Zamestnanci pokrytí kolektívnymi zmluvami majú vyššie mzdy.
Po roku 1989 boli na Slovensku postupne prijímané rôzne politiky založené na Washingtonskom konsenze, ktoré stavali na presvedčení, že slobodný trh nám všetkým prinesie blahobyt a samočinne sa nám vytvorí silná stredná trieda.
Aj napriek historickej skúsenosti, že strednú triedu v západnej Európe vytiahli na výslnie sociálne hnutia a nie voľný trh, sa v neoliberalizme vyplývajúcom z Washingtonského konsenzu prijali opatrenia, ktoré sociálne hnutia začali potierať. Odbory boli na Slovensku spájané s totalitným režimom spred roka 1989 a vnímané ako nejaký neželaný pozostatok.
Nefungovalo to
Takzvaná veľká trojka – Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond – v minulosti štátom ordinovali okrem znižovania daní a búrania obchodných regulácií aj dereguláciu trhov práce, pracovných kódexov vrátane zákonov o kolektívnom vyjednávaní.
Dnes už je jasne vidno, že sa nič zo sľubovaného neudialo. Je to vidno nielen na Slovensku, kde dodnes neexistuje silná stredná trieda, ale aj vo všetkých krajinách, kde sa tieto politiky presadzovali a presadili. Zvyšovanie nerovnosti, chudoba pracujúcich, hospodárska neistota a prekérne formy zamestnávania sú problémy s rastúcou trajektóriou v celej Európe.
V septembri tohto roka odštartovala európska odborová konfederácia IndustriALL kampaň #TogetherAtWork, ktorej úlohou je obnoviť úroveň kolektívneho vyjednávania v Európe na niekdajšie úrovne. Za minulých dvadsať rokov boli odbory v Európe pod silným tlakom a tvrdý politický manažment krízy, ordinovaný trojkou, tieto trendy znásobil.
Chránení majú vyššie mzdy
Odbory sa vo svojej kampani opierajú o množstvo údajov, ktoré dokazujú, že silnejšie kolektívne vyjednávanie má nielen pozitívny vplyv na samotných zamestnancov, ale aj na hospodárstvo a spoločnosť ako takú.
Podľa OECD Employment outlook 2018, má silnejšie kolektívne vyjednávanie pozitívny vplyv na nižšiu nezamestnanosť a vyššiu zamestnanosť. Zamestnanci, ktorí sú pokrytí kolektívnymi zmluvami, majú nielen lepšie pracovné podmienky, ale aj vyššie mzdy.
Nie je možné presadzovať politiky založené na dávno vyvrátených mýtoch o zlých komunistických odboroch.
Na Slovensku majú zamestnanci pokrytí kolektívnymi zmluvami v priemere o 20 percent vyššie mzdy, v Nemecku je tento rozdiel až 24-percentný a pri nekvalifikovaných zamestnancoch až 32-percentný. V Británii je rozdiel v platoch 10-percentný v prospech zamestnancov pokrytých kolektívnymi zmluvami a v Česku je to 15 percent.
Rozdiely sú aj v odpracovanom čase, pričom zamestnanci chránení kolektívnou zmluvou odpracujú za vyššiu mzdu menej hodín.
Cieľom kampane #TogetherAtWork je ukázať, že kolektívne vyjednávanie nie je problémom, ale ide o prostriedok k vytvoreniu spravodlivejšej Európy so sociálnym pokrokom pre všetkých.
Tieto tvrdenia odborov potvrdzujú nielen štatistické údaje, ale aj výskumy z rôznych možných zdrojom vrátane analytického oddelenia Medzinárodného menového fondu, ktorý ešte nedávno ordinoval potieranie kolektívneho vyjednávania a odborov v Grécku.
Čo vlastne chceme
Ako tvrdí generálny tajomník IndustriALL Luc Triangle, obnovenie kolektívneho vyjednávania musia presadzovať nielen samotní zamestnanci, ktorí si musia uvedomiť dôležitosť tohto inštitútu, ale hlavne je potrebná politická podpora.
Prví musia ísť príkladom politici na Európskej úrovni, pretože okrem obnovenia sily samotného kolektívneho vyjednávania čelíme vážnym výzvam, ako sú klimatické zmeny, transformácia priemyselných odvetví, digitalizácia a priemysel 4.0. Európa musí prísť s jasnou koncepciou, ako kolektívne vyjednávanie znova integrovať do našich životov.
Ako druhí v rade musia ísť príkladom politici na úrovni členských štátov. Nie je možné presadzovať politiky založené na dávno vyvrátených mýtoch o zlých komunistických odboroch. Základnou podmienkou na určenie stratégií a cieľov je potrebné konečne na Slovensku začať skutočnú celospoločenskú debatu o tom, čo vlastne chceme.
Či voľný trh, ktorý preukázateľne nefunguje, trhá sociálnu súdržnosť spoločnosti, likviduje občiansku angažovanosť i aktivitu a pomáha presadzovaniu sa extrémizmu, alebo chceme súdržnosť a diskusiu.
Po tretie, zamestnávatelia už nemôžu odmietnuť sedieť pri rokovacom stole, ako sa to v minulosti dialo vo viacerých sektoroch, keď zamestnávatelia odmietali vyjednávať kolektívne zmluvy.
Aktuálnym príkladom je Slovenská banková asociácia, ktorá vznikla na inom právnom základe, aby nemusela kolektívne vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy.
Spolu s Trianglem tvrdíme, že zamestnávatelia by mali prevziať zodpovednosť a uznať, že kolektívne vyjednávanie môže byť prospešné aj pre spoločnosti, a to vytvorením rovnakých podmienok pre všetkých, vďaka ktorým sú spoločnosti a ekonomiky stabilnejšie.
Autor čerpal z dokumentov Industrial Europe, kampane #TogetherAtWork a komentára Luca Triangleho zo Social Europe.
Skrátená verzia tohto textu vyšla v denníku SME.
