Po dvadsiatich rokoch vyjednávaní sa konečne podarilo dosiahnuť dohodu o voľnom obchode so štyrmi krajinami Južnej Ameriky, ktorá by mala byť najväčšou obchodnou dohodou, akú kedy EÚ uzatvorila. Ak by sa to podarilo, pravdepodobne by šlo nielen o smrteľnú ranu Amazónii, ale aj o signál, že EÚ je ochotná výmenou za lacné mäso a sóju nielen riskovať zdravie svojich obyvateľov, ale aj uznať brazílsku krajne pravicovú militaristickú vládu a zapredať vlastných malých poľnohospodárov a ohroziť dôstojnosť životov miliónov ľudí na oboch stranách Atlantiku. Dvojdielnu reportáž z bruselskej konferencie venovanej dohode medzi EÚ a Mercosurom pre čitateľov Poľa pripravil Martin Makara.
Prvú časť reportáže nájdete tu.
Výpadok colných a daňových príjmov
Európska komisia vidí primárne výhody obchodnej dohody s Mercosurom v odstránení colných a daňových prekážok, ktoré komplikujú prístup európskych exportérov na juhoamerický trh. Z toho síce európski producenti môžu skutočne profitovať, avšak pre krajiny Mercosuru to bude znamenať výrazný prepad v príjmoch do štátnej kasy. Logicky sa to prejaví v znížení verejných výdavkov, čo najviac ukráti – ako inak – tých, ktorí sú na pomoc štátu odkázaní najviac. Krajiny tak prídu o prostriedky, ktoré potrebujú na pomoc chudobným[1] a rozvoj vzdelávacej, dopravnej či zdravotníckej infraštruktúry. Výpadok príjmov zo štátnej kasy môže viesť k privatizácii verejných služieb: buďto pre zaplátanie rozpočtovej diery alebo pre neschopnosť štátu tieto služby financovať. Po tom, čo bývalý argentínsky prezident Macri signifikantne znížil exportné clá na sóju, dlh krajiny sa viac než zdvojnásobil. Argentínska ekonomika sa zatriasla v základoch, kým plody tohto opatrenia zožali veľkí majitelia poľnohospodárskej pôdy a agropodnikatelia. Štátne kasy krajín Mercosuru navyše ukráti aj liberalizácia finančných služieb (tiež zahrnutá v dohode), ktorá podľa predpokladov povedie k väčším daňovým únikom a praniu špinavých peňazí.
Nezamestnanosť a porušovanie pracovného práva
Mariah R. Silvová z Brazílskej koalície černochov za ľudské práva upozornila, že v Bolsonarovej Brazílii dochádza k systematickému porušovaniu pracovného práva, rozširuje sa tam trieda prekariátu a prístup žien a ľudí tmavej pleti na trh práce (a spravodlivým podmienkam v ňom) má ďaleko od ideálu. Ľudia tmavej farby pleti pritom tvoria až 52 % populácie Brazílie, v národnom parlamente však majú len 20 % zastúpenie; naopak, nadpriemerne sú zastúpení medzi najchudobnejšími obyvateľmi krajiny (až 70 %).
V priemysle Mercosuru sa v dôsledku dohody očakáva nárast nezamestnanosti – špeciálne v sektoroch automobilovej, kovospracujúcej, chemickej a textilnej výroby. Predpokladá sa pokles vzájomného obchodu medzi krajinami Mercosuru – po odstránení ciel možno predvídať, že napr. Brazília bude nakupovať viac európskych áut než argentínskych, čo paradoxne môže viesť k poklesu exportu niektorých krajín a segmentov namiesto jeho očakávaného navýšenia. Rozvoj menej rozvinutých krajín sa môže zaseknúť práve pre neschopnosť konkurovať tovarom a službám importovaným z EÚ. Malí podnikatelia v krajinách Mercosuru si uvedomujú hrozbu konkurencie z Európy, preto sa naprieč svetadielom organizujú, aby dohodu zastavili alebo aspoň zmiernili jej negatívne dopady na zamestnanosť. Andrés Larisgoitia z Konfederácie odborových zväzov Mercosuru potvrdil, že hrozba zatvárania fabrík a skoku v nezamestnanosti je reálna. Má za to, že iný model obchodných dohôd je možný – mali by vychádzať aj smerovať k inkluzívnemu autonómnemu rozvoju, podľa Larisgoitiu tomu však bránia intervencie Spojených štátov, ktoré prostredníctvom vplyvu na médiá, silové zložky, justičný systém a vlády systematicky podkopávajú úsilie progresívnych síl Latinskej Ameriky. Reprezentanti odborových zväzov z oboch strán Atlantiku – A. Larisgoitia z Argentíny aj G. Barbieri z Talianska – sa zhodli, že odbory oboch strán sa musia spájať, aby vydobyli odmietnutie dohody a jej nové prerokovanie. Udržateľný rozvoj by sa v novej dohode mal stať prioritou aj prostredníctvom posilnenia inštitúcie kolektívneho vyjednávania.
Ďalším aspektom zhoršovania pracovných podmienok v krajinách Mercosuru je už teraz dynamická migrácia, ktorej intenzita môže narastať. Ako zaznelo v diskusii, z obchodnej dohody nebudú pracujúci nijak profitovať, naopak, môže sa im ešte priťažiť: nezamestnanosť v kombinácii s ekonomicky výhodnejším exportom potravín do Európy môže ešte zhoršiť situáciu, v ktorej už beztak mnoho ľudí v Argentíne nemá prístup k dostatku kvalitných potravín.
Tanja Buzeková z odborárskeho zväzu Verdi/ITF pripomenula, že liberalizácia sa netýka len výroby, ale aj služieb, vrátane dopravných. Jednou z mála oblastí, ktoré si Mercosur chcel ochrániť, bola námorná preprava, v tomto však bola EÚ agresívnejšia a vymohla si liberalizáciu aj v tomto sektore, ktorý je pre európske dopravné spoločnosti, prirodzene, mimoriadne atraktívny. Dôsledkom rozšírenia súťaže – liberalizácie – je vždy úsilie o znižovanie nákladov, ktoré sa realizuje buď znižovaním miezd alebo zhoršovaním pracovných podmienok, ktoré sú v dopravnom, špecificky námornom sektore už notoricky zlé.
Nerešpektovanie ľudských práv a demokratických princípov
Mariah Rafaela Silvová, akademička z Federálnej univerzity vo Fluminense, v prvom paneli konferencie upozornila na masívne porušovanie ľudských a občianskych práv špeciálne pôvodného, černošského a queer obyvateľstva Brazílie. Otvorene popísala nárast fašistických tendencií v krajine, ktorú od minulého roka vedie krajne pravicový (jej slovami neofašistický) prezident Jair Bolsonaro. Upozornila, že prijatie obchodnej dohody medzi EÚ a Mercosurom by malo obrovské dopady na každodenný život Brazílčanov. Demonštrovala to historickými, žiaľ dosiaľ platnými príkladmi osídľovania brazílskeho vnútrozemia, rozširovania poľnohospodárskej pôdy a vzniku latifundií – to všetko bolo sprevádzané násilím voči pôvodným obyvateľom a obrábateľom pôdy, ich fyzickou likvidáciou a nedobrovoľným vysídľovaním. Pri presadzovaní svojich záujmov a nariadení Bolsonaro neváha využívať aj ozbrojené zložky štátnej moci. Súčasťou perzekúcií sú politické razie, masové zatýkania, týranie zadržaných ako aj kriminalizácia sociálnych hnutí. V takomto kontexte na začiatku roka Bolsonaro podpísal zákon, ktorý liberalizuje súkromnú držbu zbraní. Podľa údajov inšpekcie brazílskeho senátu, ktorá sa zamerala na vraždy mladistvých, brazílska polícia zabila za päť rokov viac ľudí než americká polícia za tridsať rokov. V najväčšej krajine Južnej Ameriky zabije polícia v priemere päť ľudí denne.
MEFTA je však problematická aj z iných príčin: nielen, že sa dostáva do konfliktu s inými medzinárodnými dohodami, ktoré už Brazília uzatvorila, ale aj s vlastnou brazílskou ústavou, osobitne jej staťou venovanej ochrane prírodného dedičstva. „Keďže je Brazília najväčším obchodným partnerom spomedzi krajín Mercosuru, rokovania o MEFTA s Bolsonarovou vládou vysielajú signál, že EÚ v skutočnosti nezáleží na boji proti klimatickej zmene a za environmentálnu udržateľnosť, dodržiavanie ľudských práv a demokratických princípov,“ tvrdí poslanec EP Helmut Scholz. Európska komisia je v kritike Bolsonarovej vlády príliš mäkká a taktne sa pri obchodných rokovaniach vyhýba ráznej kritike porušovania ľudských práv a slobodnej politickej súťaže v Brazílii, nehovoriac už o nepostihovanom násilí ozbrojených zložiek štátu, odsunoch pôvodnej populácie z ich pôdy, narúšaním pracovného práva, útokoch na odbory a likvidácie mechanizmov občianskej participácie na vláde, ktoré sú ukotvené v ústave. Na konferencii viackrát zaznelo expresívne slovné spojenie „genocída černochov/pôvodného obyvateľstva“, ktoré podľa reprezentantov utláčaných komunít vystihuje extrémne násilie, ktoré ozbrojené zložky brazílskej štátnej moci používajú na potlačenie im nepohodlných komunít a hnutí.
Rokovania za zavretými dverami – utajovanie konečného znenia dohody až do poslednej chvíle, ako to bolo aj pri dohodách TTIP či CETA – nenapomáhajú budovaniu dôvery v európske inštitúcie a navyše znemožňujú pripomienkovanie dohody zo strany mimovládnych organizácií či vedeckej komunity. Tieto perspektívy sú pritom dôležité pre zhodnotenie environmentálnych a spoločenských vplyvov dohody o voľnom obchode. Dohoda CETA, ktorá ešte neprešla kompletnou ratifikáciou, je už od r. 2017 v provizórnej platnosti, čo ďalej spochybňuje demokratickosť uzatvárania obchodných dohôd.
Maria S. Peresová z brazílskej Strany práce sa v závere konferencie vyjadrila, že ak EÚ obchodnú dohodu uvedie do platnosti, potvrdí tým svoj nepriateľský postoj voči krajinám Mercosuru aj navzdory tomu, že sa vec prezentuje inak. Podľa Peresovej slov sa Brazília eticky a morálne rúca a v krajine rýchlo korodujú štátne inštitúcie i demokracia ako celok. V r. 2016 v krajine podľa Peresovej prebehol puč[2], dôsledkom ktorého sa o dva roky neskôr dostal k moci Bolsonaro so svojimi ekonomicky hyperliberálnymi politikami. Peresová tvrdí, že v Brazílii sa utvára nová realita s novým jazykom podobne, ako to bolo v Nemecku 30. rokov minulého storočia: všetko sa kategorizuje ako tovar (vrátane práce či prírody), čo znamená návrat k radikálnemu neoliberalizmu z 80. rokov. Brazília je podľa jej slov laboratóriom neoliberalizmu (akým bolo svojho času Čile), v ktorom sa testujú limity brazílskeho národa i demokracie ako takej. Dokladá, že Brazília sa stále nezbavila otroctva, len pozmenila jeho formu.
Privilegovanie investorov
Hoci mechanizmus riešenia investičných sporov, ktorý pre svoju problematickosť zablokoval či zdržal už predchádzajúce obchodné dohody (TTIP či CETA), nie je v MEFTA zahrnutý, očakáva sa, že do finálneho znenia dohody sa stále môže dostať. Lobisti všetkých článkov reťazca poľnohospodárskej a potravinárskej veľkovýroby tlačia na vlády, aby pristupovali na dohody o voľnom obchode, vďaka ktorým získajú agrokorporácie prístup na nové trhy. Ich zisky porastú aj na úkor zdravia spotrebiteľov a celého ekosystému. Pripomeňme si, že práve priemyselné poľnohospodárstvo je jednou z centrálnych otázok čínsko-amerických obchodných rokovaní aj sporov. Mäsové a mliečne výrobky budú relevantné aj pre pripravovanú obchodnú dohodu medzi EÚ, Austráliou a Novým Zélandom. Hoci poľnohospodárske a potravinárske korporácie reagujú na rozšírené environmentálne povedomie a nároky spotrebiteľov napríklad tým, že v rámci svojej spoločenskej zodpovednosti sľubujú kompenzáciu svojich škodlivých vplyvov na životné prostredie, nestačí to. Tieto škodlivé vplyvy treba jednoducho v prvom rade eliminovať – a to najmä decentralizáciou globálnej poľnohospodárskej potravinárskej výroby a podporou lokálnych potravinových systémov v správe menších komunít.
Zhrnutie
Ľavicový prístup k obchodným dohodám nemusí byť apriórne odmietavý. Mali by však slúžiť zvyšovaniu spoločenských, ekologických, pracovných i zdravotných štandardov, nie ich znižovať. Odklon od multilateralizmu k bilateralizmu, ktorý je príznačný pre obchodnú politiku Spojených štátov, Číny a po brexite aj pre Veľkú Britániu, ide proti týmto ambíciám. Politická skupina EP GUE/NGL má preto záujem vypracovať novú obchodnú dohodu, ktorá by zohľadnila vysoké nároky na ochranu životného prostredia, ako aj eliminovala ostatné nedostatky súčasného znenia dohody.
Občania Európskej únie by mali porozumieť, že podobne ako pri predchádzajúcich veľkých obchodných dohodách (TTIP, CETA), ani pri prípadnom podpise dohody s Mercosurom v jej nateraz známom znení nebudú z voľného obchodu medzi Európu a Južnou Amerikou profitovať bežní občania (ani v EÚ, ani v krajinách Mercosuru), ale predovšetkým veľké korporácie a krajiny (najmä Francúzsko, Holandsko Nemecko, Portugalsko či Španielsko). Možno preto očakávať ďalšie prehĺbenie ekonomickej asymetrie vnútri EÚ. Ako upozorňuje profesorka L. M. Bombardiová z Univerzity v Sao Paolo, aj samotná MEFTA je dohodou medzi dvoma ekonomicky nerovnocennými blokmi, ktorá ich nevyrovnanosť ešte zvýrazní. Podľa bývalej poslankyne EP A. M. Mineurovej sa rozvojové krajiny nikdy nepriblížia rozvinutým, ak s nimi (aj prostredníctvom nevýhodných obchodných dohôd) budú musieť súťažiť.
Dohoda je aktuálne podrobovaná tzv. legálnemu skríningu, tzn. preverovaniu jej znenia a dôsledkov po právnej stránke. V priebehu roku 2020 by malo byť finálne znenie dohody preložené do všetkých oficiálnych jazykov EÚ, aby mohlo v druhej polovici roka prejsť ratifikáciou v národných parlamentoch, a v roku 2022 by dohoda mohla vstúpiť do platnosti; je však veľmi pravdepodobné, že sa proces pre masívne vzopätie verejnosti na oboch stranách Atlantiku zdrží či pozastaví. Podľa niektorých odhadov sa môže implementácia dohody posunúť až o niekoľko rokov. Očakáva sa, že zápas o zastavenie dohody v jej súčasne známom znení sa na európskej strane povedie skôr na úrovni národných parlamentov než inštitúcií EÚ. Ide o tzv. zmiešanú dohodu, čo znamená, že ju môže zablokovať každý národný parlament krajín EÚ tak, ako sa to stalo pri dohode CETA. Je však potrebné rátať so silným protitlakom: ak by sa podarilo dohodu dotiahnuť do konca, šlo by o najväčšiu obchodnú dohodu, ktorú EÚ dosiaľ vyrokovala[3], zo strany veľkokapitálu je preto eminentný záujem o jej presadenie. Úspory na cle by totiž boli trojnásobné oproti úsporám z dohôd s Japonskom i Kanadou dohromady. Objem obchodnej dohody je 90 miliárd eúr, pričom každoročná úspora na cle zo strany európskych podnikov by dosiahla až štyri miliardy eúr.
Ešte než sa dohoda dostane do ratifikačnej fázy, je možné, že ju zastaví Argentína. Prezidentské voľby tam totiž tento rok vyhral ľavicový kandidát Alberto Fernández, ktorý pravdepodobne nadviaže na protekcionistickú politiku svojej viceprezidentky a predchodkyne v prezidentskom úrade v rokoch 2007 – 2015 Cristiny Fernándezovej. Obaja vyjadrili svoje obavy, že MEFTA by ohrozila argentínsky priemysel a urobila z krajiny prostého exportéra poľnohospodárskych komodít, a Fernández sa nechal počuť, že sa nebojí znovuotvoreniu vyjednávaní o dohode – to sa však nepáči európskej strane, ktorej sa vidina ďalšieho predlžovania už dvadsať rokov trvajúcich rokovaní nepáči. Radikálnejším odmietnutím dohody sa však krajina môže dostať pod ekonomický tlak, ktorý by vznikol podpísaním dohody s ostatnými krajinami Mercosuru. Dohoda sa totiž nepodpisuje s Mercosurom ako celkom, ale jeho jednotlivými členskými krajinami, a brazílsky prezident Jair Bolsonaro už Argentíne pohrozil dokonca vypudením z Mercosuru či vystúpením samotnej Brazílie zo združenia, čo by mohlo viesť k jeho úplnému rozpadu a kolapsu rokovaní. V prípade, že by sa dohodu s EÚ nepodarilo dosiahnuť, Bolsonaro je pripravený na náhradnú bilaterálnu zmluvu so Spojenými štátmi. Argentína je v nepohodlnej situácii pre svoju finančnú krízu – očakáva sa, že v dohľadnej dobe bude musieť požiadať o finančnú injekciu zo strany MMF, čo výrazne zúži jej manévrovací priestor pre suverénnu ekonomickú a sociálnu politiku.
Hoci je cesta k úplnej ratifikácii obchodnej dohody ešte zdĺhavá a má mnoho úskalí, netreba sa spoliehať, že sa pre odpor z rôznych strán MEFTA pochová sama. V záujme ochrany vlastného zdravia a európskeho poľnohospodárstva, ale aj v záujme internacionálnej solidarity s pracujúcimi a neprivilegovanými na opačnej strane sveta by sme mali trvať na opätovnom otvorení obchodnej dohody a presadení rozvojových cieľov ako skutočnej priority. Čeliac ekologickej katastrofe je MEFTA v jej súčasnom znení neprijateľná: životné prostredie ani ľudské práva nemôžu byť predmetom obchodu hŕstky vplyvnej veľkoburžoázie; obchodné dohody rozsahu a vplyvu MEFTA si vyžadujú plnú demokratickú účasť občanov krajín EÚ aj Mercosuru. Stoja pred nami len dve ozajstné alternatívy, ktoré sa netýkajú len obchodnej dohody s Južnou Amerikou: ďalšia privatizácia verejného záujmu alebo jeho demokratická kontrola a presadzovanie. Iba jedna z nich zohľadňuje človeka a prírodu ako nedeliteľný celok; iba jedna z nich kladie dôstojný a zdravý život každej osoby pred úspory z cla; iba jedna z nich vedie k skutočnej medzinárodnej solidarite namiesto globálneho vykorisťovania. Iba jedna z nich nás v konečnom dôsledku nezahubí.
***
[1] Napríklad v Brazílii žilo v r. 2017 pod hranicou chudoby takmer 27 % populácie, pričom 7,4 % populácie žilo v extrémnej chudobe.
[2] Prezidentka Dilma Rouseffová bola v auguste 2016 federálnym senátom definitívne odvolaná zo svojho úradu pre obvinenia z korupcie.
[3] Prekonala by tak aj aktuálne najväčšiu dohodu o voľnom obchode s Japonskom, tzv. JEFTA, ktorá je v platnosti od februára tohto roka a vytvorila tak najväčšiu zónu voľného obchodu na svete.
Zdroje & ďalšie informácie:
Sprievodca obchodnou dohodou MEFTA od GUE/NGL
Správa organizácie GRAIN o vplyve obchodnej dohody EÚ – Mercosur na globálne uhlíkové emisie.
Informácie o vplyve MEFTA na finančný sektor a ilegálne finančné toky od GUE/NGL
Fotografia: lídri EÚ a Mercosuru na stretnutí v japonskej Osake v júni 2019. Zdroj: Alan Santos/flickr.com.
Reportáž vznikla vďaka finančnej podpore Rosa Luxemburg Stiftung.
