Nové politické strany sú prezentované ako nádejné hudobné skupiny, ktoré chcú zabodovať v horných priečkach rádiových hitparád. Akurát namiesto zmesi popu, rocku a elektroniky hrajú zmes minimálneho štátu, technokracie a prvkov kultúrnej tolerancie.
Aj keď prichádzajú s vlastnými nápadmi, v repertoári majú aj prebraté skladby – rovnú daň 19%, ktorú niekedy hrajú v novom, 15% prevedení; obohranú pesničku “Nižšie odvody”; či navýšenie zásluhovosti II. piliera na úkor solidárnosti prvého. V novom roku vyrážajú na celoslovenské turné.
Zvyčajne sa vyhýbajú jasnému žánrovému zaradeniu, kvôli čomu ich DJ-i niekedy označujú prívlastkom crossover, resp. predponou post-, ako v prípade postrocku či postmetalu. Za svoje ľavicové vplyvy považujú toleranciu menšín a ochranu prírody, čím pravici nechtiac prisúdzujú rasizmus, xenofóbiu a neekologické správanie.
Tento mix štýlov prichádza po dlhšom období hrania drsného hard-rocku, kedy napríklad skupina SDKÚ-DS znižovala sociálne dávky, odídenec z kapely DS navádzal na neplatenie daní, a združenie sólistov SaS presadzovalo jedno teplé jedlo denne, sledovalo novinárov, a chcelo, aby mohli voliť iba bohatí.
Poslucháčske trendy vtedy nastavoval magazín Týždeň&Rock, so spíkrami Šebej & Hríb, strašiacimi arabským etnom, ktoré časom z playlistov vyradili všetci populárni, resp. populistickí interpreti. Žánrovo vyhranený časopis Trend zase zašiel až tak ďaleko, že poslucháčom folklórnej hudby súboru SMER odporučil, aby sa dali vypchať.
Novú generáciu hlásiacu sa o slovo však nemožno označiť za punkovú. Zaprvé na to jej členom poväčšinou chýbajú vlasy, a zadruhé sa diváci sa nemôžu ubrániť dojmu, že svoje vystúpenia hrajú iba na playback a v skutočnosti sú pod taktovkou spriaznených producentov a vydavateľstiev. Ako inak by mohli zaznamenať taký raketový štart bez predaných nosičov a odohraných koncertov?
Glosa vyšla v denníku Pravda.
Foto: Ilustračné. Zdroj: Pixabay.
