Držiteľ Nobelovej ceny, ekonóm Joseph Stiglitz je „veľmi znepokojený“, umelá inteligencie by mohla výrazne zvýšiť nerovnosť

Ekonóm Joseph Stiglitz povedal tento týždeň, že je veľmi znepokojený možným vplyvom neregulovanej umelej inteligencie na zvýšenie globálnej nerovnosti, ktorá prudko vzrástla počas pandémie koronavírusu, keď miliardári zvyšovali svoje bohatstvo, zatiaľ čo desiatky miliónov ľudí upadli do chudoby.

„Veľmi sa obávam,“ povedal Stiglitz, ktorý v roku 2001 získal Nobelovu  cenu za ekonómiu, v rozhovore pre Scientific American. „V istom zmysle roboty nahradili rutinnú fyzickú prácu. A teraz umelá inteligencia nahradzuje rutinnú kancelársku prácu – alebo ju nenahrádza, ale znižuje dopyt po nej. Takže práce, ktoré boli rutinné kancelárske,  budú ohrozené.“

„A je ich dosť na to, aby to malo makroekonomický vplyv na úroveň nerovnosti,“ dodal Stiglitz. „To by mohlo zosilniť pocit sklamania: tam, kde nastala deindustrializácia, zaznamenali sme nárast úmrtí z dôvodu zúfalstva. Boli sústredené v konkrétnych oblastiach, ale táto rutinná práca je všade.“

Nedávna správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uviedla, že umelá inteligencia „pravdepodobne výrazne ovplyvní pracovné miesta“, pretože spoločnosti naďalej prijímajú rýchlo sa rozvíjajúcu technológiu.

„Keď zohľadníme všetky automatizačné technológie vrátane umelej inteligencie, 27% pracovných miest je v oblastiach s vysokým rizikom automatizácie,“ odhadla OECD.

Stiglitz priznal, že „za správnych politík“ by umelá inteligencie mohla viesť k „vyššej produktivite a menšej nerovnosti a všetci by boli na tom lepšie.“

„Ale mohli by sme povedať, že smer, ktorým sa uberá naša politika, nekráča týmto smerom,“ povedal Stiglitz. „Takže na jednej strane verím, že ak by sme robili správne veci, umelá inteligencia by bola skvelá. Ale otázka znie: Budeme v oblasti politiky robiť správne veci? A myslím si, že to je oveľa problematickejšie.“

Stiglitz rozhodne nie je jediným ekonómom, ktorý sa obáva rušivých a potenciálne škodlivých účinkov umelej inteligencie na pracovníkov po celom svete, najmä ak vlády nebudú reagovať na narastajúce výzvy na prísne regulácie tejto technológie.

Yingying Lu, výskumná pracovníčka v Centre pre aplikovanú makroekonomickú analýzu Crawford School of Public Policy, napísala skôr tento rok, že „hoci ekonómovia majú rozdielne názory na vplyv umelej inteligencie, medzi ekonomickými štúdiami panuje všeobecná zhoda v tom, že UI zvýši nerovnosť.“

„Jedným z možných príkladov toho môže byť ďalšie zvýhodnenie kapitálu oproti práci, pričom sa oslabia pracovné inštitúcie,“ dodala.

Stiglitz podobne varoval, že UI sa vyvíja v kontexte systému, v ktorom „pracovníci nemajú veľa vyjednávacej moci.“

„V takomto svete by UI mohla byť spojencom zamestnávateľa a ešte viac oslabiť vyjednávaciu moc pracovníkov, čo by mohlo ešte viac zvýšiť nerovnosť,“ povedal Stiglitz. „Existuje úloha pre vládu pokúsiť sa smerovať inovácie takým spôsobom, aby boli viac zamerané na zvyšovanie produktivity a tvorbu pracovných miest, nie na ich zničenie.“