O dôchodkoch seriózne

Prečo sa chystáme zastaviť predlžovanie doby strávenej na dôchodku?

To, že sa na Slovensku o dôchodkoch a rôznych dôchodkových reformách seriózne nediskutuje, je už časom overený fakt.

Všetky reformy dôchodkového systému prebehli viac-menej nátlakovým spôsobom a aj napriek tomu, že dôchodkový systém je záležitosť, ktorá dlhodobo ovplyvňuje a bude ovplyvňovať celú spoločnosť, jednotliví reformátori sa nikdy ani len nepokúsili nájsť celospoločenskú zhodu, alebo robiť reformy tak, aby ich ďalšia vláda nemusela, alebo nechcela meniť.

Namiesto celospoločenskej diskusie sme sa vždy dočkali len politických rozhodnutí od stola.

Keď sa schvaľoval v súčasnosti platný zákon, ktorý pripravovala Radičovej vláda a nakoniec ho schválil parlament, zvolený po predčasných voľbách, odbory boli proti jeho zavedeniu, ak sa súčasne nezavedú korekčné opatrenia. Tie mali vyrovnávať nedostatky automatického zvyšovania veku odchodu do dôchodku, vyplývajúce zo slovenskej reality.

Kto z politikov sa zaoberal tým, že zdravotný stav našich občanov je zlý a v dobrom zdraví sa dôchodku dožije len menšina zamestnancov? Slováci začínajú pravidelne brať lieky už tesne po päťdesiatke, pričom priemer EÚ je 60 rokov. Kto kedy riešil, že tento stav je okrem iného spôsobení aj tým, že Slováci pracujú v noci, na zmeny a nadčasujú najviac v Európe, pričom nepriaznivý vplyv práce na zmeny a dlhodobého nadčasovnia dokázali už mnohé vedecké tímy, naposledy to boli minuloroční laureáti nobelovej ceny za medicínu.

Namiesto riešenia problémov sa prijali opatrenia, ktoré situáciu ešte zhoršili, ako skrátenie rekondičných pobytov z dvoch týždňov na jeden každé tri roky. Úlohou rekondičných pobytov je aspoň trochu zdravotný stav pracujúcich zlepšovať a preto je ich skrátenie a snaha zamestnávateľov celkom ich zrušiť asi úplne v poriadku…

Kto kedy riešil, že priemerný slovenský zamestnanec odpracuje ročne o približne 300 hodín viac, ako priemerný nemecký zamestnanec? Nehovoriac o tom, že za omnoho viac hodín dostane slovenský zamestnanec len rovnaký počet miezd (samozrejme podstatne nižších) ako ten nemecký. Ak tento rozdiel zhruba prepočítame, zistíme, že slovenskí zamestnanci aj napriek odchodu Slovákov v nižšom veku do dôchodku, akoby odpracovali o 7-8 rokov viac.

Ako to zaplatiť

O tom, že zavedenie stropu pre dôchodkový vek bude mať nepriaznivé dôsledky na verejne financie sme v posledných mesiacoch počuli veľa, no problémom je, že aj v tomto prípade sa argumentuje tak akosi polovičato.

“Nie je to tak, že odbory sú vo vleku politikov, ale skôr naopak. Politici splácajú svoj dlh, ktorý si svojou nečinnosťou u zamestnancov spôsobili.„

V prvom rade je potrebné povedať, že na Slovensku v porovnaní s inými krajinami dávame na dôchodky nižší podiel HDP.

^{Zdroj tabuľky: Eurostat 2018, tps00103}

Áno, ak pri zachovaní súčasného nastavenia len zastavíme momentálne platný automat zvyšovania dôchodkového veku, tak by to v budúcnosti zvýšilo nároky na financovanie dôchodkov.  Prečo sa ale nehľadajú cesty ako z toho von? Vraj by sme len museli zvyšovať odvodové zaťaženie. Tento argument je zavádzajúci.

Existuje niekoľko alternatív, ako problém vyriešiť. Pri pohľade výhradne na odvody pracujúcich, ak zvýšime sadzbu odvodov do dôchodkového fondu, môžeme zároveň znížiť iné odvody a celkové odvodové zaťaženie nestúpne. Tento problém sa ale dá vyriešiť aj inými opatreniami.

V Dánsku sa platia najnižšie odvody v EÚ a aj napriek tomu dokážu Dáni financovať svoj štedrý sociálny systém. Ako to robia? Okrem toho, že majú progresívny systém zdaňovania príjmov z práce, tak majú zavedený aj progresívny systém majetkových daní a práve z týchto príjmov štát financuje sociálny systém, vrátane dôchodkov. U nás naopak uplatňujeme systém odvodových stropov, ktorý zvýhodňuje vysokopríjmové osoby.

Zdaniť roboty, vyššie mzdy ľuďom

Podobne sa už dlhšie diskutuje o tom, ako sa postaviť čelom výzvam budúcich zmien s prichádzajúcim priemyslom 4.0, pričom jedným z odporúčaní je zaviesť odvodové povinnosti, alebo dane aj pre roboty.

Problémom sú aj mzdy. Aj napriek faktu, že za posledné obdobie na Slovensku rastú nadpriemerne, sú mzdy stále nízke a z nízkych miezd sa platia aj nízke odvody do dôchodkových fondov. Paradoxne, ak by sa zvýšili mzdy tak, aby boli v súlade s výkonnosťou ekonomiky a produktivity, tak v dôchodkových fondoch by sa nazbieralo viac peňazí aj v prípade, že by sa odvody o niečo znížili. Nehovoriac o tom, že vyššie mzdy by prilákali späť domov časť Slovákov pracujúcich v zahraničí a tí by platili odvody a dane doma a nie v zahraničí, ako sme  tomu svedkami dnes.

Limity v zamestnanosti

Zamestnávatelia za posledné roky čím ďalej, tým viac vyplakávajú, že niet koho zamestnávať a pritom Slovensko ešte ani zďaleka nevyužíva svoj plný potenciál. V zahraničí pracuje cca. 300 000 našich občanov, v hladových dolinách máme množstvo nezamestnaných a v segregovaných osadách tak isto. Ak by sa podarilo prilákať späť domov čo i len tretinu našich ekonomických emigrantov, zamestnať polovicu nezamestnaných v hladových dolinách a hoci len štvrtinu nezamestnaných zo segregovaných osád, tak by sme na Slovensku mali hneď o cca. 200 000 viac zamestnancov, ktorí by tu prispievali nielen do dôchodkových fondov. Prilákať ľudí zo zahraničia dokážu ale len výrazne zlepšenia v mzdovej oblasti a v pracovných podmienkách na Slovensku a zamestnať ľudí z hladových dolín a osád sa tiež dá, pozitívne príklady ako Spiššký Hrhov, alebo U. S. Steel Košice potvrdia,  len treba trochu viac snahy od slovenských zamestnávateľov a nie vyplakávať a natŕčať ruku…

Málo na výskum

Na druhej strane poniektorí analytici a zamestnávatelia vyplakávajú, že máme nižšiu produktivitu, ako krajiny na západe Európy. Ak sa pozrieme na dlhodobý rast produktivity práce, tak Slovensko patrí ku krajinám východnej Európy, kde produktivita rástla najrýchlejšie. Posledné dva-tri roky ale naša produktivita práce stagnuje niekde na úrovni 82 percent priemeru EÚ.

Táto stagnácia je z veľkej časti spôsobená aj slovenskými zamestnávateľmi, ktorí dávajú na výskum a vývoj nielen jeden z najnižších podielov HDP v EÚ, ale v tomto ukazovateli sme najslabší aj v porovnaní s V4 alebo Slovinskom. Bez firemných investícii do výskumu a vývoja naša produktivita neporastie tak, aby sme sa dotiahli aspoň na priemer EÚ. Rovnako je zaujímavé porovnať si hodinovú produktivitu práce jednotlivých krajín (HDP v USD na odpracovanú hodinu) a počet hodín za rok odrobených priemerným zamestnancom (v hodinách za rok) prostredníctvom korelačného diagramu.

^{Zdroj grafu: OECDstat 2018, GDP per hour workedTotal (US dollars) a Average annual hours actually worked per worker}

Ako vidno na grafe, čím majú krajiny kratší pracovný čas, tým majú aj vyššiu produktivitu a tento vzťah je aj dosť tesný, čo samozrejme nie je dôkazom kauzality, no na druhej strane ukazuje silnú koreláciu. Vplyv na produktivitu práce má množstvo faktorov, medzi ktoré určite patrí aj dĺžka stráveného času v práci, preto sú protesty zamestnávateľov proti skracovaniu pracovného času vlastne kontraproduktívne. A čo je najdôležitejšie? Tak výšku firemných investícii, ako i dĺžku pracovnej doby majú pevne v rukách naši zamestnávatelia.

Ako pracovať popri dôchodku

Ďalším spôsobom, ako v našom súčasnom dôchodkovom systéme nájsť rezervy, by bolo zrušiť možnosť poberania dôchodku a zároveň normálne na plný úväzok pracovať. Tento nesystémový prvok nám odoberá značné prostriedky a zároveň takúto možnosť okrem ešte jednej krajiny EÚ neposkytuje žiadna iná.

Áno, na Slovensku máme nízke dôchodky, tak chápem snahu dôchodcov si privyrobiť, ak vládzu a chcú, nech pracujú, ale určite nie na plný pracovný úväzok.

Strop na dôchodkový vek býva interpretovaný, ako zákaz pracovať vo vyššom veku, čo je samozrejme nezmysel, ak niekto chce a dokáže pracovať dlhšie, tak mu v tom nikto nebude brániť a štát ho v tom dokonca môže rôznymi nástrojmi podporovať (napr. zníženie, alebo odpustenie odvodov), len nebude môcť zároveň popri príjmu z práce na plný uväzok poberať aj plný dôchodok.

Rezignovali sme na lepší život

Autori v súčasnosti platného vekového automatu obhajujú postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku tým, že vďaka postupnému zvyšovaniu veku dožitia si budú dôchodcovia užívať dôchodok rovnako dlho ako dnes.

Tento argument ale naráža na limity zdravotného stavu, spomínaného vyššie a teda aj kvality života budúcich dôchodcov a zároveň ide o rezignáciu na celkové zlepšovanie kvality života.

Ak dôchodcovia strávili v 19. storočí v krajinách, kde mali dôchodkový systém, v dôchodku v priemere približne 5 rokov, tak dodnes sa uskutočnil celkom slušný progres, kedy sme sa dostali približne na priemer cca. 20 rokov. Aký progres nás čaká pri v súčasnosti zavedenom systéme?

Nemalo by byť cieľom fungovania našej civilizácie celkové zlepšovanie života spoločnosti? Prečo sa zaseklo skracovanie týždennej pracovnej doby a teraz sme prichystali aj zastavenie predlžovania doby strávenej na dôchodku?

Politici len splácajú dlh

Opatrenia ako:

– možnosť skoršieho odchodu do dôchodku bez krátenia penzie pre tých, ktorí pracujú na zmeny a v rizikách,

– možnosť odísť skôr do dôchodku a na financovanie tohto preddôchodku využiť našetrené prostriedky v treťom dôchodkovom pilieri,

sú legitíne a zároveň dlhodobé a aj napriek prísľubom politikov, sa ani za šesť rokov v tomto ohľade nič neurobilo a tak odborový zväz KOVO v odpovedi na tlak svojich členov, bežných zamestnancov, začiatkom roka zorganizoval petíciu pod ktorú sa podpísalo okolo 120 000 ľudí.

Nie je to tak, že odbory sú vo vleku politikov, ale skôr naopak. Politici splácajú svoj dlh, ktorý si svojou nečinnosťou u zamestnancov spôsobili.

Aj napriek veľkej búrke, ktorú táto petícia vyvolala, na politickej scéne sa znova nič reálne v tomto smere nedialo a tak sa OZ KOVO aj s podporou ďalších zväzov a Konfederácie odborových zväzov rozhodli zorganizovať petíciu žiadajúcu vypísanie referenda o tomto probléme.

Ak sa politici namiesto seriózneho riešenia problému len vybíjajú v čiastkových sporoch, demagogických kváziargumentoch a predháňajú sa, kto dá viac, tak sa nemôžu čudovať, že občania sa rozhodnú zobrať do vlastných rúk demokratické právo na vypísanie referenda.

Článok vyšiel v skratenej verzii v denníku SME.

Obrázky: freeimages.com