Akonáhle sa gejské a lesbické páry, ktoré to spolu myslia vážne, rozhodli spropagovať kampaň Životné partnerstvá, konzervatívne kruhy zareagovali iniciatívou Hrdí na rodinu, aby ukázali, ako veľmi sa z nej tešia. Neviem, čo mi ušlo, ale ak obom skupinám tak veľmi záleží na rodine, prečo rovno neprišli s iniciatívou „Spolu za rodinu“ a mohlo ich byť v uliciach aspoň raz toľko.
Celá strašená a deptaná spoločnosť, plná frustrovaných jedincov, by potom mohla prejsť k serióznejším príčinám rozpadov rodín, než je hŕstka znevažovaných, inak orientovaných ľudí, o ktorú verejnosť celý rok nezavadí, pretože sa nikomu inému do života nestará. Po skutočnom zvážení problému sa stáva zrejmým, že pre rodiny je deštrukčná najmä nezamestnanosť. Tá demoralizuje a psychicky ničí ľudí a spôsobuje ich rozpad. Podľa manželských poradcov, aj iné uvádzané príčiny rozvodov ako alkoholizmus, gamblerstvo či nevera bývajú dôsledkom iných zlyhaní. Mladomanželia napríklad musia naďalej bývať s rodičmi, pretože si nemôžu dovoliť vlastné bývanie a súkromie. Za odlúčením či neverou zas býva nutnosť dochádzať za prácou ďaleko od domova.
Na rozdiel od mnohých dnešných konzervatívcov, ktorí považujú rodinu za imúnnu voči vplyvom vonkajšieho prostredia, v ktorom sa nachádza, si toho bol vedomý aj katolícky filozof G. K. Chesterton. Preňho bol vinník, ktorý zabil rodinu, do očí bijúci: „Je treba znova a znova opakovať, že to, čo zničilo rodinu v modernom svete, je kapitalizmus. To, čo rozbilo domácnosti a podnietilo rozvody a zaobchádzalo so starými rodinnými cnosťami so stále väčším a väčším opovrhnutím, je epocha a sila kapitalizmu. Je to kapitalizmus, ktorý dotlačil ľudí k morálnym sporom a komerčnému súťaženiu medzi pohlaviami; ktorý zničil vplyv rodiča v prospech vplyvu zamestnávateľa; ktorý vyhnal ľudí z ich domovov, aby si hľadali prácu; ktorý ich donútil žiť blízko fabrík alebo firiem namiesto rodín; a predovšetkým, čo z obchodných dôvodov podnietilo prejavy okázalosti a výstredných novostí, ktoré sú vo svojej podstate koncom všetkého, čo naše matky a otcovia nazývali dôstojnosťou a umiernenosťou.“
Z pôvodného motivátora rodinného úspechu, ostala motivácia, ktorá sa míňa cieľu. Rodič zarába, ako môže, aby mohol svojmu dieťaťu a partnerovi/partnerke dopriať ak nie všetko, tak aspoň aký-taký štandard a rodinné šťastie mu zatiaľ uteká pomedzi prsty. Väčšina ani nevie, ako sa majú ich opustení starí rodičia, na ktorých im niekedy zvýši čas. A zo všetkých komunít, od susedstiev po záujmové krúžky, čo kedysi tvorili dobre známe okolie jedinca, ostali len tie pokrvné, ktoré taktiež dlhodobo pokrivkávajú, ale nahovárajú si, že nie.
Rodina mala a má rozličné podoby – niekoho vychovávali adoptívni rodičia, iného starí rodičia. Mohla to trebárs byť tiež babka s mamou, teda autority bez maskulínneho vzoru, preberajúce otcovskú rolu. Ak sa dnes rodina (spolu s hospodárstvom) nachádza v kríze, mali by sa hľadať možnosti, ako ju prekonať a nie potláčať nové, životaschopné formy budované na silných zväzkoch, dôvere a láske.
Foto: Širšia rodina. Zdroj: wikipedia.org
