V priestoroch Inštitútu pre výskum práce a rodiny sa vo štvrtok 23. novembra 2017 uskutočnila debata s názvom Pracujúci chudobní a chudobné na Slovensku, v ktorej sa diskutovalo o problémoch zamestnanosti, práce, miezd a odborovej angažovanosti pracujúcich na Slovensku. Moderátorom diskusie bol Daniel Škobla (Inštitút pre výskum práce a rodiny) a diskutujúcimi Monika Uhlerová (viceprezidentka KOZ SR), Milan Kuruc (OZ Pracujúca chudoba), Jana Sivičeková (Ústav politických vied SAV) a Michael Augustín (OZ POLE).
Jana Sivičeková a Michael Augustín na úvod odprezentovali výsledky projektu Odborovo organizovaní a neorganizovaní pracujúci chudobní, ktorý tohto roku realizovalo OZ POLE v spolupráci s nadáciou Rosa Luxemburg Stiftung v mesiacoch február až jún 2017.
Výstupom projektu bola séria sociálnych reportáží o pracujúcich chudobných. Respondentmi boli zamestnanci veľkých podnikov v mestách Rimavská Sobota, Žilina, Trnava a Bratislava. V rozhovoroch s nimi Sivičeková a Augustín riešili témy ich spokojnosti s finančným ohodnotením svojej práce, s pracovnými prostredím, rozoberali ich odborovú angažovanosť, kvalitu voľnočasových aktivít, záujem o politické či spoločenské dianie na Slovensku, porovnávali vnímanie práce z pozície muža a ženy a pod. Podrobnosti o projekte nájdete tu.
Monika Uhlerová, viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ) ocenila, že téma práce sa v posledných mesiacoch dostala do verejnej diskusie a že sa témy chytili médiá. KOZ robilo nedávno podobný výskum ako OZ POLE a dospelo k porovnateľným výsledkom. Zamestnanci majú svoju prácu radi, nakoľko ich živí, hoci ich priemerný plat v čistom sa pohybuje okolo 300 – 400 eur.
Nevyhnutnosť zarábať má za následok málo času pre oddych či rodinu. Všeobecne sa ukázalo, že výška platu je kľúčová pre všetky skúmané oblasti – napríklad je aj dôsledkom apatického stavu voči účasti vo voľbách. Ak totiž zamestnanec cíti, že nie sú realizované jeho sociálne práva, prečo by sa mal zaujímať o tie občianske? Uhlerová zdôraznila, že táto frustrácia je veľmi závažným faktorom, ktorý v súčasnosti vedie aj k nárastu extrémistických síl.
Potvrdila tiež ďalšie závery projektu OZ POLE, napríklad že ženy samé seba ohodnocujú na pracovných pohovoroch nižšie ako muži a že na Slovensku máme stále veľmi nízku odborovú angažovanosť. Príčiny vidí najmä v zlyhávajúcej komunikácii medzi odbormi a zamestnancami, v chýbajúcich analýzach potrieb a očakávaní pracujúcich. Problematickou je tiež častá rozdrobenosť odborov v rámci jedného odvetvia. V neposlednom rade situácii nepomáha ani pomerne negatívny obraz odborov v médiách.
Milan Kuruc z OZ Pracujúca chudoba taktiež súhlasil, že ľudia majú málo peňazí a málo času. Platy sú cielene nízke, aby boli ľudia tlačení do nadčasov, tým pádom mali menej voľného času a síl organizovať sa či revoltovať. Stávajú sa prirodzene odovzdanými. Kuruc zhodnotil, že cieľom ich OZ bolo dostať tému platov do verejnej diskusie, čo sa im podarilo aj vďaka tomu, že sa snažili o téme hovoriť provokatívne. Teraz majú pred sebou ťažší cieľ – primäť odovzdaných pracujúcich za seba bojovať. Ukázať im, čo znamená združovať sa. “Treba ich naučiť, že aj dvojnásobok minimálnej mzdy je stále málo.”
Diskusia priniesla zaujímavé podnety z publika. Padol návrh urobiť rozhovorov s pracujúcimi chudobnými aspoň sto, čo by nepochybne bolo vítané, ale v tejto chvíli na to Pole nemá finančné ani časové kapacity. Diskusia sa následne zvrtla na otázku, kto by mal vo verejnosti presadzovať zmeny v prospech pracujúcich. Odbory? Občianske združenia? Samotní zamestnanci? Alebo médiá? Debata už rozuzlenie nepriniesla, ale tak to napokon v diskusiách niekedy býva. Dôležité je, že otázka pracujúcej chudoby sa stáva ténmou dňa, pretože, ako poznamenal Milan Kuruc: „Keď vás niekto vykorisťuje, ten hnev je úplne oprávnený!“
Správu z podujatia spracovali Michaela Pašteková a Tomáš Profant.
