V sobotu raketa Space X s ľudskou posádkou v rámci projektu Launch Amerika úspešne opustila Zem a v nedeľu sa spojila s medzinárodnou vesmírnou stanicou ISS. Živé prenosy a ich streamovanie, nadšené komentáre, množstvo článkov a diskusií – akoby sa zápal pre lety do vesmíru, od ostro sledovaných prvých letov pred viac ako polstoročím, vôbec nezmenil. Let sa medzi fanúšikmi, ale aj odborníkmi považuje za prelomový a má odštartovať novú zlatú éru v dobývaní vesmíru.
Prelomový by mal byť aj vďaka súkromnej spoločnosti, ktorá tento let vlastnými silami zabezpečila zbrusu novou raketou a cenou za kilogram nákladu, ktorá je oproti predchádzajúcim letom niekoľkonásobne nižšia. Lety budú dostupnejšie, a tak môže nastúpiť rozsiahlejší výskum, a to aj pre súkromné firmy. Očakávaný je aj masový vesmírny turizmus. Pre USA je to historický krok. Je to prvá domáca misia od roku 2011, keď naposledy odleteli do vesmíru vlastnými silami. Do tej doby boli závislí od ruských Sojuzov.
A to je len začiatok. V očiach technických lídrov sa preteky o vesmír povedú cez Mesiac, z ktorého sa budú získavať suroviny. Následne môžu kozmické misie pokračovať na Mars. USA už chystajú misiu Artemis s plánom pristáť na Mesiaci v roku 2024. Vývoj pristávacieho modulu zabezpečí spojenie síl spoločnosti Elona Muska a Jeffa Bezosa. Nosnú raketu vyvíja spoločnosť Lockheed Martin (mimochodom spoločnosť, ktorá Slovensku dodá stíhačky F16 za 1,6 miliardy eur.)
Čína nezostáva bokom, naopak už teraz slávi úspechy, keď minulý rok pristál prieskumný modul tzv. Lenivý králik 2 na odvrátenej strane Mesiaca. No a čínski astronauti (nazývaní taikonauti) by sa mohli zvítať s Mesiacom v roku 2030.
Ruský vesmírny program počíta s výstavbou nového kozmodrómu Vostočnyj, ktorého otvorenie je plánované na rok 2028, pre štarty nových superťažkých nosných rakiet, či štarty misií na Mesiac.
India taktiež vyvíja svoje nosné rakety a má vlastnú misiu Čandraján 2. Tá v septembri minulého roku vyslala lunárne vozidlo na Mesiac, tesne pred pristátím ale stratila so sondou spojenie.
Pochopenie vzniku vesmíru, hľadanie mimozemskej civilizácie, ťažba vzácnych kovov, ale aj výskum rakoviny, či biologický výskum v drsných podmienkach vesmíru. Podľa Muska aj sťahovanie ľudí na iné planéty v prípade katastrofy na Zemi. Je ťažké hodnotiť reálny prínos drahých vesmírnych programov pre ľudstvo.
Bádanie a hľadanie odpovedí je nám prirodzené
Lenže, nezodpovedá súčasný výskum už len nekritickej predstave pocitu technologického pokroku a s ním spojeného blaha? Nie je namieste byť opatrnejší v čase, keď ľudstvo má už veľkú skúsenosť s technológiami, ktoré priniesli aj šieste masové vymieranie druhov, akcelerovali klimatickú zmenu a menia naše životy rýchlejšie, ako sme sa schopní na ne prispôsobiť? Nie je hlavným motívom vesmírnych letov iba súboj o technologickú prevahu a vesmírny výskum len podporuje začínajúcu sa novú studenú vojnu medzi Západom a Východom, kde východ miesto ZSSR reprezentuje Čína? Teda ako sa vyjadril v sobotu Donald Trump: „Nemôžete byť na Zemi číslo jeden, ak ste vo vesmíre číslo dva.“
V súvislosti s letmi na Mesiac sa vyjadril nedávno aj riaditeľ NASA Jim Bridenstine: „Je dôležité, že naša agentúra teraz vyvíja takúto činnosť, pretože krajina i celý svet je otrasený pandémiou koronavírusu. Chceme dať ľuďom nádej, niečo, k čomu budú môcť vzhliadať, o čom budú môcť snívať, niečo, čo inšpiruje nielen Spojené štáty, ale i celý svet.“ Pri počúvaní takýchto vyjadrení je ťažké ubrániť sa pocitu paradigmy nekritického rozvoja technológií, ktoré majú vytvárať spokojnú a šťastnú spoločnosť.
Vývoj nezastavíš, hovorí sa. Úspešný štart rakety Space X v sobotu sa v USA deje na pozadí tragickej smrti Afroameričana Georga Floyda, spôsobenej policajnou brutalitou, a následných nepokojov a masových protestov, ale aj tragických úmrtí (už vyše 102 000) na vírus Covid-19. Kontrast nekritického rozvoja technológií s podporou najbohatších „vizionárov“ ako Elon Musk na jednej strane a dookola sa opakujúcich spoločenských problémov a ľudského utrpenia na strane druhej je viac ako symbolický.
Titulná fotka štartu raketoplánu Space X od SpaceX-Imagery z Pixabay
