Ohlasovatelia krízy liberálnej demokracie zväčša poukazujú na javy, ktoré majú ohrozovať ľudské či občianske práva a tzv. liberálne, teda predovšetkým osobné slobody či dokonca samotný koncept právneho štátu. Zanovito trvať na tom, že zriadenie, ktoré tu máme a ktoré čelí ohrozeniu, je liberálna demokracia, môže veľmi ľahko vyvolávať dojem, že na právach, ktoré nevznikli v rámci liberálneho politického myslenia až tak nezáleží.
Liberálna demokracia je dnes v ohrození či dokonca v kríze. Toto tvrdenie v rozličných podobách zaplavuje verejný priestor už niekoľko rokov. Máloktorí z autorov vyjadrení s takýto obsahom si však dá námahu s tým, aby čitateľovi vysvetlil čo to podľa neho vlastne tá liberálna demokracie je.
Je to politický systém? Štátne zriadenie? Ideológia? Politické hnutie či smer politickej filozofie? Alebo aj všetko vymenované? Ak áno, aký je potom rozdiel medzi liberálnou, kresťanskou a sociálnou demokraciou? Lenže aj tie sú podľa mnohých autorov v kríze. Pritom si dovolím tvrdiť, že je načase zaoberať sa predovšetkým environmentálnou demokraciou, a to dokonca viac než ktoroukoľvek zo spomenutých.
Ohlasovatelia krízy liberálnej demokracie zväčša poukazujú na javy, ktoré majú ohrozovať nezávislosť súdnictva, ľudské či občianske práva a tzv. liberálne, teda predovšetkým osobné slobody či dokonca samotný koncept právneho štátu. Menej ich už znepokojuje ohrozenie, faktická nedostupnosť či priamo redukovanie sociálnych a kultúrnych práv. Takmer vôbec už v súvislosti s ohrozením liberálnej demokracie nespomínajú ohrozenie práva na priaznivé životné prostredie či dokonca práva na život, ktoré síce ústava, rovnako ako vymenované práva tiež priznáva, ale už nepriznáva právo na vodu, aspoň minimum potravy a keď už nie právo na bývanie tak aspoň na prístrešok, ktoré už ústava nespomína a tým pádom ani negarantuje. Z práva na život tak zostáva len prázdna floskula. Prehlbujúca sa klimatická kríza však práve z dostupnosti týchto základných predpokladov života robí doslova otázku života a smrti.
Aby sme sa vyhli zmätkom okolo mnohých významov pojmu liberálna demokracia bolo by vhodnejšie používať Habermasov pojem ústavná demokracia. Žijeme totiž v zriadení, ktoré je predovšetkým systémom pravidiel kreovania, deľby a kontroly moci, rovnako ako aj systémom rámcov ekonomických, sociálnych i rodinných vzťahov. Tieto pravidlá a rámce sú zadefinované práve v ústave. Navyše súčasné ústavy, vrátane tej slovenskej, priznávajú, keď už nie všetkým ľuďom, tak určite aspoň občanom, aj práva, ktoré vznikli nielen v rámci politických konceptov a nimi inšpirovaných hnutí liberálnej, ale aj sociálnej, kresťanskej a dokonca aj environmentálnej demokracie. Zanovito trvať na tom, že zriadenie, ktoré tu máme a ktoré čelí ohrozeniu, je liberálna demokracia, môže preto veľmi ľahko vyvolávať dojem, že na právach, ktoré nevznikli v rámci liberálneho politického myslenia až tak nezáleží.
Tento pocit však žiaľ umocňujú aj vyjadrenia mnohých predstaviteľov liberálnej politiky na Slovensku, ktorí už neraz avizovali, že najlepšie by bolo keby sa, keď už nie všetky, tak aspoň niektoré sociálne, kultúrne a environmentálne práva do ústavy nedostali, a keď už tam sú a nedajú sa odtiaľ (zatiaľ) odstrániť, treba intenzívne zapracovať na tom, aby sa tieto práva marginalizovali, spochybnili či skarikovali a ich dostupnosť čo najviac sťažila. Počuli sme však už aj vyjadrenia o potrebe redukovania všeobecného volebného práva na tých majetnejších, čo je nielen protiústavné, ale je to regres smerujúci až do 19. storočia. Pritom samotné medzinárodné ľudsko-právne dokumenty, ktorých je Slovenská republika signatárom a od ktorých sa odvíja druhá hlava platnej ústavy, zdôrazňujú, že ľudské a ani občianske práva nemožno vykladať ani uplatňovať selektívne a už vôbec nie, podmieňovať ich sociálnym postavením či pracovným zaradením alebo výkonom.
Práve takýto výklad a ekonomicko-politická realita však vytvárajú situáciu, v ktorej je ohrozená ústavná demokracia, teda existujúci systém pravidiel, spoločenských a politických vzťahov postavených na princípe občianskej rovnosti. Spochybňovanie a obmedzovanie dostupnosti jednej skupiny ústavou garantovaných práv otvára totiž priestor aj pre spochybňovanie „liberálnych“ práv a slobôd. Až ohrozenie či dokonca redukcia ústavnej demokracie ohrozí demokraciu liberálnu – ako smer politického myslenia i ako politické hnutie.
Článok vyšiel v Pravde.
Zverejnené so súhlasom autora.
