Za štyri mesiace podpísalo petíciu Za klímu, za budúcnosť okolo 127-tisíc ľudí. Podporujú ju viaceré samosprávy, ktoré už vyhlásili stav klimatickej núdze, a aj Únia miest.

Ich prítomnosť v médiách nie je zásadný problém, za problém je možné považovať ich hegemonický prístup, zväčša bez uvedenia do kontextu a bez poskytnutia priestoru pre protiargumenty a iné názory. Problémom je aj nezverejňovanie financovania think tankov a ich prípadného konfliktu záujmov pri vyjadrovaní sa na rôzne témy.

Farmári, z ktorých mnohí pochádzajú z pandžábskeho regiónu na severe Indie s veľkou populáciou Sikhov, tvrdia, že snaha vlády o dereguláciu poľnohospodárskeho sektora ich pripraví o živobytie.

Faktom je jedno: Slovensko prišlo neschopnosťou vlády o viac ako miliardu eur, ktorú v tomto najťažšom čase mohlo použiť na pomoc firmám, ľuďom a boju proti COVIDu. Táto miliarda nám ostala v inom európskom programe, a ten s najväčšou pravdepodobnosťou nebudeme schopní stihnúť vyčerpať – a teda o ňu naozaj prídeme aj celkovo. Bez veľkej nadsázky možno zhrnúť: Babráctvo nás pripravuje o prácu a živobytie. Babráctvo nás oberá o možnosť návratu k normálnemu životu. Babráctvo dnes dokonca aj zabíja.

Peter Kremský, ako bývalý šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska sa nikdy netajil svojim odporom k odborom a kolektívnym zmluvám, takže takýto krok z jeho strany bol úplne logický. Nelogické však je, že 86 poslancov vládnej koalície túto zmenu pokojne, bez otázok, odhlasovalo.

Celý mechanizmus financovania cirkví je od základu chybný a je v rozpore s koncepciou nášho štátu. A čo je ešte horšie, tak tieto dáta, a ich získavanie, ktoré nespĺňa ani základne požiadavky vedeckého výskumu, určujú výsledný obraz krajiny.

Keď sa autom, bicyklom, alebo v MHD presúvame po cestách, ktoré postavil štát a samosprávy, tak nikde, okrem diaľníc, sa nevyberá poplatok za ich užívanie. Keď voláme  na tiesňové linky zadarmo, hoci aj túto službu musí niekto musí zaplatiť. A takýchto „drobných“ služieb štátu, ktoré nám poskytuje zdarma, je veľké množstvo a aby sme nemuseli platiť za každú zvlášť, tak preto platíme dane.

Neoliberálni teoretici, propagátori a apologéti spravidla odmietajú štátne zásahy a spoliehajú sa na akúsi „vyvolenosť“ a samoregulovateľnosť trhu. A to všetko v rámci entuziastického motta „Individualizovať zisk a socializovať stratu“.

Čo sa však stane, ak sa väzobne stíhaní nepriznajú a po roku-dvoch ich pustia na slobodu? Doprivatizujeme, doderegulujeme, prispejeme firmám a bankám. A z toho, čo nám zvýši si kúpime slobodu.

Chceme sa vrátiť do sveta, kde si niektorí z nás pochutnávali na plodoch všetkej našej práce a toľko ďalších usilovalo iba o to, aby svojim rodinám priniesli jedlo na stôl?

Svet sa mentálne aj vedecky už dávno posunul a vedomosti získané v letných školách demagógie (pardón „ekonómie“), niekedy v „divokých deväťdesiatych“ už dávno nie sú aktuálne.

Internetoví vtipkári za veľkou bublinou GameStop roku 2021 pravdepodobne prídu o kopu peňazí. No spravili svetu veľkú službu tým, že nám pripomenuli totálnu zbytočnosť akciového trhu, inštitúcie, ktorá neslúži inému cieľu ako obohatiť malý počet ľudí, ktorí si to nezaslúžia.

Ťažko povedať, či by prstov na jednej ruke nebolo priveľa, keby sme chceli porátať kultúrne inštitúcie či vedecké pracoviská vybudované za posledných tridsať rokov od základov.

Ako to, že bohaté korporácie a finanční kapitalisti vyšli z pandémie na rozdiel od bežnej populácie vo veľmi dobrom zdravotnom stave?

Insitné snahy o premaľovanie čierneho obrazu na ružovo by boli možno aj úsmevné, ak by slovenskí novinári tak ochotne nesadali na lep sladkých rečí zástupcov korporácií.

Pozadím trumpovskej kontrarevolúcie v skutočnosti bolo navrátenie amerického sna, svetlej vyhliadky na spoločenský vzostup, jeho právoplatným vlastníkom – teda bielym Američanom, a to len im.

Otázka preto neznie, či doprava zdarma áno alebo nie, otázka znie, akým spôsobom presunieme obyvateľov Slovenska z individuálnej dopravy do verejnej? V prvom rade však treba konečne poslať aj na Slovensku na smetisko dejín neoliberalizmus, ktorý dávno stroskotal.

Nemeckému európskemu impériu chýba historická legitimita aj zdroje potrebné na kompenzáciu závislých štátov periférie za prijatie nemeckého vedenia, alebo lepšie: kontrola.

Akákoľvek ďalšia odborná kritika by mala byť adresovaná nie Matovičovi, ktorý ju aj tak nepochopí, ale práve Mikasovi, pretože sa začína javiť ako ten premiérov fantóm odbornosti bez schopnosti odstupu.

Súčasná „šľachta“, v podobe politikov a novinárov presadzuje moderne znejúci „lockdown“, testovanie a očkovanie. Presadzujú opatrenia, ktoré sú formálne správne, no presadzujú ich direktívne, pomocou nesprávnych postupov alebo zlou formou.