Obdobie mojej mladosti
Svoju mladosť som prežívala tak ako iné dievčatá na dedine. Po skončení stredného štúdia, už ako 17-ročná, som nastúpila do práce a rozmotávala dievčenské sny, záujmy, kamarátske vzťahy s vrstovníčkami Gizelou H., Mariškou Š., Nelou B., ktoré po skončení základnej a strednej školy zostali v dedine bývať i pracovať.
Väčšina spolužiakov sa za prácou rozutekalo do iných miest, kde sa aj poženili, povydávali a natrvalo usadili. Keď sme už takto od nich osireli, tak sme sa spolu s chlapcami vrstovníkmi, ktorí v dedine ešte zostali, aktivizovali v mládežníckej organizácii ČSM. Našli sme v nej súlad záujmov a vyvíjali sme pomerne pestrú mládežnícku činnosť.
V dospelejšom veku sme sa začali zaujímať o dedinské zábavy, nastávajúcu módu, ale aj o mládencov. Po absolvovaní strednej školy v S. a návrate domov sa moje priateľské vzťahy rozšírili aj o kamarátky z tejto školy. Boli to pekné a dobré vzťahy, a preto som si dlho s nimi dopisovala a rada ich navštevovala.
Najviac som sa vracala do S., kde som mala hneď dve dobré kamarátky, bývalé spolužiačky Helenku Š. a Martu M. Ony zase rady navštevovali mňa. Dlhoročnou kamarátkou zo štúdia mi bola tiež Slávka B. z P., s ktorou sme si rady vymieňali návštevy.
Po krátkych študentských priateľstvách prišli aj kamarátske vzťahy s chlapcami v rodnej obci. Bližšie sme sa s nimi zoznámili najmä na dedinských zábavách. Dedinských zábav v tom čase bývalo veľa a navštevovali ich aj cezpoľní mládenci. Bolo teda z čoho vyberať. Chlapci z našej dediny nemali radi, keď nás do kola brali cezpoľní. Trúsili nevhodné poznámky tak, aby ich počuli, a aby svojho rivala vykúrili zo zábavy.
Najvychýrenejšie zábavy v parku bývali na tanečnej terase s pódiom a stolovaním pod košatými stromami. K ďalším významným zábavám počas roka patrila šibačková zábava na Veľkú noc, prvomájová veselica, hodová zábava, silvestrovská zábava. Zábavy bývali aj v priebehu celého leta.. Konali sa vždy len so živou hudbou dychovou, ľudovou cimbalovou, tanečnou, čo je dnes už len zriedka.
Na každej ľudovej veselici si dievčatá poprezerali mládencov, a keď sa im niektorý páčil a mal záujem, tak sa začalo najskôr kamarátstvo, ktoré sa po čase rozvinulo buď do bližšieho vzťahu alebo sa dvojica rozkamarátila a rozišla. Tak to už na dedine chodilo.
V chladnom alebo zimnom počasí bývali zábavy v starom kultúrnom dome alebo v jedálni poľnohospodárskej školy, v bývalom kaštieli. V letnom období sa zábavy konávali v parku alebo na nádvorí hostinca.
Prvomájové veselice sa poriadali obyčajne na nádvorí kaštieľa, kde dotanca a na počúvanie vyhrávala dychová kapela. Veselé zábavy bývali najmä po ukončení žatvy a mlatby ako dožinkové oldomáše, ďalej po vyplatení doplatkov ako doplatkové zábavy, alebo zábavy pri výročných členských schôdzach JRD. Vždy boli veselé, bývalo ich veľa a ľudia na dedine sa radi bavili.
Ako mladé dievčatá sme sa chceli na zábavách chlapcom páčiť, a preto sme dbali o svoj zovňajšok a ošatenie. Keď boli prostriedky a možnosť, každá si pred tancovačkou chystala nové šaty, ktoré si však najskôr obliekla v nedeľu do kostola, a až potom na zábavu. Tak to bolo aj s topánkami – lodičkami alebo letnými sandálmi.
Publikované so súhlasom Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied a autorky, Zuzany Profantovej.
Foto: ilustračné. Zdroj: Pravda.sk
