Alexander Riabov

Hovorí sa, že utópie vznikali a vznikajú, aby nám prezentovali svet, v ktorom by sme po splnení rôznych podmienok mohli žiť v mieri a šťastí. Táto predstava pôsobí naivne. Je však zlé snívať, ak vďaka tomu hoc aj postupnými krokmi robíme svet postupne lepším?

Matovič si vstúpil do svedomia a vzdal sa funkcie ministra financií. Toto je žiaľ iba prvoaprílové oznámenie. Skutočným žartom je až menovanie Matoviča za ministra financií prezidentkou, príznačne – na 1. apríla.

Ak sa má zvýšenie daní z nehnuteľností vykompenzovať znížením daní z príjmov, tak prečo by sa potom vôbec mali tieto dane dvíhať chudobnejším vlastníkom a nestačilo by teda iba zvýšiť dane bohatším vlastníkom?

Faktom je jedno: Slovensko prišlo neschopnosťou vlády o viac ako miliardu eur, ktorú v tomto najťažšom čase mohlo použiť na pomoc firmám, ľuďom a boju proti COVIDu. Táto miliarda nám ostala v inom európskom programe, a ten s najväčšou pravdepodobnosťou nebudeme schopní stihnúť vyčerpať – a teda o ňu naozaj prídeme aj celkovo. Bez veľkej nadsázky možno zhrnúť: Babráctvo nás pripravuje o prácu a živobytie. Babráctvo nás oberá o možnosť návratu k normálnemu životu. Babráctvo dnes dokonca aj zabíja.

Vo veľkom však kríva celý princíp, kedy si za stavu, keď sa všetci musíme uskromniť, niekto vypýta celý zisk z tejto operácie, ktorý mu navyše zaplatia krízou postihnutí ľudia a tento kšeft mu dohodí štát, ktorý to navyše pokrytecky nazve “pomocou”.

Matovičov vypínač – black out – inak všade inde vo svete známy iba ako lockdown – uzamknutie, je jediná príčetná možnosť ako ukončiť tápanie s neznámym vírusom. Pýtať sa však nemáme len prečo áno, či nie, ale aj čo po ňom.