Prinášame článok Dharny Noor z magazínu Jacobin. Preklad Peter Takáč.
Posledná vedecká správa informuje o tom, že ľudská činnosť ženie milión rastlín a živočíšnych druhov do záhuby. No nejde o hocijakú činnosť: sú to rozhodnutia úzkej menšiny bohatých a mocných.
Podľa najrozsiahlejšieho odhadu, ktorý bol kedy vykonaný na Zemi, ženie ľudská činnosť okolo milióna rastlín a živočíšnych druhov do záhuby. Vyhynutie dnes ohrozuje štvrtinu všetkých živočíšnych druhov planéty – a tento odhad je konzervatívny.
Patria sem tie druhy obľúbenej megafauny, ktoré sú predmetom zvyčajných snáh o zachovanie. Napríklad, tigre dnes chýbajú na 96% územia, ktoré obývali. No viac ako 40% druhov obojživelníkov, tretina všetkých útesy tvoriacich koralov, tretina všetkých druhov morských cicavcov a 10 percent druhov hmyzu taktiež čelí vyhynutiu, ako sa to uvádza v zhrnutí správy Medzinárodnej vedecko-politickej platformy OSN o funkciách biodiverzity ekosystémov (IPBES) určenej pre politikov.
Väčšina vyhynutí sa deje bez povšimnutia. Vedcom môže trvať roky než zistia, že je nejaká rastlina alebo bytosť navždy stratená. No dôsledky vyhynutia môžu byť komplexné. Rovnako ako pri hre Jenga, ak sa odstráni jeden dielik, tak je oslabená celá stavba, a následne sa môže rozpadnúť celý ekosystém.
Nie je to len morálna otázka. Strata biodiverzity predstavuje existenciálnu hrozbu pre ľudstvo – takú, o ktorej IPBES hovorí, že je tak obrovská ako klimatická kríza. Momentálne strácame hmyz, od ktorého závisí opeľovanie našich plodín, a lesy, ktoré chránia milióny ľudí pred záplavami a pohlcujú oxid uhličitý. A napriek tomu záver správy hovorí, že zintenzívňujeme správanie pripomínajúce kult smrti. Naďalej to preháňame s obhospodarovaním pôdy, ťažbou dreva, rybolovom, baníckou ťažbou, ťažbou fosílnych palív a produkciou skleníkových plynov.
Avšak nie celé ľudstvo je zodpovedné za tento ekologický kolaps. V skutočnosti bude činnosť, ktorá ho poháňa, pre miliardy ľudí zhubná.
Vykorisťovanie prírody a ľudí
Správa ukazuje, že táto kríza masového vyhýňania je poháňaná ekonomickým systémom, ktorý uprednostňuje rast zisku pred všetkým ostatným. V snahe konkurenčne prekonať svojich súperov a znásobiť zisky korporácie vykorisťujú ľudský a neľudský život znižovaním miezd a externalizovaním spoločenských a environmentálnych nákladov, poškodzovaním ekosystémov a spoločností, na ktorých závisí život. “Príroda, ten nádherne bohatý a rozmanitý život na Zemi, je v podstate priestorom dostupných prostriedkov a práce, z ktorých môže kapitál ťažiť,” ako napísala Ashley Dawson v eseji Extinction: A Radical History. Tvrdí, že kapitál vo svojej snahe šíriť sa viac a viac mení stále väčšiu časť Zeme na tovar, čím “zbavuje svet jeho rozmanitosti a úrodnosti.”
Hlavným vinníkom straty biodiverzity sú “premeny v zaobchádzaní s pôdnymi a morskými zdrojmi.” Tri štvrtiny zemskej pevniny a takmer tri štvrtiny zdrojov pitnej vody sveta sú využívané na produkciu poľnohospodárskych plodín a dobytka, píše IPBES. Priemyselné poľnohospodárstvo spôsobuje zmätok v ekosystémoch rozličnými spôsobmi. Rastliny a zvieratá sú odsúvané a zabíjané preto, aby vytvorili priestor farmám; vytváranie monokultúr a pesticídy narúša pôdne mikróby a ohrozuje hmyz a rastliny; voda získavaná z jazier a riek narúša vodný život.
Agrobiznis bráni tieto praktiky v mene vykorenenia svetového hladomoru. Za posledné desaťročia narástli svetové výnosy plodín, no na tieto zisky doplatilo mnoho ľudí a každý deviaty človek na Zemi je naďalej podvýživený. Najtvrdšie to pociťujú chudobné národy svetového Juhu. Podľa Svetového potravinového programu dve tretiny ľudí v Ázii hladujú a v “rozvinutých krajinách” je každé šieste dieťa podvýživené. Farmárske dotácie pre trhové plodiny ako je kukurica a sója medzitým vytvorili enormný trh pre lacné, spracované nezdravé jedlá, ktoré zvyšujú cholesterol a riziko cukrovky.
Poľnohospodárske korporácie tvrdia, že maximalizujú efektivitu. Avšak viac ako tretina svetových plodín ide dobytku, napriek tomu, že uprednostnenie produkcie plodín pre ľudskú spotrebu by mohlo nakŕmiť miliardy hladujúcich ľudí. Priemyselné hospodárenie s dobytkom je celosvetovo najväčším užívateľom pôdnych zdrojov. Produkuje obrovské množstvá hnoja – takmer 500 miliónov ton len v Spojených štátoch , ktorý znečisťuje vzduch chemikáliami ako amoniak a sírovodík, ktoré unikajú do neďalekých vodných zdrojov a prispievajú tak k tvorbe siníc, ktoré môžu spraviť pitnú vodu pre zvieratá a ľudí toxickou. Pre pracujúcich sa toto znečistenie spája s inými hrozbami: hrozba vážneho poškodenia zdravia je u amerických pracujúcich v mäsopriemysle trikrát väčšia než je celoštátny priemer.
Dnešný globálny agrobiznis je kontrolovaný iba štyrmi veľkými poľnohospodárskymi biotechnologickými spoločnosťami. Aby si udržali kontrolu nad reťazcom svetového dovozu osív a zaistili si maximálne výnosy, tieto firmy prostredníctvom pretláčania monokultúr prísne obmedzujú to, čo je možné sadiť. No keďže sú monokultúry náchylné na choroby, spoliehajú sa na herbicídy, insekticídy a hnojivá, s ktorými sa spája rakovina a iné choroby. Výsledný systém bol pre biodiverzitu zničujúci.
Zatiaľ čo zisky agrobiznisu prudko stúpli, príjmy farmárov klesli. Zvýšenie cien na semená, hnojivá a iné produkty uväznili korporácie farmárov do dlhov, ktoré sú nútení splácať predajom svojich výnosov. Vytváranie “konečných semien”, ktoré robia druhú generáciu semien sterilnou, to ešte zhoršuje. Tento cyklus v severnej časti Indie podnietil rozsiahlu vlnu samovrážd farmárov. Farmári v Spojených štátoch, kde stále mocnejšie poľnohospodárske korporácie skupujú ďalšie a ďalšie americké farmy a stláčajú ceny splácané rodinným farmárom, čelia podobnej situácii.
“Priame vykorisťovanie organizmov” prostredníctvom praktík ako je komerčná ťažba a rybolov sú podľa IPBES ďalšími veľkými motormi straty biodiverzity. Tieto praktiky ničia kritické biotopy a narúšajú potravinové reťazce. V dôsledku toho sú ohrozené rastliny a zvieratá, ktoré sa kedysi vyskytovali bežne. No správa hovorí, že tieto praktiky sú na vzostupe: celosvetová ťažba surového dreva sa od roku 1970 zvýšila o 45 percent, a 55 percent svetových oceánov pokrýva priemyselný rybolov.
Tieto praktiky vykorisťujú aj ľudí. Lesnícky priemysel vyháňa domorodých ľudí zo Spojených štátov do Kamerunu či Brazílie. Rovnako tak komerčný rybolov ohrozuje domorodú populáciu sveta, ktorej strava závisí od rýb. A v Spojených štátoch patrí ťažba a rybolov taktiež medzi najnebezpečnejšie odvetvia pre pracujúcich. Federálny Úrad súpisu pracovnej štatistiky smrteľných pracovných úrazov zistil, že šlo o dve najnebezpečnejšie odvetvia v roku 2019. Na každých 100 000 pracujúcich spadalo v ťažiarskom priemysle 135,9 úmrtí pri práci a v komerčnom rybolove 86 úmrtí.
Celosvetovo sú pracovné podmienky ešte horšie. Thajský rybolov, z ktorého pochádza väčšina potravy pre zvieratá a dobytok Spojených štátov, naďalej doslovne zotročuje migrantov z Kambodže a Mjanmarska. Po tom, ako sa v posledných rokoch vyčerpali zásoby rýb a uvoľnili pracovné zákony na mori, priemysel údajne zotročil ešte viac ľudí. A nie sú to len thajskí rybári. Podľa správ drží brazílsky drevársky priemysel pracujúcich ako rukojemníkov v ťažiarskych táboroch a núti ich vykonávať život ohrozujúcu prácu.
IPBES tvrdí, že tretím najväčším vinníkom straty biodiverzity je klimatická zmena, ktorá sa nedá oddeliť od ostatných vinníkov. Priemyselné poľnohospodárstvo je zodpovedné za 13 percent svetových emisií oxidu uhličitého, čo z neho po odvetví energetiky robí druhého najväčšieho producenta. Ťažiarstvo má tiež obrovský dopad na klimatickú zmenu, nie len preto, že lesy aktívne pohlcujú oxid uhličitý, ale tiež preto, že pálenie vyťažených stromov kvôli energii, čo je činnosť známa ako “drevená biomasa”, vydáva ešte viac CO2 ako spaľovanie uhlia.
Rozpad klímy, ktorý je sám osebe existenciálnou krízou, má už teraz dopad na biodiverzitu. Meniacu sa teplotu atmosféry a oceánov „budú sprevádzať zmeny veľkosti ľadovcov, zrážok, vylievanie sa riek, zmeny prúdenia vetra a oceánov, hladiny morí, a ďalšie dopady na životné prostredie, ktoré by v prípade rovnováhy mali na biodiverzitu opačný dopady,“ informuje IPBES.
Za klimatickú krízu, rovnako ako za úbytok biodiverzity, nemôže každý. Viac ako 70 percent emisií CO2 je vyprodukovaných len 100 spoločnosťami. A čo viac, krajiny, ktoré ku globálnej klimatickej zmene prispievajú najmenej sú najviac zasiahnuté devastáciou, ktorú spôsobuje. Aj keď je jej dopady možné vidieť po celom svete, chudobní a globálny Juh ňou sú zasiahnuté ako prvé a najviac. Keď cyklón Idai v marci tohto roku zasiahol Mozambik, Zimbabwe a Malawi zabil tisíc ľudí a zanechal tisíce nezvestných. Bol to jeden z najhorších zaznamenaných cyklónov a nejde len o výnimku. Ako ukázal Medzivládny panel o klimatickej zmene (IPCC) pri OSN, ktorý sa dostal aj do titulkov (a bezpočet ďalších iných klimatických správ), k tomu, aké budú dopady oteplenia o 1,5 stupňa celzia nad predindustriálnu úroveň, ak nepristúpime k radikálnym zmenám, veci budú ešte oveľa horšie.
Rakovina kapitalizmu
Podobne ako správa IPCC z roku 2018, aj IPBES má pre politikov jasný odkaz. Na to, aby sme odvrátili katastrofu sa musí svet podujať na „fundamentálnu, celosystémovú prestavbu technologických, ekonomických a sociálnych faktorov, vrátane paradigiem, cieľov a hodnôt,“ vraví predseda IPBES Sir Robert Watson.
Vo viacerých ohľadoch sme na nesprávnej koľaji. Globálna miera oxidu uhličitého dosahuje historických výšok. Trumpova administratíva sa snaží oslabiť Zákon o ohrozených druhoch, nebude podporovať ochranu vtáctva neúmyselne zabíjaných činnosťou korporácií, a oslabuje aj desiatky zákonov environmentálnej ochrany týkajúcich sa znečisťovania vzduchu a vody.
Správa je taktiež plná ponurých správ. Environmentálna degradácia znížila úrodnosť 23 percent zemskej pôdy. Úbytok opeľovačov ohrozuje svetové plodiny v hodnote takmer 577 miliárd dolárov ročne. Stovkám miliónom ľudí hrozí kvôli zhoršeniu sa pobrežných biotopov stále väčšie riziko povodní a búrok. Od roku 1980 sa desaťnásobne zvýšilo znečistenie plastami. Šokujúcich 85 percent svetových mokradí bolo zničených. A pre to všetko sa svet nachádza uprostred obdobia šiesteho najväčšieho vyhýňania druhov. Vyhýňanie sa deje 1000 násobne rýchlejšie ako je prirodzené, pričom každý deň prichádzame o desiatky druhov.
Podporovatelia IPBES zasadzujúci sa za konkrétne politiky, ktoré by mohli zabrzdiť masové vyhýňanie, vrátane zvrátenia rozširovania sa monokultúr, presadenia lokálneho prístupu k farmárstvu, vytvárania morských rezerv, zníženia znečistenia a odtokov, navrátenia suverenity domorodému obyvateľstvu, na ktorého pôde dochádzalo k pomalšiemu úpadku biodiverzity. Čo je ale najdôležitejšie, píše sa v závere správy, že globálna spoločnosť musí prestať uprednostňovať rast za účelom zisku a namiesto neho vytvoriť ekonomiku, ktorá slúži potrebám ľudí a planéty.
Tento politický posun by mohol zachrániť bezpočet ľudských a neľudských životov od existenciálnej hrozby ekologického rozpadu – a toho, čo k nemu prispieva. „Nezodpovedným ničením životného prostredia si kapitál obrazne podpiľuje konár stromu, na ktorom sedí,“ dodáva autor Ashley Dawson. „Logika kapitálu sa tak podobá rakovinovej bunke, ktorá nekontrolovateľne rastie až kým nezničí telo, ktoré ju živí.“
Tento prechod nebude ľahký, avšak predseda IPBES Watson je optimistom: „Transformačné zmeny môžu zo svojej samotnej podstaty očakávať odpor od tých, ktorých záujmy sú prepletené so statusom quo, avšak aj takýto odpor je možné prekonať v prospech širšieho verejného blaha,“ dodáva.
Ak máme prežiť, nemáme inú možnosť ako uspieť.
Autorka je klimatická žurnalistka a producentka The Real News Network.
Foto: Global Justice Now. Zdroj: Flickr.
