Dnes Vám prinášame preklad článku z magazínu ROAR The Drone Assassination Assault on Democracy. Jeho autorkou je filozofka a kultúrna kritička Laurie Calhoun.
Veľkým paradoxom supermoderných technológií zabíjania na diaľku je to, že znamenajú morálny a právny návrat do stredoveku. Čo majú spoločné Reyaad Khan, Ruhul Amin, Samir Khan, Abdulrahman al-Awlaki, Junaid Hussain a Micah Xavier Johnson? Všetci títo mladí muži s tmavou pleťou boli zastrelení bez súdneho procesu prostredníctvom technológie zabíjania na diaľku – a to dokonca so schválením vlády ich vlastnej krajiny.
Britskí občania Reyaad Khan a Ruhul Amin sa vydali do Sýrie, aby sa pripojili k ISIS (tzv. Islamský štát v Iraku a Sýrii) v odvete za vojenskú intervenciu Západu na Blízkom východe. Obaja boli zabití Kráľovskými leteckými silami (RAF) v auguste 2015 za použitia smrtiacich dronov napriek tomu, že britský parlament odmietol Cameronovu požiadavku týkajúcu sa vojenskej intervencie v Sýrii. Paradoxne, v čase 800. výročia prijatia Magny Carty sa premiér Spojeného kráľovstva rozhodol nechať zabiť svojich krajanov bez akejkoľvek formálne vznesenej obžaloby. Nasledujúc precedens nastolený americkým prezidentom USA Barackom Obamom štyri roky predtým, Cameron svoje rozhodnutie ospravedlňoval konaním v záujme ochrany bezpečnosti krajiny. Obama schválil použitie drona v Jemene na zabitie amerického občana Anwara Al-Awlakiho, známeho oponenta amerického militarizmu a obhajcu džihádu.
Al-Awlaki bol označený za operačného veliteľa Al-Kájdy na Arabskom polostrove, ale americká vláda nikdy nepredložila nijaké dôkazy o jeho údajných zločinoch. Krátko po jedenástom septembri 2011 tento moslimský duchovný predniesol prejavy, v ktorých odsúdil osoby zodpovedné za teroristické útoky vykonané toho dňa a upozornil, že americká vláda by sa mala vyhnúť tomu, aby jej kroky boli vnímané ako vojna proti islamu. V období po udalostiach jedenásteho septembra bol Al-Awlaki sám obťažovaný zo strany FBI a následne viac než rok väznený v Jemene na pokyn americkej vlády. Napokon sa Al-Awlaki stal sympatizantom radikálneho krídla islamu, ktoré pôvodne odsudzoval.
Po prepustení z väzenia, kde bol zadržiavaný bez vznesenia obžaloby, bol Al-Awlaki 30. septembra 2011 spolu so Samirom Khanom, tiež americkým občanom, zodpovedným za džihádistickú propagandu, zabitý americkým dronom. O dva týždne potom bol Al-Awlakiho syn Abdulrahman, ktorý práve oslávil 16 rokov (čím sa dostal do „bojaschopného veku“), taktiež v Jemene zabitý americkým dronom. Bol zabitý zámerne? Alebo strela len náhodne zablúdila do vzdialenej dediny, kde so svojimi priateľmi pripravoval jedlo na večeru? Americká vláda odmietla tento prípad komentovať odvolávajúc sa štátne tajomstvo v záujme ochrany národnej bezpečnosti.
Návrat do stredoveku
Najviac kritiky týkajúcej sa zabíjania na diaľku v zahraničí sa sústredilo na množstvo civilných obetí. Najnižšie odhady vyplývajúce z americkej správy „Summary of Information Regarding U.S. Counterterrorism Strikes Outside Areas of Active Hostilities“ vydanej prvého júla 2016 hovoria o 64-116 zabitých civilistoch počas 473 útokov dronmi na neokupovaných územiach od januára 2009 do decembra 2015. Takto nepravdepodobne nízke odhady sa asi dali očakávať od administratívy, ktorá sa v roku 2011 chválila tým, že dronmi počas predchádzajúceho roka nebol v Afganistane zabitý ani jeden civilista – a to napriek masívnym protestom proti zabíjaniu dronmi a ťažkému ubližovaniu na zdraví ženám, deťom a nevinným mužom v danom roku. Rozdiel medzi číslami z vládnej správy a údajmi mimovládnych organizácii, ktoré sa pohybujú od stovák po tisíce zabitých, americká vláda vysvetľovala tým, že každý okrem nej bol oklamaný teroristickou propagandou. Iba operátori dronov vedia, kto sú skutoční teroristi, čo znamená, že mnoho z tých, o ktorých si miestni mysleli, že sú nevinní, boli v skutočnosti zodpovední za vážne zločiny.
Ak tento model „spravodlivosti“ znie zľahka povedome, je to tým, že v princípe popisuje situáciu v spoločnosti pred prijatím Magny Carty v r. 1215, dokedy boli súdny proces či koncepcie ľudských práv neznámymi pojmami. V antike a stredoveku mohli vladári označiť kohokoľvek za vinného a „spravodlivosti“ mohlo byť ihneď učinené zadosť. Transparentnosť, habeas corpus (nevyhnutnosť vznesenia obžaloby pred uväznením) a právo na spravodlivý a bezodkladný proces sú všetko atribúty moderného práva, o ktorých sa hovorí ako o základoch demokracie západného typu. Veľkým paradoxom supermoderných technológií zabíjania na diaľku je však to, že znamenajú morálny a právny návrat do stredoveku.
Kampaň zabíjania na diaľku bez súdneho procesu vedená americkou vládou pripomína situáciu v spoločnosti pred prijatím Magny Carty v r. 1215, dokedy boli súdny proces či koncepcie ľudských práv neznámymi pojmami.
V ranom štádiu „doby dronovej“ boli cieľmi útokov na diaľku len tí povstalci, ktorí boli dôvodne podozriví zo spáchania vážnych zločinov alebo predstavovali hrozbu pre pozemné vojsko. Po dvoch obdobiach v úrade však prezident Barack Obama presadil „znormalizovanie“ zabíjania ľudí označených ako nepriatelia štátu na základe spôsobu ich správania. V rámci toho, čo sa označuje ako „signature strikes“, sú muži v bojaschopnom veku zámerne prenasledovaní a zabíjaní pre také dôvody, ako je napr. pohyb so zbraňou v odľahlej oblasti či vozenie sa na nákladnom voze sediac v jeho zadnej časti „spôsobom, ako to robia povstalci“. Obdobne boli ako vojnoví nepriatelia identifikovaní zo vzduchu tí, ktorí sa špecificky obliekali, modlili sa niekoľkokrát denne, alebo čupeli pri močení.
Je náročné pochopiť, ako sa prezident Obama, Američan s tmavou pleťou, stal majstrom v tom, čo zodpovedá jasnej politike zameriavania na základe rasy (racial profilinig). Nielen, že sa rozhodol v týchto útokoch pokračovať, nechal ich dokonca rozšíriť na ďalšie územia vrátane Lýbie, Sýrie, Jemenu a Somálska, s ktorým Spojené štáty neboli oficiálne vo vojne v čase, keď Obama nastúpil do úradu. Čo sa stalo? Zdá sa, že dnes každý rozhnevaný oponent režimu v odľahlých regiónoch, kde sa podľa dohadov ukrývajú džihádisti, predstavuje tak vážnu hrozbu, ako Usáma bin Ládin. V skutočnosti však ide väčšinou o chudobných ľudí, z ktorých niektorí nemajú ani len pasy.
Demokracia pod útokom dronov
Od r. 2001 má americká vláda uzavreté dohody s monarchistickými režimami, ako napr. tým v Jemene, ktorými pomáha týmto krajinám udržať suverenitu dodávkami vojenského materiálu, a na oplátku je Spojeným štátom umožnené eliminovať dronmi vojenské ciele na území predmetných krajín. Mnoho z obyčajných ľudí odsúdených na smrť za výdatnej pomoci miestnej informačnej služby, je na základe toho, že otvorene odporujú centrálnej vláde, pravdepodobnejšie politickými odporcami miestneho režimu než medzinárodnými teroristami. Takýto spôsob medzivládnej spolupráce môže znamenať zastavenie demokratizácie krajín vedených diktátormi s prístupom k smrtiacim dronom.
Medzinárodné zabíjanie britských a amerických občanov dronmi ilustruje smrtiaci potenciál štátu, ktorý sa v dobe dronovej dramaticky rozšíril. Technológia zabíjania na diaľku umožnila eliminovať ciele bez riskovania životov vlastných vojakov – čo robí zabíjanie pre prezidenta či premiéra ešte ľahšie obhájiteľným. Smrtiace drony ponúkajú možnosť obrany národa bez obety akýchkoľvek vojakov a boli politikmi označené za nástroje „smart vojny“. V skutočnosti však riziko nemizne, len sa presúva na civilistov na zemi. Britská organizácia Reprieve zaoberajúca sa ľudskými právami zdokumentovala, že veľa z podozrivých bolo označených za oficiálne zabitých predtým, než ich skutočne zasiahla strela z bezpilotného lietadla. Kto boli teda ľudia omylom zabití namiesto nich?
Medzinárodné zabíjanie britských a amerických občanov dronmi ilustruje smrtiaci potenciál štátu, ktorý sa dramaticky rozšíril v Dobe dronovej.
Ľuďom zámerne popraveným smrtiacimi dronmi boli upreté všetky ľudské práva kodifikované v roku 1948 vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv – a to vrátane článku 11, klauzule o „nevine, pokým nie je preukázaný opak“. Ich susedia, z ktorých mnohí nie sú ani len podozriví z napojenia na teroristické bunky, sú tiež zasiahnutí, pretože sú terorizovaní hrozbou nepredvídateľnej smrti rozosievanej nevypočítateľnými zabijakmi, ktorí premenúvajú územia označené ako „nebojové oblasti“ na „aktívne bojiská“ predtým, než začnú páliť zo svojich zbraní. Ľudia žijúci na takýchto miestach nemajú šancu dozvedieť sa kedy, kde alebo na koho sa prirúti ďalšia raketa z oblohy. Niet divu, že forma posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD) ovplyvňuje nielen preživších a osoby ťažko zranené týmito útokmi, ale tiež tých, ktorí počuli o obetiach zabitých bez varovania z dôvodov, ktoré neboli nikdy objasnené.
Západ má tendenciu počítať vedľajšie škody cez počet obetí z radov civilistov a presné čísla obetí slúžia na rozptýlenie pozornosti od iných, v istom zmysle ešte horších, morálnych a politických dôsledkov útokov dronov. Strach panujúci v dedinských komunitách žijúcich pod krídlami bezpilotných prostriedkov vedie ľudí k vyhýbaniu sa väčším zhromaždeniam a nielen, že terorizuje a hnevá úplne nevinných ľudí – z ktorých sa niektorí neskôr v dôsledku toho radikalizujú – ale tiež podkopáva právo na zhromažďovanie sa a právo na slobodu prejavu, teda dva princípy, ktoré sú základné pre zdravý rozvoj spoločnosti a demokracie.
Slovník „dronológie“
Vedľajšie obete
V roku 2014 ľudskoprávna organizácia Reprieve odhalila, že v snahe o zabitie 41 podozrivých teroristov v Pakistane a Jemene zorganizovala americká armáda 128 útokov dronmi, ktoré zabili v súčte 1 147 ľudí a medzi obeťami boli aj tucty detí. V priemere to znamená 27 vedľajších obetí – civilistov na jeden cieľ.
Bojovník
Každý muž v bojaschopnom veku zabitý pri útokom dronmi je zaznamenaný ako „nepriateľ zabitý pri útoku“ v prípade, ak nie je posmrtne dokázaná jeho nevina, čo je často neuskutočniteľná úloha.
Zoznam cieľov
Vyvinutý pod taktovkou Obamovej administratívy a oficiálne známy ako „Disposition Matrix“. Tzv. zoznam cieľov obsahuje mená nepriateľov USA, o ktorých sa predpokladá, že predstavujú hrozbu pre bezpečnosť krajiny. Akonáhle sa cieľ objaví na zozname, ozbrojené sily majú 60 dní na vykonanie útoku a elimináciu cieľa.
Signature strike
Ciele sú vyberané na základe vzorcov správania a často likvidované bez toho, aby operátori dronov vôbec poznali ich totožnosť.
Byť zároveň políciou, sudcom, porotou aj katom
To, že štátne a vojenské autority pokračujú v popieraní rozsahu škôd, ktoré sú spôsobené ľuďom žijúcim v operatívnej oblasti smrtiacich dronov, len podčiarkuje, čo je najväčším problémom tohto štátom organizovaného vraždenia: vykonávatelia rozsudku sa chovajú ako polícia, súdny tribunál a kati v jednom, popri čom ešte aj spisujú oficiálny záznam toho, čo vykonali. Majú rozhodujúce a posledné slovo. „Jeden povedal to, druhý ono,“ ale ten, kto má zbraň, má vždy pravdu. Je možnosť rizika oprávnením takéhoto konania? Naprieč históriou si to ľudia pri moci mysleli, ale disidenti, ktorí sa postavili za pravdu a prehovorili v jej mene k moci, vedia veľmi dobre, že likvidácia tých, ktorí nepohodlne vyjadrovali nesúhlas, v žiadnom prípade nedokazuje, že sa mýlili.
Britský občan Junaid Hussain, ktorý nám poslúži ako príklad, zdanlivo pochopil závery vládnej správy Chilcot Report z roku 2016, ktorá ostro kritizuje úlohu, ktorú Británia zohrala pri invázii do Iraku v r. 2003. Hussain bol obvinený z hacknutia mejlu bývalého britského premiéra Tonyho Blaira. Po šiestich mesiacoch vo väzení odletel Hussain do Sýrie, aby sa pripojil k ISIS. Charakterizovaný istým špecialistom na obranu ako „otrava“, bol pravdepodobne bližšie k Samirovi Khanovi než k niekomu ako je Mohammed Emwazi („Džihádista John“). Nanešťastie sa však 21 ročný hacker, ktorého rozhorčenie týkajúce sa invázie z roku 2003 bolo oprávnené, rozhodol spolupracovať s ISIS a obhajovať používanie násilia ako odpovede na násilie. Bol zabitý americkým dronom po tom, čo ho vystopovala britská informačná služba.
Berúc do úvahy to, že hlavným prostriedkom riešenia konfliktov, ktorý využívajú vplyvné vlády disponujúce všetkými nástrojmi diplomatických pák, sa stalo vraždenie, by nás nemalo prekvapovať, že isté skupiny a jednotlivci bez inštitucionálnej moci sa rozhodnú taktiež chopiť zbraní. Junaid Hussain mal v čase invázie do Iraku deväť rokov. Nenesú západné vlády zodpovednosť za to, že mladým ľuďom vštepujú myšlienku, že najlepším prostriedkom riešenie konfliktov je zabíjanie?
Američan Micah Xavier Johnson, ktorý údajne sympatizoval s hnutím Black Lives Matter, bol medzi aktivistami zabitými siedmeho júla 2016 v Dallase, štát Texas. Rozhnevaný smrťou mnohých Afroameričanov spôsobenou políciou v amerických mestách zmätene zareagoval streľbou, ktorou zabil piatich dallaských policajtov. Šerif sa následne rozhodol vyslať robota naloženého výbušninami, ktorý mal vyhodiť do vzduchu Johnsona, akoby bol budovou odsúdenou na demoláciu – čo bolo možno najohavnejšie znesvätenie ľudského tela, ktoré bolo kedy vykonané štátnou mocou v Spojených štátoch.
Zatknutie Johnsona bolo podľa vykonávateľov rozkazu nemožné, čím sa snažili ospravedlniť použitie robota-zabijaka. Zdá sa, že nikto nezvážil možnosť použitia uspávacích prostriedkov na eliminovanie podozrivého v záujme možnosti postaviť ho pred súdny tribunál. Bol vrah, vojenský veterán, v amoku kvôli užitiu psychotropných látok alebo to bol dôsledok PTSD? Prípadne oboje? Záležitosť bola každopádne uzavretá popravou pod taktovkou štátu.
Zabíjanie dronmi ako kladivo na odpor
Spojené štáty boli od samého zrodu ústavnou republikou nominálne ukotvenou v demokratických princípoch. Dôsledkom toho je, že spokojní občania berú niektoré zo svojich najzákladnejších práv ako samozrejmosť, medzi inými napr. právo na spravodlivý súdny proces a právoplatné odsúdenie z vážneho zločinu pred vykonaním trestu smrti. Zabijaci na diaľku si však neuvedomujú, že práva, ktorými sa ich krajina hrdí, sú popreté zakaždým, keď prenasledujú a vraždia nevinných ľudí. Veľmi zriedka rešpektovaným právom, ktoré je o to hojnejšie porušované, je právo na vyjadrenie nesúhlasu s politikou vlastnej vlády.
Micah Johnson, podobne ako britskí a americkí muži, ktorí sa rozhodli podporiť džihád predtým, než boli na diaľku zavraždení, protestoval proti štátom organizovanému zabíjaniu vlastným, no nesprávnym spôsobom. Riadil sa tak príkladom svojej vlastnej vlády s tým, že ho dotiahol do ešte obludnejších rozmerov. Pretože boli všetci títo muži fyzicky zlikvidovaní namiesto toho, aby im bolo umožnené postaviť sa pred súd, základ ich odporu sa stal navždy strateným – presne tak, ako sa to stalo v prípade Usámu bin Ládina, ktorý bol zabitý špeciálnymi jednotkami americkej armády v pakistanskom Abbottabade namiesto toho, aby bol zatknutý a uväznený do času vykonania súdneho procesu.
Všetci títo rebeli si zvolili nesprávny spôsob protestu proti zabíjaniu štátom, ktoré ich napokon navždy umlčalo, potvrdzujúc tak vládne zlyhanie. Propagandistické titulky ako „neznášajú nás pre našu slobodu“ sú pre ľudí omnoho viac akceptovateľné než to, že ich dane sú používané na ničenie rodín a terorizovanie celých komunít prostredníctvom zlovestnej hrozby smrti prichádzajúcej z neba. Medzi zdrojmi Bin Ládinovho hnevu polo pol milióna detí v Iraku, ktoré zahynuli v dôsledku zničujúcich sankcií uvalených po bombardovaní vodohospodárskych objektov počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991. Najmladší obhajcovia džihádu explicitne pomenovali nálety dronov ako dôvod, prečo sa rozhodli zapojiť sa do boja.
Veľmi zriedka rešpektovaným právom, ktoré je o to hojnejšie porušované, je právo na vyjadrenie nesúhlasu s politikou vlastnej vlády.
Nedávna výzva šéfa CIA Johna Brennana k odstráneniu všetkých záznamov vystúpení Anwara al-Awlakiho z internetu – z ktorých niektoré boli kritické voči intervencii Západu, ale neobhajovali džihád – evokuje opustenie základných princípov spravodlivosti (transparentnosť a spravodlivý proces) spôsobené uvedením smrtiacich dronov do prevádzky. To môže podkopávať zjavne stabilné demokracie umlčiavaním disentu.
Oznam Pentagonu vydaný v roku 2011 tvrdiaci, že na kyberútoky sa bude odpovedať vojenskými prostriedkami, signalizoval rozšírenie kritérii na označenie za potenciálne ciele aj na nenásilných odporcov režimu, ktorí sa len snažia odkrývať vojnové zločiny bez toho, aby sa zastávali džihádu. Bývalá ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová sa údajne informovala, či by Julian Assange, zakladateľ Wikileaks, nemohol byť zneškodnený dronom. Hrozba vojenských odpovedí na zjavne nenásilný odpor môže byť takto napokon namierená i voči jej kritikom – s takou efektivitou, s akou boli vykonávané tresty pre whistleblowerov v Spojených štátoch.
S prebiehajúcim rozvojom priemyslu bezpilotných prostriedkov sa schopnosť zabíjať na diaľku rozširuje naprieč celým svetom – rovnako v demokratických i nedemokratických krajinách. Odkazujúc na USA, Veľkú Britániu a Izrael ako vzory, akýkoľvek despota dnes môže likvidovať politickú opozíciu v mene boja proti terorizmu. Neexistuje spôsob, ako overiť rozsah popráv vykonaných dronmi v krajinách ako je Nigéria či Pakistan, kde lietajúce bezpilotné prostriedky už boli využité na likvidáciu občanov v ich vlastnej krajine. Tí, ktorí sú pri moci, prirodzene tvrdia, že nepriatelia štátu si zaslúžia umrieť, ale vynechanie súdneho procesu pred zastrelením ľudí, ktorí iba prejavujú svoj nesúhlas, je modus operandi tyranských, nedemokratických režimov.
Štatistika úmrtí spôsobených dronmi
Všetky dáta sú poskytnuté Úradom pre investigatívnu žurnalistiku (The Bureau of Investigative Journalism) dňa 28. novembra 2016.
28. septembra The Guardian zverejnil príbeh o nálete dronov na pozície Islamského štátu v Afganistane, ktorý podľa miestneho veliteľa polície „spôsobil smrť pätnástich militantov a troch civilistov”. O deň neskôr sa však príbeh zmenil. Obete už neboli považované za militantov patriacich k ISIS, ale za civilistov, ktorí prišli navštíviť miestneho duchovného navrátivšieho z púte do Mekky. Bol teda zavraždený viac než tucet nevinných ľudí. Toto je len jeden príklad za tisíce zabitých – spomedzi ktorých boli stovky civilistov – ktorí boli zlikvidovaní bez súdneho procesu v dôsledku americkej kampane zabíjania dronmi.
Pakistan
Útoky americkými dronmi od r. 2004
- Celkový počet útokov: 424
- Celkový počet zabitých: 2 499 – 4 001
- Počet zabitých civilistov: 424 – 966
- Počet zabitých detí: 172 – 207
- Zranení: 1 161 – 1744
Jemen
Útoky americkými dronmi od r. 2002
- Celkový počet útokov: 157
- Celkový počet zabitých: 581 – 848
- Počet zabitých civilistov: 65 – 101
- Počet zabitých detí: 8 – 9
- Zranení: 100 – 235
Somálsko
Útoky americkými dronmi od r. 2007
- Celkový počet útokov: 36
- Celkový počet zabitých: 242 – 318
- Počet zabitých civilistov: 3 – 10
- Počet zabitých detí: 0 – 2
- Zranení: 5 – 24
Afganistan
Útoky americkými dronmi od r. 2015
- Celkový počet útokov: 851
- Celkový počet zabitých: 2 319 – 3 042
- Počet zabitých civilistov: 124 – 181
- Počet zabitých detí: 6 – 23
- Zranení: 292 – 344
Vraždenie dronmi ako politika inými prostriedkami
Mali by sme očakávať ďalší rozvoj zabíjania na diaľku ako doma, tak i v zahraničí, nakoľko politici si začínajú uvedomovať, že odporcovia nemusia byť násilní, aby ohrozili privilegovaný status quo štátnych elít. Keď sa drony začínajú využívať v domácom kontexte na elimináciu „nepríjemných“ hackerov podobných Junaidovi Hussainovi, potom táto technológia nielenže bráni iným krajinám v progrese k demokracii, ale tiež degraduje tie už existujúce, nakoľko popiera právo disidentov na odpor tým, že im ho nedovoľuje prejaviť. Vražda dronom nie je iba taktickým prostriedkom používaným na boj s terorizmom. Stala sa „politikou inými prostriedkami“, likvidujúc tak nielen ľudí prejavujúcich nesúhlas, ale aj možnosť na zmenu.
Západné vlády zlyhali nielen v tom, že obrali týchto mladých ľudí o všetky práva, ale tiež v tom, že ich naučili odpovedať na vraždu ďalším vraždením. A potom sa ich rozhodli ešte aj zabiť – za nasledovanie ich vlastného príkladu.
Morálne rozhorčenie vedie častejšie k aktivizmu a verbálnemu prejavu odporu, než k vražde. Nevieme, či by Abdulrahman al-Awlaki pozdvihol zbraň v mene pomsty za smrť svojho otca. Ak bol skutočne zabitý zámerne, potom sa tak stalo v dôsledku rasistického predpokladu, že sa z neho stane radikálny islamistický terorista a bude prahnúť po násilnej pomste za mimosúdnu popravu svojho otca americkou vládou. Namiesto toho však mohol vstúpiť do histórie volaním po zastavení šialeného zabíjania na oboch stranách konfliktu. Nihilistické využívanie dronov na elimináciu podozrivých s tmavou pleťou, ktorí by sa niekedy v budúcnosti mohli rozhodnúť zasvätiť svoj život džihádu v dôsledku nespravodlivého zabíjania, znamená znepokojujúcu devalváciu ľudského života.
Likvidácia mladých ľudí, ktorí nasledujú príklad politických lídrov v obhajovaní násilia ako spôsobu riešenia konfliktov, bude pokračovaním odstraňovania kúskov z toho najlepšieho a najnádejnejšieho z moslimských a černošských komunít. Západné vlády zlyhali nielen v tom, že obrali týchto mladých ľudí o všetky práva, ale tiež v tom, že ich naučili odpovedať na vraždu ďalším vraždením. A potom sa ich rozhodli ešte aj zabiť – za nasledovanie ich vlastného príkladu.
Laurie Calhoun je filozofka a kultúrna kritička, je autorkou kníh We Kill Because We Can: From Soldiering to Assasination in the Drone Age (Zed Books), War and Delusion: A Critical Examination (Palgrave Macmillan) a Philospohy Unmasked: A Skeptic’s Critique (University Press of Kansas). Momentálne pracuje na rukopise novej knihy nazvanej Laminated Souls.
Preklad: Martin Makara
Foto: Futuristický obraz vojaka. Autor: serpeblu.
