Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR (ÚZŽNO) uverejnil článok o „slávnostnom podujatí“ v „hlavnom meste Izraela“, ktorý v skutočnosti neprináša žiadne správy o hlavnom meste, teda Tel Avive. Namiesto toho nepravdivo referuje o agresívnom masovom pochode iným mestom – Jeruzalemom.
Článok ÚZŽNO opisuje udalosť z nedele 2. júna 2019 prostredníctvom pozitívnych obrazov ako „radostný spev a tanec“, zatiaľ čo zamlčiava jej podstatu, ktorou je demonštrácia sily a rasistickej dominancie, oslavovanie etnických a náboženských čistiek a zastrašovanie podobné tomu, aké je u nás známe z pochodov Slovenskej pospolitosti, neskôr ĽSNS alebo českej Dělnickej strany, demonštrujúcich silu pred rómskymi obydliami a ubytovňami a sprevádzaných popieraním historických skutočností a vyzývaním na násilie voči skupinám nevinných ľudí na základe ich vrodených daností alebo pôvodu.
Popevky do skoku i do tanca
Najvyšší súd v Izraeli aj tento rok posudzoval podnet na presunutie trasy tzv. Vlajkového pochodu židovských nacionalistov pri príležitosti „Dňa zjednoteného Jeruzalema“. Petícia žiadala, aby pochod neviedol cez moslimskú štvrť Starého mesta vo Východnom Jeruzaleme, kde žije zvyšok pôvodného jeruzalemského obyvateľstva spred založenia štátu Izrael a kde sa nachádzajú aj moslimské posvätné miesta.
Dav desaťtisícov prevažne mladých izraelských nacionalistov a židovských náboženských fanatikov každoročne v tento deň máva záplavou izraelských vlajok a na námestiach i v úzkych uličkách pod oknami arabských bytov skanduje krátke popevky a spieva dlhšie piesne, ktoré účastníci po rok čo rok sa opakujúcom pochode už dobre poznajú naspamäť. „Z veľkej časti mladí ľudia, študenti náboženských a ďalších škôl,“ píše sa na webe Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, oslavujú tento „židovský sviatok radostným spevom a tancom“. Upresnime si, že nejde o židovský náboženský sviatok, ale o izraelský štátny sviatok, pri ktorom rozjarené davy vskutku tancujú a nabudene poskakujú – na verše ako: „Smrť Arabom!“, „Mohamed je mŕtvy!“, „Mohamed je homoš!“, „Povraždiť Arabov!“, „Nech je vaša dedina vypálená!“, „Smrť ľavičiarom!“, „Žid má skvelú dušu, Arab je skurvysyn!“, „Dcéry Izraela národu Izraela!“ alebo prevolávajú na slávu Meirovi Kahanemu, ultranacionalistovi, ktorý v roku 1968 v USA založil pod zámienkou boja proti antisemitizmu Jewish Defense League a po usvedčení z terorizmu a následnom presídlení sa do Izraela založil stranu Kach, ktorej prívrženec Baruch Goldstein v roku 1994 zastrelil v meste Hebron v okupovanej Palestíne pri modlitbe v mešite 29 moslimských veriacich vrátane detí a ďalších 125 zranil.
Účastníci každoročného Vlajkového pochodu v Jeruzaleme skandujú: „Smrť Arabom!“ Zdroj fotografie: reprofoto boycott apartheid, YouTube.
Pomáhať a chrániť počas pochodu nenávisti
Najvyšší súd napokon Vlajkový pochod ani tento rok neodklonil, napriek tomu, že sa na rozdiel od iných ročníkov navyše časovo prekrýval so sviatočným ukončením pôstneho mesiaca ramadánu, čím ešte viac než inokedy zasiahol moslimom a moslimkám do – už beztak obmedzenej – slobody vierovyznania. Súd však rozhodol, že dostatočnou zárukou verejnej bezpečnosti je záväzok polície brániť násilným potýčkam a chrániť arabské obyvateľstvo a majetok.
Realita hovorila vlastnou rečou. Už v nedeľu dopoludnia pred Vlajkovým pochodom izraelské bezpečnostné zložky v Jeruzaleme asistovali agresívnemu davu stoviek židovských nacionalistov, ktorý provokatívne vtrhol na nádvorie mešity al-Aksá. Strieľali slzotvorné granáty do pokojného zhromaždenia moslimských veriacich aj do vnútra mešity počas modlitby, niekoľko osôb zranili, náhodne pozatýkali a poškodili výzdobu a zariadenie historickej budovy, ktorá je nielen posvätným miestom islamu, ale aj súčasťou ikonických záberov Jeruzalema ako takého.
Mnohé arabské jeruzalemské rodiny kvôli obavám o vlastnú bezpečnosť už desaťročia v tento deň nevychádzajú zo svojich zadebnených domov a pre arabských majiteľov a majiteľky obchodných a reštauračných prevádzok platí policajné odporúčanie, aby neotvárali svoje podniky – s odôvodnením, že polícia im nedokáže garantovať ochranu pred vandalizmom agresívnych účastníkov „osláv Dňa zjednoteného Jeruzalema“.
V roku 2017 sa k dotknutým obchodníkom solidárne pridalo okolo päťdesiat židovských reštaurácií v Západnom Jeruzaleme, ktorých vlastníkov a vlastníčky pobúrila nespravodlivá strata zisku arabských kolegov a kolegýň. Popri dobrovoľnom zatvorení vlastných podnikov, ktoré nie sú nacionalistickým pochodom ohrozené, vyjadrili rozhorčenie nad „odpornou násilnou procesiou, ktorá narúša verejný život v meste“ pretože počas nej v Jeruzaleme každoročne „vrcholí agresivita, rasizmus a nenávisť“.
Účastníci každoročného Vlajkového pochodu v Jeruzaleme spievajú: „Mohamed je mŕtvy!“ (Zdroj fotografie: reprofoto boycott apartheid, YouTube.
Keď je podmienkou zjednotenia vylúčenie
Vlajkový pochod oslavuje „zjednotenie Jeruzalema pod izraelskou kontrolou“, ako izraelský režim nazýva obsadenie zostávajúcej palestínskej časti mesta od roku 1967, keď historickú Marockú štvrť celkom zrovnal so zemou, z jej obyvateľstva sa stali rodiny na úteku a nadvládu vo zvyšnej časti mesta dodnes udržiava prostredníctvom permanentnej ozbrojenej okupácie.
Špecifikom jeruzalemskej mestskej legislatívy je už viac ako polstoročie politika vyvlastňovania palestínskeho arabského obyvateľstva, demolovania a zaberania ich nehnuteľného majetku, neudeľovania či odoberania pobytu v Jeruzaleme, ako aj kuriózne pričleňovanie vzdialených lokalít pod správu mesta s cieľom dosiahnuť demografické štatistiky v prospech židovského obyvateľstva Jeruzalema.
Zvlášť neadekvátne, cynické a nehumánne je teda hovoriť o „zjednotenom Jeruzaleme“ v jeho reálnom kontexte tragicky rozdeleného a okupovaného mesta so špecifickou medzinárodnou pozíciou tzv. corpus separatum, kvôli ktorej sa ani nemôže stať hlavným mestom okupačnej mocnosti, pokým nebude mať, podľa predbežných medzinárodných dohôd, zároveň štatút hlavného mesta pre zvyšky okupovaných palestínskych území, rozdrobené apartheidom a pokračujúcou kolonizáciou Západného Brehu Jordánu a Jeruzalema a smrtiacou blokádou pásma Gazy s katastrofickými humanitárnymi aj environmentálnymi následkami.
Natíska sa preto úvaha, či by Najvyšší súd prípadným uznaním dôvodov na odklon trasy Vlajkového pochodu nepoprel samotnú myšlienku týchto národných osláv – manifestovať, že privilegované obyvateľstvo Izraela má nárok na uplatňovanie svojej ľubovôle nedielne v celom Jeruzaleme, bez rešpektu voči druhým obyvateľom, ktorí patria k skupine, ktorej sa spolu s vládnymi predstaviteľmi vyhráža fyzickou likvidáciou a svojimi vlastnými násilnými zločinmi beztrestne pomáha izraelskej armáde tento plán napĺňať.
Účastníci každoročného Vlajkového pochodu v Jeruzaleme skandujú: „Smrť ľavičiarom!“ Zdroj fotografie: reprofoto boycott apartheid, YouTube.
Je fabulované spravodajstvo spravodajstvom?
ÚZŽNO ako organizácia reprezentujúca jednotlivcov a jednotlivkyne slovenskej židovskej komunity, ktorí majú osobnú skúsenosť s nesmierne boľavými rodinnými históriami nacionalistických perzekúcií na základe ich pôvodu, by mala starostlivejšie dbať o kontrolu obsahu textov pred tým, než ich publikuje na svojom webe. Nástrojom na vytváranie „prijateľného obsahu“ pritom v žiadnom prípade nemôže byť cenzurovanie správ a reportáží tak, aby opis udalostí neranil cítenie čitateľov a čitateliek, respektíve s cieľom aktívne konštruovať a živiť mytológie bez ohľadu na spojitosť so skutočnosťou.
Okrem elementárnej snahy o pravdivé informovanie to mali byť tiež elementárne morálne zásady, ktoré mali stáť v ceste šíreniu zavádzajúceho obsahu článku vyzdvihujúceho Vlajkový pochod pri úplnom zamlčiavaní jeho desivého, rasistického a štvavého charakteru. Nie je pritom vylúčené, že do ÚZŽNO sa informácie o tradícii jeruzalemských Vlajkových pochodov dlhoročne dostávajú len v podobe exportne očistenej izraelským ministerstvom propagandy, akú odzrkadľuje aj článok o tom tohtoročnom, podpísaný autorskou značkou msz – veď kto by sa nezdráhal uveriť, že by ho v opačnom prípade zverejnili?
Množstvo židovských organizácií z celého sveta sa už zbavilo neopodstatnenej lojality k nedemokratickému režimu exotického štátu v prednej Ázii. Stále viac jednotlivcov a jednotlivkýň so židovskými rodinnými koreňmi alebo vierovyznaním si uvedomuje, aké hanebné by bolo utiekať sa k predstave Izraela ako útočiska pred hrozbou rasizmu, ktorej čelia, pokiaľ je nevyhnutnou podmienkou takéhoto privilégia tolerovanie iného neospravedlniteľného rasizmu, ktorý už viac ako sedem dekád predstavuje ustanovujúcu doktrínu izraelskej štátnej mašinérie, systematicky zavádzanú do legislatívy a vojenskej, úradnej a civilnej praxe s tragickými následkami pre milióny rodín domáceho obyvateľstva.
Účastníci každoročného Vlajkového pochodu v Jeruzaleme skandujú: „Vyvraždiť Arabov!“ Zdroj fotografie: reprofoto boycott apartheid, YouTube.
Aj v slovenskom ÚZŽNO by bezprostredne po zhliadnutí otitulkovaných krátkych zostrihov z euforických jeruzalemských manifestácií etnicko-náboženskej dominancie v roku 2015 alebo v roku 2011 mohli byť otvorenejší než inokedy zamyslieť sa nad odkazom nedávno odstúpivšej dlhoročnej arabskej poslankyne Knessetu, Palestínčanky Haneen Zoabi, ktorý adresovala svojim židovským spoluobčanom a spoluobčiankam: „My máme víziu demokracie. Nehovoríme vám, že ste prišli ako kolonizátori, a preto máte odísť; hovoríme, že ste prišli ako kolonizátori, ale máte možnosť ostať tu žiť spolu s nami. (…) Radi by sme vám ponúkli aj kolektívne uznanie, ale v rámci štátu, ktorý sa nebude identifikovať exkluzívne s vami – v rámci štátu, ktorý bude zosobňovať rovnako mňa aj vás. (…) Nebránim iba svoje práva, bránim aj právo židovského obyvateľstva žiť v normálnom štáte. Ani oni si nevybrali, že sa narodia v rasistickom štáte uplatňujúcom apartheid. Nedostali inú možnosť.“
Bez ohľadu na to, či sa slovenské ústredie ŽNO dokáže dojať posolstvom Haneen Zoabi, ktoré je v súlade s cieľmi nenásilného hnutia BDS za zrovnoprávnenie všetkých obyvateľov historickej Palestíny, prinajmenšom by sa malo urýchlene postarať o nápravu vzniknutej straty dobrého mena zverejňovaním klamlivých informácií a pozitívnym referovaním o ultranacionalistickom, rasistickom podujatí. A tiež by malo zaviesť opatrenia, ktoré predídu podobnej kompromitácii ÚZŽNO a nepriamo členskej základne ŽNO v budúcnosti.
Titulná fotografia: Účastníci každoročného Vlajkového pochodu pri Damašskej bráne skandujú pred vstupom do moslimského Starého mesta Jeruzalema: „Žid je poklad, Arab skurvysyn!“ Zdroj fotografie: reprofoto boycott apartheid, YouTube.
