Tínedžeri a dvadsiatnici tvoria veľkú skupinu divákov streamovacích služieb. Nie je preto prekvapením, že témy, ktoré sú mladým ľuďom blízke, sú častým predmetom filmového či seriálového spracovania. V nedávnom období si výraznú pozornosť získali seriály zo stredoškolského prostredia ako 13 dôvodov prečo (13 Reasons Why) alebo Sex Education, ku ktorým sa toto leto pridala aj osemdielna séria Eufória (Euphoria). Vzbudzuje tiesnivý pocit a otázku, prečo je zobrazený svet mladých ľudí tak depresívny.
O Eufórii sa píše ako o seriáli, ktorý sa zaoberá stredoškolákmi a ich vzťahom k drogám, sexu, identite, traumám, sociálnym médiám, identite, láske a priateľstvu. Ide o tradičný balíček tém, ktoré sa v angloamerickej audiovizuálnej produkcii spájajú so stredo- a vysokoškolákmi. Okruh problémov a typy postáv sú natoľko ustálené, že by sa nad filmom/seriálom o stredoškolákoch dalo uvažovať ako nad žánrovým dielom. Tie sa oproti umeleckej tvorbe považujú za druhoradé, jednako však majú svoje stabilné, spravidla lojálne publikum nadšencov. V niektorých prípadoch seriály o stredoškolákoch už skutočne do schematizmu a lacného naťahovania skĺzavajú, či sa rovno prepadávajú (aktuálna, tretia séria 13 dôvodov prečo), ale stále sú aj také, ktoré sa usilujú vyhýbať sa klišé a divácke očakávania pozitívne sklamávať.
Eufória patrí do druhej kategórie aj navzdory tomu, že uchopenie života stredoškolákov tu nie je radikálne nové v tom, že by sme sa na obrazovke stretli s partiou krúžku šikovných rúk, ktorá piatkové večery trávi pri limonáde. Úspech poistený relatívne konvenčným výberom postáv však umožnil tvorcom vymaniť sa zo stereotypných vzťahov medzi protagonistami. V ohlasoch na seriál sa oceňuje aj hĺbka, prenikanie do prežívania postáv a ich pozadia, ktorými sa Eufória podľa recenzentov odlišuje od iných seriálov z rovnakého tematického súdka, ale to platí azda len pre hlavnú postavu Rue. Jej vnútorný svet je divákom otvorený najširšie – aj preto, že je rozprávačkou príbehu – a empatické zžitie sa s postavou posilňuje aj vyzdvihovaný herecký výkon Zednaye, ktorá Rue stvárnila.
Rue má sedemnásť rokov a v úvode seriálu sa s ňou zoznamujeme bezprostredne po tom, ako sa vrátila z protidrogového liečenia. Tam sa dostala po predávkovaní sa. Doma je rada, ale návrat do známeho prostredia pre ňu neznamená nijaké pokánie – drog sa nehodlá vzdať ani napriek prísnemu dohľadu svojej matky a traumy, ktorú spôsobila svojej mladšej sestre. Popri zháňaní povzbudiva a moču, ktorým by mohla oklamať matkine chemické testy na drogy, tak Rue sledujeme aj pri interakciách s ostatnými postavami, ktoré sa do príbehu pripletú alebo doň pevne včlenia. Takou je napr. Jules, priateľka Rue, ktorá si v detstve prešla pobytom na psychiatrii a v prahnutí po emočnom naplnení a čomsi nevšednom sa neváha vystavovať rizikovým situáciám – rande dohodnutým s neznámym človekom cez aplikáciu, zasielaním nahých fotiek cez internet alebo konfrontácii svojho jednorazového milenca pred jeho rodinou.
Dvojicu protagonistiek dopĺňa hrsť ďalších postáv, spomedzi ktorých nápadne vytŕča Kat, dievča s nadváhou, ktoré svoje zdanlivé znevýhodnenie premieňa na svoju prednosť. Za peniaze sa venuje fetišistickým erotickým videočetom, ktoré v nej povzbudzujú sebavedomie. Či je reč o nej, o transrodovej Jules alebo nevýraznom Ethanovi, na rozdiel od podobných seriálov tu tieto postavy nie sú terčom šikany. To je zásadná a osviežujúca aktualizácia. Niet tu elitnej úderky, ktorá by sa od svojho okolia dištancovala, zato nechýba moc vydierať ostatných, ktorou prostredníctvom intríg disponuje Nate, nanešťastie výrazne jednofarebná a plochá postava, chlapec s komplexami odvodenými z poznania tajomstva svojho otca.
Hoci sa každej z ústredných postáv venuje úvod jednej časti, retrospektívny pohľad na okolnosti, ktoré toho-ktorého človeka formovali je príliš skratkovitý a zjednodušujúci. S výnimkou Rue tak ostáva vývoj postáv plochý a ich konanie ostáva často nepochopiteľné, pretože k nemu chýba hlbšia psychologická motivácia. Síce zo strany autorov možno pozorovať úsilie o naznačenie istej sociálnej podmienenosti osobnosti, ale to nestačí. Ak sa nám napríklad v prípade Feza, drogového dílera, v jeho domácnosti dostane veľavravného záberu na chorú starú mamu ležiacu na posteli, pochopíme, že díluje kvôli rozbitej rodine (rodičov nevidíme, o starú mamu sa stará sám s bratom) a aby mal peniaze na lieky, ale už nedostaneme odpoveď, prečo peniaze zháňa takýmto spôsobom. Nemá na výber? Zlyhali ostatné cesty? Ako je možné, že na to, aby starú mamu udržal pri živote, si musí zarábať predajom drog?
Predposledná časť seriálu vzbudzuje až fyzické nepohodlie. Eufória veľmi presvedčivo sprostredkúva trýznivé, nepríjemné fyzické i psychické pocity vyplývajúce z alkoholu, drog, vydierania, neistoty ohľadom budúcnosti a ďalších tlakov pôsobiacich zo strany najmä rovesníkov, menej dospelých. Postavy sa mocujú s pominuteľnosťou obdobia, v ktorom sa nachádzajú, a snažia sa z neho vyťažiť čo najviac predtým, než sa stanú plne dospelými. Úsilie oddialiť povinnosti späté s plným prevzatím zodpovednosti za svoj život ústi do sebadeštruktívneho správania. Únik z ubíjajúceho života ešte predtým, než nastane, je symptomatický pre obdobie, keď sú medzigeneračné vyhliadky lepšieho života minulosťou a raná mladosť je oslavovaná ako obdobie, po ktorom ostáva už len málo toho, na čo sa tešiť.
Nedostatkom Eufórie je nedotiahnutosť dejových liniek, ako aj prílišná otvorenosť, ktorou prvá séria končí. Ohlásené je, samozrejme, už aj pokračovanie, ktoré si spôsob, akým sa posledná epizóda uzavrela, vyžaduje. Potenciál na rozvoj je veľký a organický – na rozdiel už od spomínaného seriálu 13 dôvodov prečo, ktorý sa z komerčných dôvodov rozťahuje v nepriamej úmere k hodnote natočeného. Záver prvej série Eufórie je bizarný a v snahe o akúsi artistnosť úplne neprirodzený, čomu sa dalo vyhnúť. Seriál ponúka atraktívny vizuál, výborné herecké výkony aj nápaditú inováciu niektorých ustálených prvkov „stredoškolského žánru“, ale trpí skratkovitosťou, ktorá je o to horšia, že obzretie sa za vývinom postáv pôsobí nanútene a v takejto ťažkopádnej podobe teda aj zbytočne. Kto vyhľadáva seriály s prenikavou atmosférou a atraktívnymi témami, si však príde na svoje. Na porozumenie pocitom mladých ľudí a konaniu, ktoré z nich vyplýva, je Eufória krátka, pretože sa nedokáže prebiť k hlbším príčinám zachytených javov a stavia najmä na emočnej presvedčivosti. Tá je dôležitá, ale krok ďalej je nevyhnutný. Uvidíme, či ho druhá séria prinesie alebo seriál ustrnie v nekonečnom variovaní tých istých tém až dokým z eufórie neostane nič len postdrogový splín a smutná spomienka na to, že dobre už bolo.
Fotografia: reprofoto Euphoria.
