Príroda

„Možno však budú musieť zomrieť miliardy ľudí, kým väčšina producentov, spotrebiteľov i politikov pripustí, že neobmedzený konzum naozaj nie je základné ľudské právo, ale je to nová forma imperiálneho spôsobu života, teda života na úkor iných.“ Dnes píše Richard Sťahel.

Peter Daubner vo svojho príspevku analyzuje imperatívy globálneho kapitalizmu a jeho krízové tendencie vo vzťahu k liberálnej demokracii západného typu. V tejto súvislosti sa zamýšľa nad novou epochou ľudskej civilizácie, ktorá sa vo filozofii označuje ako antropocén; t. j. koncept, ktorý výstižne označuje vplyv človeka na planétu Zem.

Uhlíková daň musí mať progresívny charakter, aby jej náklady neniesli spotrebitelia a aby sa získali prostriedky na zelenú ekonomiku.

Košice sa po Bratislave pridali k medzinárodnému hnutiu Extinction Rebellion (Rebélia proti vyhynutiu, skrátene XR) a symbolickým gestom vyjadrili obavy z budúcnosti, ktorá môže nastať pokiaľ vlády nezačnú zodpovedne konať a nepodniknú systémové kroky na zastavenie klimatickej krízy.

Kedy začneme serióznu diskusiu o tom, že v podstate iba zlomok výdavkov na zbrojenie investovaný na potrebnom mieste by zásadným spôsobom urýchlil energetickú transformáciu potrebnú ako soľ?

Nestrácajme čas pripravilo rozhovor s Naďou Johanisovou na zásadné témy týkajúce sa klimatickej zmeny a politickej ekológie.

Tomáš Profant reaguje na článok Juraja Javorského z Denníka N o zmysluplnosti individuálneho ekologického správania sa.

Nemali by sme čakať, že činitelia, ktorí sú personálne, ekonomicky alebo ideovo prepojení s mocnými záujmovými skupinami profitujúcimi z terajšieho stavu, ho budú mať záujem nejako meniť. Preto by sme namiesto separovania odpadu každý za seba mali začať spoločne demonštrovať za všetkých.

Zachráni nás cirkulárna ekonomika? Alebo sľubuje viac než môže splniť? Píše Tomáš Profant.

Kapitál vo svojej snahe šíriť sa viac a viac mení stále väčšiu časť Zeme na tovar, čím zbavuje svet jeho rozmanitosti a úrodnosti.

Denník N sa v poslednom období ekologicky posunul. Naďalej však ponúka svojim čitateľom z ekologického hľadiska problematické spravodajstvo. Píše Tomáš Profant.

Tomáš Profant približuje zistenia Arnošta Nováka o ekologickom hnutí v Česku.

Globálne študentské protesty na ochranu klímy známe ako Fridays for Future nevynechali ani Slovenskú republiku. Hnutie…

O tom, čo čaká naše deti v súvislosti s klimatickými zmenami, čo ich spôsobuje, ako ich môžeme zmierňovať, čo to bude pre nás znamenať, prečo sme dovolili, aby to zašlo tak ďaleko, akú rolu zohrávajú bežní ľudia, akú rolu zohrávajú tí, čo majú moc, čo má zmysel robiť a ďalšie.

Tomáš Profant reaguje na odpoveď Mikuláša Hubu na jeho pôvodný článok o potrebe systémovej zmeny v otázke ekológie.

Biblické „V pote tváre svojej chlieb svôj jesť budeš“ už pre mnohých z nás, ktorí sa živíme kancelárskou prácou, neplatí. Nadbytok energie z jedla preto chodíme vypotiť športom, napríklad do fitka. Neznamená ale vlastne tento pohyb naprázdno plýtvaním energie a jedlom? Na základe tejto myšlienky vznikli miesta, kde sa prebytočné kilá menia na watty.

Po hospodárskej a menovej únii nadišiel čas aj na sociálnu úniu. Tá však musí ísť ruka v ruke s dôrazom na mierovú politiku a environmentálnu agendu, nakoľko po skončení nadchádzajúceho funkčného obdobia Európskej komisie budeme takmer v polčase poslednej príelžitosti na záchranu nielen svetadielu, ale aj planéty. Martin Makara komentuje tohtotýždňové voľby do Európskeho parlamentu.

O vzťahu medzi Fridays for future, médiami a politikou píše Tomáš Profant

Svetu v blízkej budúcnosti hrozí enormný nedostatok vody, ktorý odštartuje dramatické politicko-spoločenské zmeny.

Peter Daubner reaguje na kritiku mladej aktivistky Grety Thunberg z konzervatívnych pozícií a zdôrazňuje, že environmentálna a sociálna spravodlivosť sú dve strany rovnakej mince.