Hlavnoprúdové médiá dnes predstierajú, že Kingove prejavy proti militarizmu neboli nikdy vyslovené. Určite tomu tak nebolo v roku 1967. Odsúdenie bolo pohotové, dôrazné a opakované. Prinášame článok Jeffa Cohena a Normana Solomona z Common Dreams. Preklad PT.
Výročie zavraždenia so sebou vždy prináša záplavu pochvál Martina Luthera Kinga ml., a táto nedeľa istotne nebude výnimkou. No tieto pochvaly – vrátane bezpočtu organizácii označujúcich ako za progresívne – sa obvykle vyhýbajú antimilitaristickým ideálom, ktoré King počas svojho posledného roku života vášnivo vyjadroval.
Dalo by sa to nazvať vyhýbanie sa opomenutím.
Štandardný liberálny kánon rád nostalgicky spomína na Kingovu reč „Mám sen“ z roku 1963 a jeho iniciatívu proti rasovej segregácii. No v týchto spomienkach je Dr. King vo svojom poslednom roku života persona non grata.
Schéma je jasne orwellovská. King otvorene odsúdil to, čo nazýval „militaristickým šialenstvom“. A podľa akéhokoľvek rozumného metra možno povedať, že toto šialenstvo preniká zahraničnou politikou USA aj v roku 2021. No dnes sa takmer všetci politici a komentátori mainstreamových médií správajú tak, akoby King nikdy také veci nehovoril, alebo ak aj áno, potom tieto postrehy nemajú s dneškom veľa spoločného.
Naopak, majú všetko spoločné s dnešnými Spojenými štátmi americkými, ocitajúcimi sa v dvadsiatom roku nepretržitej vojny. Neustále bombardovacie akcie Pentagónu na Blízkom východe a inde sú niečím, čo sa dá v ozvene amerických médií len ťažko postrehnúť.
Pokiaľ však ide o inštitucionalizovaný militarizmus, ktorý terorizuje, zraňuje a zabíja ľudí v zámorí – v drvivej väčšine farebných ľudí -, smutnou pravdou je, že najprogresívnejšie americké organizácie k tomu majú málo čo povedať. Zároveň dychtivo a selektívne chvália Kinga ako vizionára a vzor.
King nebol iba proti vojne vo Vietname. V prejave v riversidskom kostole v New Yorku 4. apríla 1967, ktorý sa konal presne rok pred jeho atentátom – s názvom „Za Vietnamom“ – hovoril o vláde USA ako o „najväčšej zásobárni násilia v dnešnom svete“ a celkovo odsúdil rasistické a imperiálne základy zahraničnej politiky USA. King uviedol, že od Vietnamu cez Južnú Afriku až po Latinskú Ameriku sa naša krajina nachádzala na „nesprávnej strane svetovej revolúcie“ – potláčala revolúcie „nahých a bosých ľudí“ na globálnom Juhu, namiesto toho, aby ich podporovala.
King kritizoval ekonomickú stránku zahraničnej politiky USA a sťažoval sa na „kapitalistov zo Západu, ktorí investujú obrovské sumy peňazí do Ázie, Afriky a Južnej Ameriky, len aby odtiaľ vyťažili zisky, bez ohľadu na zlepšenie sociálnej situácie tamojších krajín.“ Kritizoval tiež federálne rozpočty USA, ktoré uprednostňovali militarizmus: „Národ, ktorý rok čo rok utráca viac peňazí za vojenskú obranu ako za programy zlepšenia sociálnych podmienok, sa blíži k duchovnej smrti.“
Hlavnoprúdové médiá dnes predstierajú, že Kingove prejavy proti militarizmu neboli nikdy vyslovené, čo určite neplatí pre rok 1967. Odsúdenie bolo pohotové, dôrazné a opakované. Časopis Life odsúdil prejav „Za Vietnamom“ ako „demagogické ohováranie, ktoré znelo ako scenár pre rádio Hanoj“. New York Times a Washington Post publikovali drsné a povýšenecké úvodníky.
Dnes to nie je len problém elitných médií – ale aj obrovského spektra organizácií, ktoré v boji proti vojnovému štátu predstierajú neschopnosť. Tento problém podkopáva politickú odozvu a spoločenské poslanie nespočetných organizácií, ktoré síce robia skvelú prácu, ale zrádzajú kľúčovú časť živého odkazu doktora Kinga, o ktorom neustále tvrdia, že ho napodobňujú a ctia si ho.
Dr. King poukazoval na to, že to, čo robíte sa vám nakoniec vráti. Ako povedal, „bomby tam vo Vietname vybuchujú tu doma“. Je tu však veľký nedostatok veľkých progresívnych organizácií ochotných povedať, že bomby v Afganistane, Iraku a inde vybuchovali tu doma už dve desaťročia.
Bomby 21. storočia, ktoré explodovali v zámorí, so zvolením amerických daňových poplatníkov, vybuchujú aj tu doma v zmysle ďalšej militarizácie hospodárstva, polície, kultúry a vedomia – ako aj nesprávneho presmerovávania životne dôležitých zdrojov na Pentagón a nie na ľudské potreby.
„Je pre nás výzvou predstaviť si, koľko životov by sme dokázali zmeniť, ak by sme prestali zabíjať,“ vyhlásil doktor King, keď zúrila vietnamská vojna. Obrovský vojenský rozpočet USA naďalej funguje tak, ako ho popísal King – „ako nejaká démonická, deštruktívna sacia trubica“. Mlčanie tak veľkej časti politického spektra USA, vrátane liberálnych zástupcov a mnohých progresívnych skupín, naďalej opovrhuje tým, za čím stál Martin Luther King počas posledného roku svojho života.
(krátené)
Zdroj foto: Wikimedia.
Norman Solomon je spoluzakladateľ a koordinátor skupiny RootsAction.org. Medzi jeho knihy patria „War Made Easy: How Presidents and Pundits Keep Spinning Us to Death“ (2006) a „Made Love, Got War: Close Encounters with America’s Warfare State“ (2007).
