„Ak vyberá peniaze za parkovanie priamo mesto, plynú z toho viaceré výhody. V zahraničí to pochopili už dávno, postupne to ale chápu aj niektoré mestá na Slovensku.” Kandidát zastávajúci primátorský post s podporou tých najpravejších z pravicových strán (SaS, KDH, OKS) pochopil niečo, čo nepochopili ani SMER-áci pred ním. Verejný záujem znamená aplikovať pravidlo úspory z množstva nielen pri nakupovaní veľkých balení toaletného papiera v Metre, ale pri sociálnych službách, ktoré by mali byť dostupné každému.
Jaroslav Polaček už počas pôsobenia na mestskom magistráte kritizoval zmluvu o parkovaní cez firmu EEI, ale aj predaj zvyšnej tretiny podielu v spaľovni odpadov. Ako primátor má príležitosť ukázať, ako vážne to myslel, a že mu nešlo len o populistickú kritiku voči svojmu protivníkovi, ktorú nebude ochotný naplniť. Vec je o to podivuhodnejšia, že to robí s podporou strán, ktoré mali doposiaľ cukor pre svojich voličov a bič pre chudobu. Firmy, pardón strany, pre ktoré bol súkromný sektor chrámom najsvätejším, broja proti tomu, aby si niekto privlastňoval zisky z parkovania v meste.
Bývalý primátor Richard Raši stál v týchto kauzách na druhej strane, čím zbavil mesto príjmov, ktoré mohlo mať z parkovania i odvozu odpadu. Okrem toho pochoval trolejbusovú dopravu v meste, zatiaľ čo nákup nových autobusov a električiek sadol podozrivo ako uliaty. Rašiho pôsobenie v úrade však neznamená, že pravo-ľavé delenie bolo prekonané, ale že SMER (ani) v Košiciach nerobil ľavicovú politiku. Spomeňme si tiež na niekdajšie slová Jaroslava Haščáka, že Pavol Paška mal v oblasti zdravotnej starostlivosti veľký vplyv a vyjednávania s ním boli samozrejmosťou.
Ak by sa pravicové strany na čele s Polačekom rozhodli ďalej neochvejne konať v prospech všetkých, nemali by obísť ani túto oblasť. Zdravotníctvo, rozbité medzi zarábajúci súkromný sektor a údržbársky štát, produkuje obrovskú neefektívnosť. Okrem obrovských ziskov vynakladá súkromný sektor ešte náklady na reklamu, manažérske platy a iné korporátne výhody, ako aj byrokratický aparát do detailov kontrolujúci, čo môžu a čo už nemôžu vykonávať lekári a sestry. Prispôsobovanie zákonov súkromníkovi pri verejnej službe by malo prestať.
V prípade, že by všeľudským pravičiarom ešte ostala inšpirácia a zvýšilo odhodlanie mohli by sa v parlamente pozrieť na zdanenie, ktoré bolo na Slovensku ešte donedávna pre bohatých i chudobných rovnaké. Síce došlo k menšej zmene, no mali by sme sa rozhodnúť, či chceme pokračovať smerom do Maďarska a Ruska, kde je zdanenie pre všetkých to isté (15% a 13%). Alebo na ten vysnívaný Západ, kde bohatí platia na daniach viac, ako v Nemecku (45%), Kanade (58%), alebo v susednom Rakúsku (55%). Veď ako hovorí Polaček o parkovaní, v zahraničí pochopili tieto veci už dávno. No dovtedy, než si to uvedomíme aj my, budeme „tí, na ktorých si ešte počkáme”.
Foto: Ilustračné. Zdroj: Wikimedia.
