Uznanie Jeruzalema za hlavné mesta Izraela považuje Donald Trump za „nič iné ako uznanie reality“. Ako sa túto realitu podarilo vybudovať?
Izrael chcel z Jeruzalemu spraviť svoje hlavné mesto už po vyhlásení nezávislosti v roku 1948. USA štát síce uznali, no nie hlavné mesto, keďže jeho východnú časť kontrolovalo Jordánsko. Izrael získal kontrolu nad celým mestom po šesťdňovej vojne v roku 1967, čo administratíva USA, vrátane vtedajšieho prezidenta Lyndona Johnsona, odsúdila a vyhlásila, že nedôjde k žiadnemu nadobudnutiu územia na základe sily. Nasledujúce administratívy potvrdili, že konečný stav mesta bude stanovený až na základe mierových vyjednávaní.
Za účelom dosiahnutia spravodlivého a trvajúceho mieru v regióne bola Bezpečnostnou radou OSN schválená rezolúcia 242, na základe ktorej mal Izrael stiahnuť ozbrojené sily z okupovaných území a ukončiť svoje nároky na ne. Nikdy tak však neurobil a namiesto dodržania status quo rozširoval židovskú suverenitu až po Západný breh Jordánu a východný Jeruzalem.
Palestínska strana od Spojených štátov ako globálnej superveľmoci očakávala, že zabezpečí nezávislosť mierových procesov medzi oboma stranami. Táto viera sa však prakticky nepotvrdila. V časoch ich začatia v roku 1993 bolo na západnom brehu 200 000 izraelských osadníkov, dnes ich je 600 000. Prebiehajúce rozhovory umožnili Izraelu naďalej sa podieľať na koloniálnom rozmachu a zaberaní pôdy, a to aj prostredníctvom stavby múru, ktorý fakticky skonfiškoval 13% Západného brehu. K tomuto záveru dospel aj medzinárodný súd v Haagu, podľa ktorého nešlo o bezpečnostné opatrenie, ale prostriedok zaberania pôdy a súčasne porušenie medzinárodného práva.
Okrem toho Izrael od prijatia rezolúcie 242 zrušil bydlisko 14 000 palestínskym obyvateľom mesta. Ak by nedošlo k tejto politike, podľa prirodzeného prírastku 3% ročne by bola celková populácia ako pásma Gazy, tak západného brehu (vrátane Jeruzalemu) o 10% väčšia. Mnohí z tých, ktorým bolo kvôli zrušeniu bydliska izraelskou vládou zabránené vrátiť sa domov boli študenti, či mladí odborníci pracujúci v zahraničí. Prečíslovanie palestínskych obyvateľov a vytváranie židovskej majority sa stalo oficiálnou politikou štátu, aj vďaka ďalšiemu nezákonnému osídľovaniu, búraniu domov, či obmedzovaniu výstavby v meste.
Vo svetle týchto faktov môže Trumpovo uznanie Jeruzalemu za hlavné mesto židovského Izraela vyzerať ako púhe potvrdenie toho, čo bolo dlho zjavné – USA nie sú nezávislým pozorovateľom konfliktu. Prezident Trump však týmto aktom zároveň symbolicky uznal a pripustil pripojenie okupovaného územia inej krajiny silou, čo je považované za vojnový zločin.
Izrael sa na základe neho môže cítiť povzbudený k prevzatiu posvätných miest islamu v meste (ako sa o to pokúšal pri mešite al-Aksá, kde však narazil na nenásilnú občiansku neposlušnosť). Je ale tiež možné, že v snahe upokojenia spojencov v regióne prisľúbi dodržiavanie náboženských práv. Palestínčania sa však okrem nich dožadujú aj základného práva pohybu, práva mať rodinu, dôstojnosť, prácu, či vzdelanie. A to je v štáte, ktorý sa chce definovať ako židovský (čo je podobné tomu, akoby sa Spojené štáty definovali ako belošské) predsa len ťažké. Obyvateľstvo Izraela totiž tvorí aj 25% moslimských Palestínčanov a kresťanov, preto by mal ostať multietnický.
Taká napokon bola aj doterajšia politika USA, ktorá sa opierala o premisu, že Jeruzalem je príliš nestabilný na to, aby bol hlavným mestom prípadného Palestínskeho alebo Izraelského štátu. Podľa svetovej tlače Spojené štáty týmto krokom ďalej poškodzujú svoju reputáciu a ich postavenie v svetovej politike naďalej upadá. Palestínčania by sa preto v svojich snahách o zrovnoprávnenie, či v rámci jednotného Izraela alebo dvoch štátov, mohli obrátiť na štáty BRICS. Napokon už v 70-tych rokoch stálo palestínske vedenie v popredí aliancie Tretieho sveta medzi krajinami globálneho Juhu, ktoré by odporovalo koloniálnej expanzii.
Než k tomu dôjde, ostáva nám len spolu s Johnom Lennonom a Yoko Ono zaželať všetkým národom „Šťastné Vianoce, vojna skončila! Ak chcete…“
Článok vyšiel v denníku Pravda.
Foto zdroj: jewishbreakingnews.com
