Peter Takáč odpovedá na reakciu Eduarda Bárányho, ktorá bola smerovaná k jeho pôvodnému článku s názvom „Vražda nie je iba vraždou„. Reakciu Eduarda Bárányho, ktorá bola uverejnená na stránkach denníka Pravda (06.04.2018), môžete nájsť tu.
Minulý rok vyšli vo Veľkej Británii na povrch zistenia o prekročení stanovenej výšky kampane konzervatívnou stranou. Naštrbila sa tým legitímnosť až 20 zvolených poslancov, ktorí sú však naďalej vo vláde. Prípad nám pripomína, že s fenoménom nezdokumentovaných peňazí sa pravidelne stretávajú aj vo svete a že aj voľby sa dajú ukradnúť.
Súhlasím s pánom Báránym, že na Slovensku došlo v tejto veci určitému posunu, napríklad sa nemôže opakovať zaúčtovanie politickej kampane do daňových nákladov, ako v prípade prezidenta Kisku. Aliancia Fair-play (ktorá v roku 2004 poukázala na vysoké dary SDKÚ od vymyslených darcov), zase poukázala na to, že už nie je možné dostávať financie bez zmluvy s podpisom darcu.
Čo však s čiernymi peniazmi, ako vo veci nezdanenej inzercie Procházkovej Siete, ktorou mohol nadobudnúť výhodu pri propagácii strany, či štedrého daru od sympatizanta HZDS, ktorý na to zjavne nemal? Ako možno dokázať či vyvrátiť prekročenie pravidiel ak niekto zoženie majetného sponzora „vlastnou hlavou“? Tieto otázky by sme nemali zahrávať do outu, ale otvoriť nimi novú, čistejšiu hru.
Pointou môjho článku bolo, aby protestujúci namiesto ukazovania prstom (na jednotlivcov) prišli s (všeobecnejšou) požiadavkou obmedzenia vplyvu biznisu na politiku. V demokracii, kde má jeden človek jeden hlas by mal platiť zákaz prijímania darov od súkromného sektora. A tiež vysoká progresívna daň, aby žiaden subjekt jednoducho nemal na to, aby si mohol voľby kúpiť.
Foto zdroj: i0.kym-cdn.com
