V posledných dňoch sa často diskutuje o dôchodkovom strope, ale ako za posledné mesiace, tak smelo možno povedať, že i za mnohé minulé roky, sa o dôchodkoch diskutuje skôr ideologicky, ako odborne.
Ak by niekto tvrdil, že zavedenie dôchodkového stropu nebude mať finančné dopady, tak by to bolo nepoctivé, rovnako ako tvrdenie, že jeho zavedenie bude mať dôsledok vo forme nižších dôchodkov. Kým to prvé nikto príčetný netvrdí a netvrdil, tak to druhé tvrdenie sa opakuje dookola a z mnohých strán, akoby to bol jasný a nespochybniteľný fakt. Nie, nie je.
Každé sociálne opatrenie niečo stojí, niektoré menej, niektoré viac, z tohto faktu ale nemožno vyvodiť, že sociálne opatrenia sú nepotrebné a netreba ich zavádzať, prípadne, že tie stávajúce je potrebné zrušiť.
prečítajte si aj ďalšie argumenty na tému dôchodkového systému: O DÔCHODKOCH SERIÓZNE |
Áno, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Inštitút sociálnej politiky a aj Národna banka Slovenska vydali štúdie, ktoré spočítali finančné dopady tohto opatrenia, pričom ako metodiku použili súčasné nastavenie dôchodkového systému, pričom dávať dôraz sa na stabilitu systému, ktorý bol za posledné desaťročia toľkokrát menený a stále nie je nastavený, tak ako by mal byť je dosť pochybné. Zmienené organizácie dostali jednoduché zadanie, opýtali sa ich, ako sa bude vyvíjať slovenský dôchodkový systém, ak sa na súčasný stav aplikuje dôchodkový strop, zoberú do úvahy demografické prognózy, no zároveň sa nezmenia žiadne iné nastavenia. Odpoveď bola jasná dopredu, príde zlom, kedy nám budú výdavky výrazne stúpať, ale ak by si tieto práce poriadne prečítali aj producenti tvrdení o nižších dôchodkoch, tak by tam našli aj odpoveď. Ak sa zastropovanie dôchodkového veku zavedie, bude potrebné nájsť dodatočné zdroje, ktoré tento výpadok vykryjú a tiež to nemusí byť iba zvyšovaním odvodov, ako títo diskutéri radi nepodložene tvrdia, pretože, ak sa vieme zmeniť jednu časť vzorca (vek odchodu do dôchodku), tak vieme zmeniť aj iné položky tohto vzorca, prípadne doň pridať ďalšie konštanty a algoritmy…
A hlavne, dôchodky je možné financovať viaczdrojovo. Samozrejme, ak zvýšime sadzbu odvodov do dôchodkového fondu, môžeme zároveň znížiť iné odvody a celkové odvodové zaťaženie nestúpne. Prípadne je možné financovať dôchodky z iných daní, príkladom nám môže byť Dánsko, kde sa platia najnižšie odvody v EÚ a aj napriek tomu dokážu Dáni financovať svoj štedrý sociálny systém. Okrem toho, že majú progresívny systém zdaňovania príjmov z práce, tak majú zavedený aj progresívny systém majetkových daní a práve z týchto príjmov štát financuje sociálny systém, vrátane dôchodkov. U nás naopak uplatňujeme systém odvodových stropov, ktorý zvýhodňuje vysokopríjmové osoby.
Ďalším spôsobom, ako v našom súčasnom dôchodkovom systéme nájsť rezervy, by bolo zrušiť možnosť poberania dôchodku a zároveň normálne na plný úväzok pracovať. Tento nesystémový prvok nám odoberá značné prostriedky a zároveň takúto možnosť okrem ešte jednej krajiny EÚ neposkytuje žiadna iná.
Legitímnou otázkou tak isto je, prečo by zamestnávatelia, ktorých zamestnanci pracujú na zmeny a v rizikách, nemohli platiť vyššie odvody do dôchodkových fondov, aby ich zamestnanci mohli odísť do dôchodku skôr?
Podobne sa už dlhšie diskutuje o tom, ako sa postaviť čelom výzvam budúcich zmien s prichádzajúcim priemyslom 4.0, pričom jedným z odporúčaní je zaviesť odvodové povinnosti, alebo dane aj pre roboty.
Možností a ich kombinácií je samozrejme viac, problémom je, že sa tým nikto nezaoberá, tak ako sa dodnes nikto seriózne nezaoberal problémom zlého zdravotného stavu našej populácie a nízkym vekom dožitia v zdraví.
Problémom sú samozrejme aj mzdy. Aj napriek faktu, že za posledné obdobie na Slovensku rastú nadpriemerne, sú mzdy stále nízke a z nízkych miezd sa platia aj nízke odvody do dôchodkových fondov. Paradoxne, ak by sa zvýšili mzdy tak, aby boli v súlade s výkonnosťou ekonomiky a produktivity, tak v dôchodkových fondoch by sa nazbieralo viac peňazí aj v prípade, že by sa odvody o niečo znížili. Nehovoriac o tom, že vyššie mzdy by prilákali späť domov časť Slovákov pracujúcich v zahraničí a tí by platili odvody a dane doma a nie v zahraničí.
Slovensko podobne ešte stále nevyužíva náš ekonomický potenciál dostatočne. V zahraničí máme 300 000 občanov, na ktorých prilákanie pracovať späť domov akoby sme rezignovali, v hladových dolinách žije množstvo nezamestnaných a segregované komunity sú plné ľudí, na ktorých potenciál sme sa tiež vykašlali.
Firmy investujú do výskumu a vývoja, ako aj do vzdelávania a tréningov skoro najmenej spomedzi krajín EÚ, no zároveň nezabúdajú vyplakávať, ako nemôžu nájsť zamestnancov, ktorí by platili odvody aj do dôchodkového fondu.
Slovensko dokonca patrí medzi špičku krajín EÚ, ktoré majú najviac prekvalifikovanú pracovnú silu, medzi špičku krajín EÚ, ktoré najmenej využívajú zamestnancov s nízkym vzdelaním a medzi špičku krajín EÚ, ktoré majú najhoršie zamestnanecké prostredie. Zlý demografický trend založený na nízkej pôrodnosti si ešte zhoršujeme vyháňaním našich občanov do zahraničia a neschopnosťou využiť potenciál toho čo máme doma.
prečítajte si aj ďalšie argumenty na tému dôchodkového systému: O DÔCHODKOCH SERIÓZNE |
A v neposlednom rade, v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, po zásadnom poklese pôrodnosti, sme tiež počúvali, že dnes nebude na dôchodky, čo sa ukázalo ako nezmysel. Kým prídu prvé väčšie finančné výdavky vyplývajúce z prípadného zavedenia stropu pre dôchodkový vek, ubehne ešte mnoho rokov, dovtedy ešte budeme môcť urobiť viacero opatrení. V prvom rade je potrebné pomôcť postrčiť demografiu (pôrodnosť) tým, že konečne budeme poriadne investovať do rodinnej politiky a ak sa to aspoň sčasti podarí, tak nám to môže pomôcť znegovať črtajúci sa problém nepomeru pracujúcich a dôchodcov. Rovnako, musíme zabojovať o návrat našich občanov pracujúcich v zahraničí, ktorí sa vrátia domov, ak sa konečne zlepší pracovné prostredie na Slovensku a bude aspoň na úrovni konca 20. storočia, keď už nie toho aktuálneho.
Ďalším faktom, o ktorom tí, čo vykrikujú o nízkych dôchodkoch v budúcnosti, akosi nehovoria, dôchodkový automat (postupné zvyšovanie dôchodkového veku podľa veku dožitia) bol zavedený v podstate len kvôli tzv. husákovym deťom. Keď pôjdu tieto ročníky do dôchodku, tak vtedy sa predpokladajú najvyššie finančné výdavky na dôchodky, pričom postupne bude tento efekt klesať a mal by podľa súčasných demografických prognóz znormalizovať. Takže vec vôbec nestojí tak, že zavedením dôchodkového stropu ideme zruinovať našich vnukov a pravnukov, riešenie problému ostáva na našich pleciach a ako bolo napísané vyššie, vôbec to nie je tak, že by tento problém nebol riešiteľný.
Netreba nič viac, len o dôchodkoch prestať rozprávať ideologicky, namiesto toho začať konečne serióznu debatu a namiesto hľadania dôvodov prečo sa to nedá, hľadať spôsob, ako sa vec riešiť dá…
Fotografia: Matthew Bennett, Unsplash
Skrátená verzia tohto článku vyšla v DenníkuN.
