Milé čitateľky a milí čitatelia, prinášame článok zo slovenského blogu o francúzskej politike a spoločnosti politique.FR o situácii vo francúzskom vzdelávacom systéme.
Sociálne nerovnosti v škole vytvára samotná škola…To je ukážka záverov dvadsiatich správ, ktorú 27. septembra publikoval Národný výbor pre hodnotenie školského systému (Cnesco). Celé spektrum výskumníkov – sociológov, ekonómov, pedagógov, psychológov, francúzskych a zahraničných odborníkov – počas dvoch rokov pracovalo na tom, aby preskúmali mýtus rovnakých príležitosti vo francúzskom vzdelávacom systéme a aby priniesli väčšiu transparentnosť do továrne na školskú nespravodlivosť.
Toto nie je zlyhanie a zodpovednosť súkromného vdelávania, na ktorú, najmä pokiaľ ide o Paríž, nedávno poukázal aj jeden z komentátorov Le Monde ekonóm Thomas Piketty. Nie je to chyba rodinných stratégii alebo hospodárskej krízy. Táto rozsiahla práca obviňuje tridsať rokov vzdelávacích politík, ktoré namiesto toho, aby nerovnosti zmenšovali, ich zhoršovali.
Niekoľko rokov vieme, že priemerný študent vo francúzskej škole bol v roku 2000 vystavený najväčšej nerovnosti spomedzi krajín OECD. Medzinárodny prieskum PISA, ktorého ďalšie hodnotenie očakávame v decembri, to Francúzom pripomína každé tri roky. Priepasť sa rozširuje tým, že výsledky znevýhodnených študentov sa zhoršujú a úroveň elitných študentov sa zas zlepšuje.
Otázna politika zón prioritného vzdelávania
To je francúzska jedinečnosť. Berúc do úvahy čas, väčšina krajín počínajúc Nemeckom, Švajčiarskom alebo USA, v ktorých sú tiež veľmi nerovné podmienky vo vzdelávacom systéeme, boli za posledných pätnásť rokov schopné viesť proaktívne politiky. Prijali šok z výsledkov PISA a vyvodili závery. No Francúzsko nie.
Syntéza Národného výboru pre hodnotenie školského systému podrobne opisuje dlhý reťazec procesov, ktoré podporujú nerovnosť. Tie sa nabaľujú a posilňujú v každej etape výučby – nerovné zaobchádzanie, nerovné výsledky, nerovné podmienky v poradenstve a pri získaní diplomu a rovnako nerovnosť pri vstupe na trh práce.
Rozdielnosti nie sú tak výrazné na prvom stupni základnej škole, vybuchnú až na druhom stupni, na tzv.collège. Napríklad, úroveň výučby francúzštiny žiakov z najviac znevýhodnených škôl je na konci základnej školy 35 % očakávaných zručností oproti 80 % zručností žiakov vzdelávaných v privilegovanom prostredí. Prvá skupina má na rovnakom stupni dvakrát menšiu šancu sa dostať na gymnázium.
Toľko k diagnóze. Ale Národný výbor išiel ďalej a skúmal aj zodpovednosti dané prioritnému vzdelávaniu. Po prvýkrát politika prioritného vzdelávania dostala úder. Bola vytvorená v roku 1981 na princípe pozitívnej diskriminácie – dať viac tým, ktorí majú menej. Prioritné vzdelávanie ale dnes vyprodukovalo negatívnu diskrimináciu – dáva málo tým, ktorí majú málo.
„Na začiatku bolo toto vzdelávanie považované za dočasné, rozšírili sa opatrenia, no finančné prostriedky sa znížili, čo malo silné stigmatizačné následky. Keď sa zariadenie dostane do prioritného vzdelávania, je tam odliv rodín, ktoré zapíšu svoje deti do inej základnej školy,“ zhrňuje Georges Felouzis, sociológ zo Ženevskej univerzity.
Závažné obvinenia
Tabu ale padá pri kvalite a čase venovanom vyučovaniu. Učitelia na druhom stupni základných škôl prioritného vzdelávania odhadujú, že 21 % zo svojho času venujú na vytvorenie a udržanie priaznivej klímy v triedach. V školách mimo zón prioritného vzdelávania je to 16 % a v súkromných školách 12 %. Rovnako menej času sa venuje samotnému vzdelávaniu. Učitelia sú tiež menej skúsení – 17 % z nich má na základných školách menej ako 30 rokov oproti 9 % z oblasti mimo prioritného vzdelávania..
V poslednom roku druhého stupňa základnej školy sú na týždeň programované 4 hodiny francúzštiny, ale v zónach prioritného vzdelávania sa z nich stáva 2,30 alebo 2,45 hodiny v školách mimo týchto zón a 3 hodiny v súkromných školách. Pri rozvrhu tiež zavážia problémy s disciplínou, absencie žiakov a učiteľov a vylúčenia žiakov.
Obžaloba je tvrdá aj čo sa týka kvality. „Žiaci pochádzajúci zo znevýhodného prostredia nemajú prístup k rovnakým vyučovacím metódam ako tí z privilegovaného prostredia,“ zdôrazňuje sociologička a prezidentka Cnesco Natália Monsová. „Napríklad v matematike sú úlohy menej ambiciózne, očakávania od žiakov nižšie a vyučovacie prostredie menej podporné.“ Rozdiel v zaobchádzaní je vo Francúzsku vyšší než kdekoľvek inde.
Neexistujúci sociálny mix
Organizácia, ktorej Monsová predsedá, vypracovala impozantnú časovú os. Od podpory žiakov zriadenej na nižšom stupni základných škôl v roku 1977, až po osobnú asistenciu, ktorá bola zavedená reformou základných škôl v roku 2016, cez individualizovanú pomoc v rokoch 1990 až 2000, až po pomoc v personálnej práci. Ich limitom je, že pracovali na okraji škôl, počas školských hodín bez toho, aby zmenili každodennú rutinu žiakov, či aby vniesli reálnu diferencovanú výučbu do tried.
O čo sa hrá od začiatku päťročného vládnutia, keď boj proti nerovnosti bol zapísaný v srdci zákona na obnovu škôl v roku 2013? Výbor uznal pokyny vlády podporujúce vzdelávanie detí mladšie ako tri roky, nové programy, hodiny venované práci v malých skupinách v nových školách, no mrzí ho neúspech z ich implementácie.
„V prvom rade každá politika ostane tak trochu neefektívna, ak sa najviac segregované školy nestanú predmetom proaktívnej politiky zameranej na sociálnu rôznorodosť,“ hovorí Cnesco. Ale politike vzdelávania za posledných tridsat rokov viditeľne chýbal boj za rôznorodosť. A zmenu prirodzene nenaštartujú experimenty, ktoré sa vláda na konci svojho päťročného obdobia na malej škále dvadsiatich dobrovoľníckych miest zaviazala urobiť.
Zdroj: politiquefrance.sk podľa lemonde.fr
Foto: Ilustračné foto. Zdroj: istockphoto.com
