Jedným z hlavných spoločných projektov organizovaných pri príležitosti 100. výročia vzniku ČSR a ďalších „osmičkových“ výročí s participáciou českých aj slovenských inštitúcií je nedávno otvorená Česko-slovenská/Slovensko-česká výstava na Bratislavskom hrade.
Autori výstavy sa pri jej koncipovaní rozhodli opustiť tradičný chronologický prístup a exponáty venujúce sa obdobiam spoločných dejín medzi rokmi 1918-1992 usporiadali v miestnostiach podľa jednotlivých tém (politika, škola, umenie, architektúra, šport, voľný čas atď.). O čiastočnú kompenzáciu sa pokúša prvá miestnosť, v ktorej sú vystavené kľúčové dokumenty vzťahujúce sa k dôležitým historickým medzníkom ako napríklad rukopisný koncept prvého zákona ČSR, Mníchovská dohoda, protokol Hácha-Hitler, Ústava SR atď. Zároveň sa v nej premieta krátka slučka s dochovanými zábermi dôležitých udalostí, ktoré však tiež nie sú v chronologickom poradí, čo pôsobí rušivo. Súčasťou úvodnej miestnosti mohla byť časová os, ktorá by pomohla zorientovať sa v základnom politickom vývoji a to nielen početným zahraničným návštevníkom.
Anotácie k výstave lákajú predovšetkým na originály unikátnych exponátov vzťahujúcich sa k významným udalostiam a osobnostiam spoločných dejín. V tomto smere návštevníci nebudú sklamaní, keďže spolupracujúce múzeá poskytli zo svojich depozitárov skutočne výnimočné predmety, ktoré dosiaľ nebolo možné vzhliadnuť pod jednou strechou. V politickej časti nájdu napríklad leteckú bundu M. R. Štefánika, sveter Václava Havla z revolučného obdobia, prezenčnú listinu SNR z roku 1944, okuliare Alexandra Dubčeka, posmrtnú masku Jána Palacha a mnoho ďalšieho. Podobne výnimočné exponáty sa nachádzajú aj v ďalších nepolitických častiach výstavy (stan J. Satinského, tenisová raketa M. Mečířa, sako Jána Kubiša). Autori sa dokonca pokúsili o napodobenie školskej triedy z predvojnového obdobia.
Množstvo sprievodných textov je primerané a nie je problém ich všetky pohodlne prečítať. Okrem exponátov vzťahujúcich sa k významným osobnostiam a udalostiam sa tu nachádza aj veľké množstvo predmetov súvisiacich s každodenným životom. Práve tie vyčarili úsmev na tvárach strednej a staršej generácie návštevníkov, nepochybne sprevádzaný spomienkami na svoju mladosť. Na mladších návštevníkov podobne účinkovala technika spred niekoľkých desaťročí. Špeciálne vitríny ukazujú, ako sa veľké dejiny premietali do životov konkrétnych ľudí a možno predpokladať, že budú ako vhodný didaktický nástroj využívané najmä počas školských návštev.
Počas celej výstavy nebolo možné prehliadnuť úzkostlivé vyvažovania vzájomného pomeru českého a slovenského elementu. Tento aspekt je možné badať už zo samotného názvu výstavy ako aj z kvantitatívneho zastúpenia exponátov. Autori taktiež používajú v celom rozsahu výstavy názov Česko-Slovensko, čo nie je celkom v súlade so Slovníkom súčasného slovenského jazyka, ktorý uvádza obidva tvary a to Československo ako aj Česko-Slovensko. Obidve podoby pripúšťa aj internetová jazyková poradňa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, pričom by mal byť pri používaní daného tvaru zohľadňovaný dobový kontext. Používanie pojmu Česko-Slovensko v sprievodných textoch aj v prípadoch, ktoré sa vzťahujú vyslovene na Československú republiku, udiera do očí.
Aj tento podnet podnietil otázku, či je možné skutočne hovoriť o jednom Československu/Česko-Slovensku bez toho, aby bolo náležite diferencované medzi jednotlivými obdobiami a režimami, keďže ich charakter bol častokrát diametrálne odlišný.
Kritiku si zaslúži výška vstupného do celého múzea na hrade. Tá bola od 1. mája zvýšená pre dospelú osobu z 8 Eur na 10 Eur. Pre mnohých ľudí táto cena nepochybne predstavuje výraznú prekážku. Značenie je v interiéroch hradu nedostatočné. Taktiež je na škodu, že k výstave nebola pripravená výpravnejšia publikácia, ktorá by sa hlbšie venovala jednotlivým exponátom a načrtnutým fenoménom.
Celkovo však možno Česko-slovenskú/Slovensko-českú výstavu odporučiť širokému spektru návštevníkov. Po jej presunutí do Prahy bude okrem iného dôstojnou otváracou výstavou v novo zrekonštruovanom Národním muzeu.
