DSSS (Dělnická strana sociální spravodlivosti – nástupkyňa zakázanej Dělnickej strany) organizuje prvomájové pochody Brnom s približne dvojročnou periodicitou. V roku 2011 sa pokúsili pochodovať ulicou Cejl, kde bývaju prevažne Rómovia, ale stretli sa s blokádou tvorenou troma tisíckami aktívnych občanov Brna. V roku 2015 prebehla úspešná masová blokáda na Malinovského náměstí a ďalších miestach na trase pochodu DSSS.
Tento prvý máj sa iniciatíva Brno blokuje rozhodla zmeniť podobu protiakcie. Blokovanie hlúčika neonacistov nahradila výzva na pouličnú hru Kdo si hraje, nehajluje, ktorá vyzývala na protest hravou formou, bez centrálnej demonštrácie. Úspech bol nečakane veľký. Vyjadriť odpor proti fašizmu prišli stovky ľudí, ktorí zvolili veľmi pestré a kreatívne formy prejavu. Niekto hral na gitaru a spieval, skupina bubeníkov všetkých udržiavala v pohodovom rytme, cyklisti krúžili okolo neofašistov s transparentami ako „Čistá trasa“, obďaleč sa tancoval swing, rozdávala sa halva, na vymenovanie všetkých nápadov niet priestoru ani času.
A DSSS bola prečíslená asi pomerom 2:1.
Ja som sa do centra vybral primárne s cieľom fotografovať. Ako fotografický nadšenec demonštrácie preferujem, zábery sa totiž tvoria samé, len je nutné byť stale v strehu. V tom druhom som pri tejto, teraz už svetoznámej, fotografii vlastne zlyhal – na výmenu medzi Luciou a priaznivcom DSSS ma musel upozorniť kamarát, ktorý si ju všimol. Nebol som ďaleko, rýchlo som sa otočil, prešiel tých niekoľko metrov a začal fotiť.
Mladá, iba šestnásťročná, skautka sa rozhodla hodnoty, ku ktorým ju skauting vedie, prejaviť verejne. Prišla sa zahrať, nehajlovať a jasne sa vymedziť proti fašizmu. S transparentom “Vychováme i vaše děti“ so skautským logom sa postavila zoči-voči priaznivcovi DSSS a pokúsila sa mu vysvetliť nezmyselnosť nacionalizmu a rozdeľovania ľudí podľa arbitrárnych sociálnych konštruktov ako národ.
Nesúhlasil.
On bol evidentne rozčúlený, prudko gestikuloval a kričal na ňu. Ona stála, usmievala sa a vysvetľovala. K fyzickému stretu nedošlo, ale trochu som sa ho obával. Sám som neskôr pocítil päsť iného „slušného Čecha” na tvári. My sme sa zabávali, oni vyhrážali a napádali.
Pri fotení som si okamžite spomenul na nedávnu virálnu fotografiu z Birminghamu, situácia bola veľmi podobná. Keď navyše dorazili bublifukové bubliny, bol som z potenciálu záberu nadšený. Čo nasledovalo som ale rozhodne nečakal. Večer som fotku rýchlo upravil a nahral na facebook, pre kamarátov. Jediné periodikum, ktoré ju v ten moment použilo, bol brnenský Deník Referendum. Tomu som svoje fotografie poskytol už aj v minulosti.
Po tom, ako ma Shooty požiadal o verejné zdieľanie, sa začala bleskovo šíriť. Všimli si ju skauti z rôznych krajín, ktorí ju začali zdieľať medzi sebou, zakrátko ma požiadali o súhlas so zverejnením na globálnej stránke skautingu. A následne sa začali hrnúť žiadosti z najrôznejších veľkých publikácii. Washington Post, IBTimes, CNN, Guardian, Der Spiegel, El País, AJ+, ARD… Až dnes sa ozývajú české a slovenské médiá, ktoré si ju všimli až v zahraničných zdrojoch.
Bezprostredne som pocítil, akú silu má fotografia, ktorá vznikla viac-menej sama od seba. Nečakal som, že obletí svet. Ak motivuje ďalších mladých ľudí zaujať voči nenávistným ideológiám jasné, odvážne a verejné stanovisko, bude to tá najšťastnejšia náhoda, aká sa mi stala.
