Dnes nehovoríme o spravodlivosti. Žiadame ju.
Slepo o ňu žiadame. Žiadame, aby bola zaistená, bez podozrenia.
Sila spravodlivosti spočíva v tom, že ju musíme vymáhať.
Prirodzený súcit, aj zatiaľ slabý hlas spravodlivosti. Musíme im dať náplň, ktorá ich vymaňuje z prostej sentimentality.
Pretože nie je pravda, že nebytie človeka je čímsi hroznejším než (bezpodmienečne holé) ešte-ne-bytie spravodlivého človeka. (Walter Benjamin). Človek nie je totožný s holým ľudským životom.
Aký paradox, že si toto musíme znova opakovať v situácii, v ktorej sa parlament chystal aplikovať niektoré z dôsledkov tohto prístupu na zvierací život.
V situácii nového druhu násilia, obraz ktorého nám zostáva ukrytý. Tento obraz bol vytvorený s cieľom byť obrazom, archaickým divadlom násilia, ktoré zasahuje našu imagináciu.
Ak nastoľujeme politické obsahy, hovoríme, že to, čo sa stalo, nie je obyčajný zločin.
Séria politických aktov, násilností a nespravodlivosti potvrdzuje, že slovami Waltera Benjamina, povaha veľkého zločinu spočíva v tom, že popiera zákon a tým obnažuje samo násilie právneho rádu, ako je stanovený zákonom, právnymi autoritami a legitímnymi autoritami štátu.
A že štát ako právo sa neobáva zločinu, aj keby bol vo veľkom meradle ako je mafia alebo obchod s drogami. Štát má strach zo zakladajúceho násilia, takého, ktoré je schopné premeniť právne normy. (J.Derrida)
Text bol napísaný pre galériu Tabačka v Košiciach počas prvých protestov.
Foto: ilustračné. Zdroj: flickr. Autor: Pieter Bruegel starší, Pád anjelov, 1526
