V Denníku N došlo v uplynulých týždňoch k trom zaujímavým a prepojeným udalostiam, ktoré sú však zároveň čiastočne problematické. Prvou bol už dávnejší komentár Andreja Bána k zmanipulovanej fotografii horiacej Notre-Dame v Paríži, na ktorej sú „prilepení“ usmievajúci sa mladíci „arabského výzoru“. Andrej Bán fotomontáž kritizuje kladúc dôraz na realizmus vo fotožurnalizme: „Divák vyžaduje ničím neotrasiteľné presvedčenie, že to, na čo sa pozerá (statický výsek obrazovej reality), sa udialo v reálnom čase na reálnom mieste.“ Tento názor zastáva dlhodobo. Akoby pre Bána platilo, že neupravená fotografia jednoducho je pravdivá. V skutočnosti ale môže ignorovať dôležitý a nemenej pravdivý kontext.
Hoci manipulácia fotografie vo photoshope je niekedy zrejmým problémom, omnoho závažnejším problémom môže byť nijak neupravená fotografia, zachycujúca výsek reality bez okolností, ktoré napríklad prispievajú do prúdu rasistických obrazov. Ak aj by išlo o „pravdivú“ fotografiu Moslimov tešiacich sa z horiacej katedrály, takáto fotografia by bola bez kontextu rovnako problematická ako fotomontáž, pretože by zapadla do predstavy, že Moslimovia sú teroristi, ktorí sa snažia zničiť našu kultúru. Áno, určite je možné, že takí sú, ale ešte je tu „B“, že tu sú mnohí iní Moslimovia, ktorí sa našu kultúru zničiť nesnažia. Bez tohto „B“ by Bánov fotožurnalistický realizmus nebol menej rasistický než kritizovaná manipulácia.
Realitu totižto vždy vnímame cez nejaký kontext. Dobre to vidno na druhej významnej udalosti v Denníku N – rozhodnutí publikovať údaje o koncentrácii CO2 v ovzduší. Tento údaj je rovnakým faktom ako realistická fotografia Andreja Bána. Zároveň ale v sebe obsahuje kontext, ktorým je klimatická zmena spôsobená emisiami skleníkových plynov, primárne oxidu uhličitého. Na ňu uvedený fakt upozorňuje. Dokiaľ sa klimatická zmena nestala tak zásadnou témou, ako je dnes, Denník N a predtým denník SME nemali potrebu túto štatistiku uverejňovať. Samotný údaj (rovnako ako akákoľvek realistická fotografia) v skutočnosti nie je až tak dôležitý. Dôležitý je kontext, do ktorého prispieva. Je samozrejme chvályhodné, že sa Denník N rozhodol pre takýto krok, hoci je stále problematické, ako málo tento denník prepája otázku životného prostredia s otázkami moci, nerovnosti a politiky.
Treťou významnou udalosťou je nedávny sebakritický článok Matúša Kostolného. Šéfredaktor v ňom uznal, že jeho strýko Marián Huba mal pravdu, keď kritizoval devastáciu prírody. Píše, že sme dnes všetci iba pohodlní blázni a dokonca opäť raz potrebujeme revolúciu. To je na prvý pohľad skvelá správa. Lenže do akej miery je reprezentácia reality, ktorú nám Denník N ponúka, v súlade s touto ekologickou sebakritikou?
Na hlavnej webovej stránke má denník reklamu na SUV značky BMW, model X7. A pritom ochranár Huba podľa Kostolného roky vyzýva na to, aby sme nejazdili autom. Ako ide uvedená sebakritika dohromady s takouto reklamou?
Dôležitejšie než ľahko zablokovateľná reklama je každodenné spravodajstvo. A to nie je nevinné, aj keď zdanlivo iba prináša fakty. Dôkazom toho je zmieňovaná štatistika CO2. Sú tu ale ďalšie významné štatistiky. Denník N pravidelne prináša informáciu o tom, o koľko narástla slovenská alebo ktorákoľvek iná ekonomika. Zdá sa, že tento údaj je dôležitý. Akoby z neho vyplývalo, že hospodársky rast je niečo dobré. Hrubý domáci produkt je však zásadne problematická kategória, ktorá, slovami Bobbyho Kennedyho, meria všetko okrem toho podstatného. Okrem iného, pozitívne započítava náklady vynaložené na odstraňovanie škôd spôsobených rôznymi katastrofami. A dnes je pomerne zjavné, že väčšinu z nich si človek spôsobuje sám, práve neúnavným naháňaním rastu HDP.
Ak by sa všetky médiá na svete rozhodli prestať publikovať a oceňovať rast HDP a začali by publikovať napríklad Index naozajstného pokroku alebo Index šťastnej planéty, je možné, že by sa aj verejná mienka a následne politika začali týmito indexami riadiť. Ak sú si v Denníku N vedomí sily vplyvu štatistiky na naše životy a zároveň významu ekologických problémov, a ak toto vedomie pretavili do rozhodnutia publikovať štatistiku CO2, prečo neísť o krok ďalej? Prečo nenahradiť HDP zmysluplnejším údajom?
Tento článok bol odmietnutý v Denníku N. Uvedeným dôvodom bola publikácia článku pár dní predtým s veľmi podobnou pointou.
