Vyjadrovať sa k osobe Georga Sorosa môže človeku privodiť dve veci: buď obvinenia z antisemitizmu v prípade kritiky, alebo kolaborácie v prípade nekritických pochvál. Z tohto miliardára sa stal stredobod konšpiračných teórií nielen pre jeho zásahy do trhov a politiky, ale aj jeho židovskú národnosť. Avšak, nepripúšťať žiadnu kritiku môže viesť iba k ďalšiemu démonizovaniu. Napokon, nijaká vplyvná osoba, ktorú nemožno verejne kritizovať sa nestane odrazu obľúbenou, ale, naopak, tajne nenávidenou.
Keď mu ale máme niečo vyčítať, mali by sme sa držať toho, čo skutočne urobil a povedal, nie ako súčasná maďarská vláda, ktorá si zo Sorosa spravila terč svojej propagandy a prisúdila mu zodpovednosť za migračnú politiku Európskej únie. V októbri totiž administratíva Viktora Orbána rozoslala všetkým potenciálnym 8 miliónom voličom list o tzv. „Sorosovom pláne“, ktorého cieľom má údajne byť „islamizácia Európy“. Pomimo môžeme podotknúť, že ak má podľa tejto logiky všetko pod palcom Soros, ako to bude v prípade samotného pána Orbána, ktorého oxfordské štipendium sponzorovala jeho nadácia?
Na pravdivosť tvrdení uvedených v liste sa pozrime spolu s britskou verejnoprávnou televíziou Channel 4. Ako stojí v liste, Soros v roku 2015 povedal, že Európa musí prijať aspoň milión žiadateľov o azyl ročne. Neuvádza sa už, že v roku 2016 toto číslo znížil na 300 000, pričom hovoril o žiadateľoch o azyl a utečencoch, nie imigrantoch všeobecne. Ďalej, pokiaľ Orbán umne zneužíva strach svojich občanov z rozpadu a otvorenia štátnych hraníc, Soros upozorňuje, že EÚ „musí znova získať kontrolu nad svojimi hranicami, pretože niet ničoho čo odcudzuje a desí verejnosť viac ako scény chaosu.“
Dokonca dodáva, že EÚ nesmie nútiť členské štáty prijímať utečencov, ktorých nechce, ale má spolu s nimi nájsť kompromis, ktorý by vyhovoval obom stranám. Len tak možno obrúsiť hrany vzájomnej nedôvery. Zvyšné tvrdenia z listu, že Soros chce znížiť tresty za zločiny migrantov, vytlačiť do úzadia jazykovú a kultúrnu diverzitu krajín Európy, či trestať krajiny, ktoré sú proti imigrácii, nie sú ničím podložené. Soros si uvedomuje, že upokojiť obavy európskej verejnosti možno len znížením chaotického príchodu ľudí hľadajúcich azyl, a to napríklad aj prostredníctvom vytvárania pracovných miest v emigrujúcich krajinách.
Znamená to teda, že Soros je len nezištným typom bohatého filantropa, ktorý využíva svoje peniaze v prospech verejného blaha? Aby tomu tak bolo, mali by sme sa najprv opýtať, čo je zdrojom týchto hojných prostriedkov. Je pomerne známe, že ich nadobudol špekuláciami na finančných trhoch, využívajúc pritom zraniteľnosť národných ekonomík. Tieto a podobné bezohľadné praktiky, ktoré zasahujú do dlhových pyramíd a finančných bublín, prispievajú k rastúcej sociálnej nerovnosti a ničeniu skutočného majetku. Ide o hru, kde sa hazarduje s ľudskými životmi. Soros tak svojou filantropiou v podstate hasí problémy, na ktorých vytvorení sa podieľal.
Bolo by však naivné myslieť si, že jeden boháč má pod palcom celý svet, zatiaľ čo sa ostatní len prizerajú. Vezmime si takých bratov Kochovcov, jedných z najvplyvnejších miliardárov Spojených štátov. Kochovci, podnikajúci v priemysle fosílnych palív, sponzorujú republikánskych politikov spochybňujúcich globálne otepľovanie. Okrem toho pumpujú stovky miliónov dolárov do nadácií, neziskových organizácií a politických združení, ktorými zásadne ovplyvňujú verejnú mienku. Medzi ich aktivity patria ničenie odborov, snaha znížiť a zrušiť minimálnu mzdu, alebo presadiť dereguláciu zdravotného poistenia.
Niektorým sa páči, že názory ľudí podporujú magnáti a bojujú tak za ne. George Soros financuje liberálne témy a Clintonovú, bratia Kochovci tie konzervatívne a Trumpa. No pokiaľ nechceme čakať, kým sa záujmy miliardárov zhodnú s záujmami ľudí, mali by sme obmedziť ich moc na politiku. Soros síce sám vyzval k vyššiemu zdaneniu takých ako on, pokiaľ ale mohol, využil daňové medzery, aby ušetril (alebo ukradol) miliardy dolárov. Napokon, charita sa nezdaňuje… Teda zatiaľ čo si tí škaredo bohatí získavajú uznanie a reputáciu svojimi ľudomilnými aktivitami, pomáha im to vyhýbať sa prerozdeľovaniu bohatstva, ktoré by bolo všeobecne záväzné a skutočne spravodlivé.
Foto: Wikimedia Commons
