Pred pár dňami sa konala konferencia, ktorú usporiadala Profesia.sk. Téma konferencie bola úplne aktuálna – Trh práce 2021 – praktický sprievodca legislatívnymi zmenami.
Téma aktuálna, hostia zaujímaví. Naozaj. Prednášajúci vybraní aktuálne v súlade s tým, že mali čo povedať a zároveň aj to, čo by malo byť povedané. Hoci s niektorými tvrdeniami prednášajúcich by som vedel polemizovať a dokonca aj ostro nesúhlasiť, no presne preto sa tieto konferencie robia.
Majú vyvolávať otázky a diskusie.
Dve krátke momenty z tejto konferencie však vo mne vyvolali doslova dvihnutie zo stoličky. O môj údiv a musím priznať, že aj zhnusenie, sa postaral moderátor konferencie Martin Menšík (marketingový manažér Profesia.sk).
Dejstvo prvé
Prvý moment, kedy ma jeho správanie najprv pobavilo nastal pred vystúpením štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva Jána Oravca. Moderátor sa o Oravcovi začal vyjadrovať v superlatívoch, spomínal ich prvé stretnutie v roku 1996 a jeho pôsobenie v rôznych organizáciách a oslovoval ho familárne „Janko“. (link / 2:22:30)
O odbornosti Jana Oravca si myslím svoje a nižšie napíšem aj prečo, ale tento moment by sa možno aj stratil. Moderátor akejkoľvek profesionálnej akcie by nemal do svojho výkonu vnášať osobné sympatie a emócie. Ale dobre, nič, čo by sa nedalo prežiť mávnutím ruky.
Oravec predstavil dáta z ministerstva a na konci rozprával aj o Sulikových kilečkách. V podstate štandardné technokratické vystúpenie, od ktorého sa nedalo veľa očakávať a ani žiadne zaujímavé info sme sa nedozvedeli.
Dejstvo druhé
Po vystúpení Jan Oravca však prišiel druhý moment, ktorý sa už ale mávnutím ruky nedá obísť. Moderátor konferencie Martin Menšík začal vynášať príspevok štátneho tajomníka do neba a nakoniec, za všeobecného pobavenia panelistov a svojho smiechu, povedal:
„Ja som rád, že po minulom roku, kedy…. mali sme zástupcu ministerstva práce, vtedy ešte pána Braňa Ondruša, ktorý vlastne mesiac pred voľbami…, keď sme sa ho spýtali, čo ministerstvo práce pripravilo ako podporu pre podnikateľov a zamestnávateľov. Tak jeho odpoveď bola, že nič, my sa sústreďujeme na zamestnancov.“ (link / od 2:54:00)
Tu už možno skonštatovať, že ide o ideologicky žvast a riadne hlúpu manipuláciu. Bez ohľadu na fakt, či Braňa Ondruša milujeme, alebo nenávidíme, očakávať, že štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny odpovie niečo iné je riadne mimo. Agendu vytvárania prozamestnávateľskej legislatívy a podpôr má a vždy malo na starosti ministerstvo hospodárstva. Takže v tomto kontexte porovnávať vystúpenie štátneho tajomníka z jedného ministerstva so štátnym tajomníkom iného ministerstva je manipulácia ako vyšitá.
Ideologická zaujatosť
Ale na podobné manipulácie sme si už u Martina Menšíka zvykli. Pred pár rokmi usporiadala Profesia.sk tlačovú besedu k povinnému uvádzaniu miezd v inzerátoch, kde sa postavili jasne ideologicky proti tomuto opatreniu. Menšík vtedy vystupoval neobyčajne tvrdo a produkoval závery, ktoré sa následne ukázali ako chybné. Samotná Profesia.sk neskôr priznala, že tento zákon pomohol vyššiemu rastu miezd.
Demagógia, klamstvá a indoktrinácia
Ale vráťme sa k osobe Jána Oravca. Menšík síce nespomenul jasne, kde Oravec v roku 1996 pôsobil, ale keďže spomenul Letnú školu ekonómie, tak tým jasne identifikoval, že sa stretli na podujatí, ktoré organizovala Nadácia F. A. Hayeka. Predpokladáme, že Oravec tam prednášal a Menšík tam bol ako študent. Mimochodom, Martin Menšík je na stránkach nadácie uvádzaný ako Senior Fellows.
Ján Oravec naozaj pôsobil v Nadácii F. A. Hayeka, ktorá je dlhoročným šíriteľom neoliberalnej ekonomickej ideológie. Oravec spolu s ďalším spoluautorom (Lukáš Krivošík) pre nadáciu napísali jednu „zaujímavú“ knihu – „Liberalizmus od A po Z“.
Pre ukážku o akého kvalitného mysliteľa ide, si uvedieme jeden citát z tohto „diela“:
„Mimoriadne negatívny vplyv na trh práce i zamestnanosť majú odbory, zvlášť ak požívajú zákonné privilégiá. Odborári neraz využívajú kolektívny nátlak, aby si vynútili mzdy, ktoré sú vyššie ako produktivita práce. Firmy potom nemajú prostriedky na obnovu výroby, rozširovanie prevádzok či najímanie nových ľudí. Vytváraním bariér často odbory chránia akurát zamestnancov, ktorí prácu momentálne majú, pred konkurenciou zo strany nezamestnaných. Odborová organizovanosť má spravidla za následok menej voľných pracovných miest. Existujú štúdie, podľa ktorých krajiny so slabými odbormi zaznamenali vyšší nárast produktivity práce a následne vyšší rast životnej úrovne než krajiny so silnými odbormi. Na strane druhej, niektorí historici považujú priznanie štedrých zákonných privilégií odborom za jeden z hlavných dôvodov ekonomického a následne i mocenského úpadku Veľ kej Británie v priebehu 20. storočia.“
Toľko demagógie, hlúposti a zavádzaní v tak krátkom odseku, to je snáď svetový unikát.
Naozaj?
Pozrime si moju odbornú odpoveď na tieto bláboly z odbornej publikácie – „Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom“:
„Tvrdenie, že odbory majú negatívny vplyv na zamestnanosť a trh práce „zvlášť ako používajú zákonné privilégia“ sú zjavne nepravdivé. Inak by krajiny s vysokou odborovou organizovanosťou, so silnými proodborárskymi kódexmi a so silnými inštitútmi kolektívneho vyjednávania ako krajiny Škandinávie, Nemecko a Rakúsko, mali byť už dávno hospodársky rozvrátenými krajinami.
Argument, že odbory chránia len ľudí, ktorí prácu majú, ale ohrozujú nezamestnaných, je obyčajným ničím nepodloženým zavádzaním, ktoré nemá oporu ani vo výskumoch, ani v empírii. Naopak, odbory ochraňujú zamestnancov i potenciálnych zamestnancov pred sociálnym dumpingom.
Ďalší argument uvedený v citáte od analytikov Nadácie F. A. Hayeka, že čím sú slabšie odbory, tým je vyššia produktivita práce a životná úroveň, stojí na zámene korelácie a kauzality a na zámernom zavádzaní. Najlepším príkladom sú často používané údaje z USA, kde od šesťdesiatych rokov minulého storočia začala rýchlo klesať odborová organizovanosť a podľa analytikov vďaka tomu nebývalo rástla produktivita práce a HDP, pričom rast produktivity a HDP býva analytikmi zamieňaný za rast životnej úrovne. Takéto závery sú buď hrubo zavádzajúce, alebo ide o zásadne nepochopenie príčin a dôsledkov. Podľa oficiálnych údajov rástla produktivita práce porovnateľne rýchlo pred poklesom odborovej organizovanosti v USA aj po ňom. Pri HDP postupne prebiehal skôr mierny pokles rastu.
Problematickými sa však ukázali zmeny v nerovnosti a podieloch miezd na HDP. Hneď ako začala v USA v šesťdesiatych rokoch minulého storočia klesať odborová organizovanosť, začala rekordne rásť nerovnosť a klesať podiel miezd na HDP, pretože od rastu produktivity sa oddelil rast príjmov zamestnancov. Dnes sú USA krajinou, kde je jedna z najvyšších nerovností na svete s mnohými z toho plynúcimi sociálnymi aj zdravotnými problémami.
Posledným zavádzaním uvedeného citátu (Krivošík a Oravec) je spájanie rastu a úpadku Veľkej Británie v 20. storočí s vplyvom odborov. Okrem poklesov hospodárstva počas svetových vojen a klasických kríz hospodárskeho cyklu neexistujú žiadne pády hospodárstva, ktoré by sa dali pripísať na vrub rastu právomoci odborov vo Veľkej Británii počas 20. storočia.
A mocenský úpadok Veľkej Británie pripísať na vrub odborom namiesto neudržateľnosti kolonializmu je zavádzanie podobné ako použili autori učebnice ekonómie vydanej think tankom INESS, v ktorej sa úspech kapitalizmu ako hospodárskeho systému popisuje na príklade hospodárskeho úspechu Holandského kráľovstva. Podľa autorov tejto učebnice hospodársky úspech Holandského kráľovstva priniesol voľný medzinárodný obchod a z neho získané bohatstvo krajiny, pričom autori akosi pozabudli spomenúť také detaily ako kolonializmus, koristnícky hospodársky systém v kolóniách, otrokárstvo, nútené práce, mučenie i vyvražďovanie pôvodných obyvateľov v kolóniách.“
Už stačilo!
Veľmi si vážim dialóg a súboje argumentov, pretože len tie nás ako spoločnosť posúvajú vpred. No tak, ako to predvádza Martin Menšík, to nemôže a určite ani nebude fungovať. Ideologický podmienené tvrdenia a zosmiešňovanie iných nie je cesta dopredu, ale vzad. O tom, že neoliberalizmus, ktorý pretláča Nadácia F. A. Hayeka, Ján Oravec a Martin Menšík, je dávno skrachovaný koncept sa presviedčame čím ďalej tým viac aj v reálnych životoch. A hovoria o tom aj vedci (Link1, link2, link3), odborníci z medzinárodných inštitúcii (Link1, link2, link3), ale už aj mainstreamoví novinári (Link1, Link2, link3).
Odporúčal by som marketingovému manažérovi Profesie.sk, aby si doštudoval súčasnú ekonómiu, pretože svet sa mentálne aj vedecky už dávno posunul a vedomosti získané v letných školách demagógie (pardón „ekonómie“), niekedy v „divokých deväťdesiatych“ už dávno nie sú aktuálne. Ony neboli aktuálne, samozrejme, ani vtedy – vtedy boli len populárne.
