáciu svojich diskriminačných postojov a hate-speechu. Nevnímali by sme pritomnosť takej kapely ako príležitosť na konštruktívnu výmenu. Naše odmietnutie zdieľania platformy s predstaviteľmi utláčateľskej vlády je v súlade s vyššie uvedeným prístupom. Náš postoj nie je proti kultúre; odmietame diskriminačnú, koloniálnu vládu.”
Krátko nato sa voči účasti a prejavu izraelského veľvyslanca na istej vernisáži ohradila aj skupina izraelských umelcov, ktorých diela na podujatí vystavovali, pretože “tesne pred voľbami v Nemecku, v čase nárastu nenávisti doma aj v zahraničí, cítime ešte väčší odpor voči podpore utláčateľských vládnych štruktúr, najmä ak sú spájané s našou židovskou identitou. Nebudeme ticho tvárou v tvár nespravodlivosti a neprijmeme túto zmenu programu na poslednú chvíľu, o ktorej nemôžeme spolurozhodovať. Prizvanie veľvyslanca nereprezentuje náš hlas a nie sme ochotní zúčastňovať sa tejto whitewashingovej hry.”
Ku kultúrnemu a akademickému bojkotu Izraela za jeho rasistickú politiku vyzvali ľudí v zahraničí Palestínčania združení v organizácii PACBI v roku 2004. O rok neskôr spolu s ďalšími vyše 150 organizáciami palestínskej občianskej spoločnosti (vrátane neziskových organizácii, odborov, organizácií za práva žien či utečencov) vydali výzvu na bojkot, sťahovanie investícií a sankcii, kým Izrael neukončí svoju rasistickú politiku a nezabezpečí rovnosť pre Palestínčanov. To sú ciele, s ktorými by žiadna ľudskoprávna organizácia, dokonca ani na Slovensku, nemala mať problém.
PACBI v týchto dňoch oslovuje aj priamo organizátorov Jedného sveta, aby partnerstvo s Izraelom zrušili, a režisérov naplánovaných filmov, aby svoje filmy stiahli z programu, ak sa toto hanebné partnerstvo nezruší. K bojkotu vyzývajú aj progresívni Izraelčania – časť z nich združená v organizácii Bojkot zvnútra (Boycott from Within). Aj oni kontaktovali organizátorov z ČvO s rovnakou požiadavkou. K výzve bojkotovať izraelský režim sa pridávame aj my, ľudskoprávni aktivisti zo Slovenska. Sme v kontakte s režisérmi niekoľkých plánovaných filmov, ktorých partnerstvo s Izraelom na festivale znepokojuje.
Výzva pre organizátorov festivalu Jeden svet
Vyzývame organizátorov festivalu Jeden svet ako aj predstaviteľov Človeka v ohrození k dialógu o nasledovných otázkach:
- Na základe čoho vyberáte štáty za partnerov?
- Prečo medzi partnermi za ostatných 5 rokov nie je ani jeden štát z Afriky, Južnej Ameriky či Ázie s výnimkou Izraela, hoci ste v programe mali aj filmy z týchto krajín?
- V tohtoročnom programe máte film v palestínsko-belgicko-izraelskej koprodukcii. Prečo ste nepožiadali o partnerstvo palestínske veľvyslanectvo? Oslovili ste so žiadosťou o partnerstvo belgické veľvyslanectvo?
- Film sponzorovaný Izraelom je z britsko-izraelskej koprodukcie. Oslovili ste veľvyslanectvo Spojeného kráľovstva so žiadosťou o jeho sponzoring, alebo ste ako prvú voľbu cielene zvolili sponzoring od vlády zaraďovanej medzi najväčšších porušovateľov ľudských práv a medzinárodného práva?
- Prečo odmietate uznať nezlučiteľnosť obhajoby ľudských práv a partnerstva s Izraelom? Prečo odmietate vypočuť hlas palestínskej občianskej spoločnosti volajúcej po bojkote, a ste kvôli neveľkej finančnej sume ochotní propagovať jasne rasistický režim, čím zbytočne vyvolávate pochybnosti o celom festivale, ako aj o vašej organizácii?
- A v neposlednom rade, prečo na facebooku mažete kritické komentáre a blokujete ich autorov?
V klipe k aktuálnemu ročníku Jedného sveta účinkujúci padajú dozadu a s dôverou sa nechávajú zachytiť iným človekom. Palestínčanov však organizátori pri pomyselnom páde ani tento rok nepodržali a nechali ich roztrieskať si hlavu o zem. Verejnosť má právo vedieť, prečo.
Súvisiaci článok
Titulné foto, zdroj: wikipedia
